Miera úpadku katolíckej Cirkvi vo Francúzsku, sa dá sledovať aj na kontinuálnom zbavovaní sa sakrálnych objektov, ktoré sa nachádzajú vo vlastníctve Cirkvi a doteraz slúžili na náboženské účely.
Patrice Besse, odborník na obchodovanie so sakrálnymi objektami uviedol, že momentálne je v ponuke viac ako 15 pamiatkovo chránených opátstiev, kostolov a kaplniek. Ceny sú nízke, pretože rekonštrukcia a prestavba sú nákladné. Podľa Besseho sa tento trend začal stupňovať po roku 2016. Ako uviedol v rozhovore pre denník Le Parisien, v budúcich rokoch skončí 25 až 50 % sakrálnych objektov na dražbe.
Besse pri svojich transakciách spolupracuje predovšetkým s diecézami. Tie už nemajú dosť peňazí na to, aby mohli tieto objekty udržiavať. Vo Francúzsku je totiž Cirkev financovaná len z dobrovoľných príspevkov veriacich, ktorých zrejme výkony pastierov na poli obrany katolíckej viery príliš nepresvedčili a kolaborácia Cirkvi so štátom, na zavádzaní pandemických opatrení v poslednom období, toto sklamanie ešte prehĺbila. Francúzska biskupská konferencia odhadla straty následkom pandemických opatrení pre Cirkev, na francúzskom území, na 90 miliónov eur.
Napriek tomu, že Besse pri predaji spolupracuje s diecézami, skutočným vlastníkom týchto objektov je štát. Cirkev tieto sakrálne objekty financuje, ale reálne nevlastní. Táto paradoxná situácia vznikla v roku 1905, vďaka úsiliu socialisticko-slobodomurárskej vlády, ktorá zaviedla zákonom odluku Cirkvi od štátu a vyhnala pre režim nepohodlné cirkevné rehole. Financovanie nehnuteľností vyriešil pokrokový štát skutočne šalamúnsky: budovy vlastní on, ale na ich údržbu sa musia skladať tí, ktorí budovu využívajú, čiže katolícky veriaci. Francúzska republika je tak vlastníkom 90 000 pamiatkovo chránených budov, slúžiacich pôvodne katolíckej Cirkvi. Tým sa radí k najväčším vlastníkom katolíckych sakrálnych objektov na svete.
Sakrálne objekty sa postupne premieňajú na múzeá a galérie (v tom lepšom prípade) alebo na reštaurácie, bary či dokonca objekty, v ktorých sa odohrávajú morálne pochybné zábavy. Do roku 2030 má byť podľa Observatória pre náboženské dedičstvo (Observatoire du patrimoine religieux) až 10 % týchto nehnuteľností predaných, zničených alebo opustených. Počet takto Cirkvou opustených objektov neustále narastá a len medzi rokmi 2017 až 2019 sa zmenilo využitie takmer 100 kostolov.
Podobný trend je pozorovateľný nielen vo Francúzsku, ale aj v celej Európe. Predaj cirkevného majetku sa stal bežnou súčasťou cirkevného rozpočtu v Nemecku, Španielsku či vo Veľkej Británii. Nový trend si začína osvojovať aj východná Európa, donedávna skalopevne presvedčená o svojej imúnnosti voči podobnému úpadku. S pribúdajúcim ekumenizmom, socializáciou náuky a konformizmom Cirkvi so sekulárnym systémom, sa mnoho veriacich logicky pýta, prečo by vlastne mali prispievať na niečo, čo sa začína čoraz menej odlišovať od bežnej humanisticko-sekulárnej propagandy, na ktorú už aj tak musia prispievať svojimi daňami. Výsledkom sú potom „prekvapenia“ v podobe výsledkov sčítania ľudu a menšieho záujmu o návštevu najvyššieho veľkňaza.