16. júla pápež František všetkých šokoval, keď vydal nariadenie s názvom Strážcovia tradície.
Zavádza ním limity a obmedzenia pre slávenie tradičnej latinskej omše. Tento edikt s okamžitou platnosťou zrušil rozsiahle povolenie sláviť mimoriadnu formu omše, latinskú omšu, ktoré pred 13-mi rokmi udelil Františkov žijúci predchodca, pápež Benedikt XVI. Prečo boli tieto obmedzenia zavedené až teraz, a prinesie Františkov dekrét jednotu, o ktorú sa v Cirkvi snaží?
Do debaty sme si pozvali bývalého šéfa Kongregácie pre náuku viery, kardinála Gerharda Muellera z Ríma, a popredného kanonika, bývalého šéfa Apoštolskej signatúry, kardinála Raymonda Burka z Minnesoty, ktorí nám to s prehľadom vysvetlia.
Vaše Eminencie, ďakujem, že ste prijali pozvanie do našej šou.
Kardinál Mueller, rád by som začal u vás, ako som už spomenul, toto Motu Proprio bolo vydané s okamžitou platnosťou, v podstate nedalo biskupom žiaden čas stráviť to, o čo sa v ňom žiada. Aký dojem ste mali zo znenia dokumentu, a čo je možno ešte dôležitejšie, znenia sprievodneho listu ku Strážcom tradície.
Nie je dobrým príkladom synodálnosti, o ktorej sa tak často hovorí, ale Traditiones Custodes zachováva apoštolskú tradíciu, zjavenú vieru Cirkvi ohľadom disciplíny, liturgie, a 2. vatikánsky koncil tiež hovorí: „Vo veciach, ktoré sa netýkajú viery ani dobra celého spoločenstva, Cirkev nechce zavádzať prísnu uniformitu, a to ani v liturgii.“
Toto hovorí 37 bod dokumentu Sacrosanctum Concilium, čo sú slová 2. vatikánskeho koncilu, a potrebné je len to, aby sme zachovali a zostali v tradícii, jej nemenných prvkoch, božsky stanovených Cirkvou, liturgiou, Najsvätejšou Eucharistiou, ale v jednej svätej Cirkvi existujú rozličné obrady s rozličnou históriou, a po Vatikánskom koncile je táto nová forma liturgie, liturgického poriadku, tiež v niektorých krajinách veľmi odlišná, prispôsobená rozličným kultúram, ale vždy je to tá istá jedna katolícka viera všade na svete, len v rozličných liturgických formách.
Takže nie je absolútne naliehavé prísne uniformovať všetky obrady, a ich variácie, ktoré tu máme už stovky a stovky rokov, taktiež v rímskej liturgii v latinskom obrade, existuje ambroziánsky rítus, ako aj ďalšie, ale všetky sú súčasťou Katolíckej cirkvi, a preto nie je potrebné odstraňovať túto staršiu formu podľa Misála z roku 1962.
Kardinál Burke, Motu Proprio hlása, že sa snaží nájsť jednotu obmedzením starého obradu, a zameraním sa na Novus Ordo obrad po 2. vatikánskom koncile. Namieste je skôr otázka, aké požiadavky mal na liturgiu 2. vatikánsky koncil, akú mal 2. vatikánsky koncil predstavu, keď povolil používať miestne jazyky, a bol tým starý obrad zrušený alebo zakázaný?
To je výborná otázka, z objektívneho hľadiska implementácia Sacrosanctum Concilium, nehovoriac o ďalších koncilových dokumentoch, bola extrémne problematická, o čom píše vo svojich denníkoch aj Annibale Bugnini, ktorý bol vedúcim výboru, ktorý mal na starosti jeho implementáciu, ale taktiež veľkí liturgovia a teológovia, ako je otec Louis Bouyer.
Dnes by bolo potrebné vrátiť sa k textom 2. vatikánskeho koncilu, a nie k tzv. „duchu koncilu“, a presne povedať to, čo koncil prikazuje. Ak sa k týmto textom vrátime, tak napríklad zistíme, že stále kladú silný dôraz na používanie latinčiny v posvätnej liturgii, dávajú prednosť gregoriánskemu chorálu a polyfónii, organu. Nájdete tam nespočetné množstvo pravidiel ohľadom posvätnej liturgie, ktoré boli pri implementácii kompletne odignorované, čo som zažil na vlastnej koži.
V čase, keď sa implementovalo Sacrosanctum Consilium, bol som študentom na univerzite, nebol som vtedy ešte v seminári, chodil som do prípravky na seminár, kde som zažil celú tú nádheru usus antiquior, starobylejšieho úzusu, a videl som, ako bol tým najradikálnejším spôsobom odstránený, a samozrejme v niektorých lokalitách zašli ešte ďalej, nad rámec už aj tak radikálnych ustanovení Novus Ordo, takže teraz sa potrebujeme vrátiť ku koncilovému textu, a presne zistiť, čo koncilovi otcovia učili a prikázali.
Porovnajme to s tým, čo urobil sv. Pius V. po Tridentskom koncile, keď implementoval Rímsky Misál. To, čo sa udialo po 2. vatikánskom koncile je jednoducho nesprávne. Pápež Pius V. upravoval omšový poriadok tak, ako v podstate už existoval od čias pápeža Gregora Veľkého, pričom po 2. vatikánskom koncile bol obrad radikálne ochudobnený, radikálne zmenený, v žiadnom prípade však nespochybňujem jeho platnosť, ale stále sa musíme vysporiadať s touto radikálnou zmenou, ktorá je skutočne Novus Ordo, novým poriadkom, v tom zmysle, že nemá veľa príbuzného s omšovým poriadkom dovtedy známych foriem.
Pápež František vo svojom úvodnom liste k Motu Proprio hovorí, že starý obrad sa rozhodol obmedziť čiastočne pre odpovede biskupov v nedávnom dotazníku, ktorý im bol zaslaný. Tento dotazník očividne nebol veľmi rozšírený,
americká žurnalistka v Ríme, Diane Montagnová, oznámila, že viaceré vatikánske zdroje jej povedali, že len približne 30% biskupov sveta v skutočnosti na tento dotazník odpovedalo, a vyše polovica z nich vyjadrila buď pozitívny alebo neutrálny postoj k starému obradu.
Montagnová tiež oznámila, že jeden zdroj, ktorý dokumenty dobre pozná, povedal, že hoci otázky boli zreteľne zaujaté voči Summorum Pontificum, čo je povolenie slúžiť starú omšu, ktoré vydal pápež Benedikt, nedalo sa vždy na nich jasne a zreteľne odpovedať, za to však dotazník jasne ukázal, ako tradičná latinská omša zapustila korene.
Napriek tomu František povedal: „Odpovede odhalili situáciu, ktorá vo mne vyvoláva starosti a smútok, a presviedča ma o tom, aby som zakročil.“ Pápež tvrdí, že ľudia zneužili Benediktovo povolenie na rozdelenie Cirkvi.
Kardinál Burke, vy často slúžite mimoriadnu formu, vidíte to hrozné rozdelenie, o ktorom tu pápež František hovorí? Nie, vôbec tomu nechápem, mám bohaté skúsenosti s veriacimi z rozličných častí sveta, až po Nový Zéland, kde veriaci túto mimoriadnu formu priam zbožňujú, a o žiadnom rozdelení sa nedá hovoriť, k svojim kňazom a biskupom sú veľmi láskaví, ako aj k Svätému Otcovi, a to dokonca aj vtedy, keď sa k nim biskup alebo kňaz správa veľmi hrubo.
Moja odpoveď znie, že ak dotazník odhalil čosi také, tak muselo ísť o konkrétne lokality, a prečo sa potom na nich radšej priamo nezamerali a neriešili ich po jednom, ale ihneď zavádzať to, čo by som nazval prevratným, a veľmi tvrdým trestom pre všetkých veriacich, ktorých mimoriadna forma hlboko napĺňa, a tiež by som povedal, ak bol tento prieskum taký významný, nemala by z neho existovať správa?
Oficiálna správa vydaná kongregáciou, a tiež pápež udáva dva dôvody, jednym je výsledok prieskumu, tým druhým želanie Kongregácie pre náuku viery. Prečo teda kongregácia nevydala nejaký dokument, v ktorom by svoju túžbu vyjadrila, lebo ide o veľmi závažný čin, ktorý Svätý Otec urobil, a faktom je, že z dokumentu jasne vyplýva jeho zámer, a to eliminovať každé slávenie omše podľa mimoriadnej formy, hovorí, že veriacim treba slúžiť omše podľa Misálu Pavla VI., takže ide o veľmi vážnu vec, o tom niet žiadnych pochýb.
Kardinál Mueller, aký máte vy na to názor, čo si o tom myslíte, že čo sa tým pápež snaží dosiahnuť? A prečo podľa vás nebol tento prieskum zverejnený, skutočné údaje od biskupov z celého sveta?
Zakaždým je veľmi ťažké interpretovať zdroj, každý má na to svoj názor, a inakšie to chápe, ale Magistérium pápeža a nás biskupov sa musí prispôsobiť
základom Katolíckej náuky, a tu musíme povedať, že máme jednu svätú omšu v rozličných variáciách, variáciách nie ohľadom viery, ale variáciách v liturgickej forme, a preto nevidím žiadny dôvod pre potlačenie svätej omše tak, ako bola slávená stovky rokov od Tridentského koncilu, ako samozrejme aj pred ním, a neprerušene pokračovala od Ježišovej poslednej večere s apoštolmi až do súčasnosti, a podľa mňa tým problémom je podstata viery.
Pozrite sa na Cirkev v Nemecku, ktorá sa vybrala synodálnou cestou, a toto sú skutočné problémy Cirkvi v súčasnosti, ktoré treba riešiť, ktorým sa treba vyhnúť, týmto schizmám a herézam, a v tejto staršej forme, Vetus Ordo, žiadnu herézu nevidím. Môže sa stať, že na ňu chodia nejakí čudáci, ale čudákov nájdeme tam aj tam.
Ale je nemožné, aby títo čudáci alebo extrémisti vznikali z postupu, ktorý sme povinní dodržiavať, máme jasné zásady, 21 ekumenických koncilov, Apoštolské vyznanie viery, a ďalšie formy, ktoré tvoria apoštolskú tradíciu Cirkvi. V Custodes Traditionis je uvedené, že biskupi nie sú Custodes jednotných obradov, ale jednoty viery a siedmich svätých sviatostí, ktoré nám sprostredkúvajú Božiu milosť, a na tieto body sa musíme zamerať, teda na jednotu Cirkvi v podstate viery, čo je poslaním sv. Petra a jeho nástupcov.
Kardinál Burke, skôr než nám vyprší čas, zaujímali by ma vaše postrehy ako kanonika na konštrukciu tohto Motu Proprio. Do akej miery je záväzné, a váš názor na pápežovo tvrdenie, že liturgia Pavla VI., Novus Ordo, je jediným vyjadrením lex orandi, pravidla modlitby rímskeho rítu?
Nuž z kanonického hľadiska sú s ním spojené viaceré problémy, kardinál Mueller jeden z nich spomenul, a to je jeho okamžitá platnosť od zverejnenia bez časovej lehoty, a to navyše v takej závažnej veci, pričom sme nemali žiaden skutočný stav núdze, ktorý by si to vyžadoval.
Čítal som vyjadrenie jedného biskupa, ktorý povedal, že sa o tomto dokumente dozvedel z masmédií, a samozrejme sa okamžite domáhal jeho dodržiavania,
takže z kanonického hľadiska má každý, koho sa to týka, právo vyhradiť si potrebný čas na zavedenie tohto dokumentu do praxe.
Ďalším vážnym problémom by napríklad bolo to, že pápež, hoci má plnú právomoc, ktorá je definovaná ako všetka potrebná sila na ochranu a presadzovanie viery a disciplíny, tak jednoducho nemôže vyhlásiť omšový rítus,
ktorý prakticky existoval od apoštolských čias, za zlý, a zdroj rozdelenia, atď., takže toto je potrebné uviesť na pravú mieru.
Vyvstáva teda nespočetne veľa vážnych otázok, a potom tu tiež máme inštitúty a spolky, ktorých samotná povaha je spätá so zachovaním mimoriadnej formy, a nemôžete ich z ničoho nič týmto Motu Proprio všetky anulovať, zbaviť ich udelených výsad a povolení.
Takže to všetko je potrebné vyriešiť, a napokon je nemožné povedať, že Misál Pavla VI. je jediným, do angličtiny je to preložené ako unikátny, ale v taliančine unica znamená jediný, a mimoriadna forma, usus antiquior, je veľmi živá, a je nádherným vyjadrením rímskeho rítu, prekypujúca bohatstvom a nádherou, ktoré priťahujú mnohých ľudí, konvertitov na vieru, a veľa kňazov mi povedalo, že keď sa naučili sláviť omšu v mimoriadnej forme, tak sa stali duchovnejšími, takže povedať o nej, že nejde o vyjadrenie rímskeho rítu, je jednoducho… nechápem to. Keď to mám doslova povedať, nemôže to byť pravda.
Veľmi stručne, skôr než sa s vami oboma rozlúčim, opýtam sa vás, či máte dojem, že pri tomto Motu Proprio hrozí, že u veriacich postaví starú omšu proti novej, a následne Františka proti Benediktovi. Čo tzv. hermeneutika kontinuity, o ktorej toľko počúvame?
Rozhodne predstavuje veľké nebezpečenstvo, pretože objektívne povedané, je veľmi krutý a prevratný svojimi vyhláseniami a obmedzeniami, ktoré ukladá. V tom je dosť jasný, dokonca aj komentátori, ktorí s ním nijako zvlášť nie sú oboznámení, jednoznačne pochopili, čo pápež František hovorí, že to, čo uzákonili jeho predchodcovia, obzvlášť pápeži Ján Pavol II. a Benedikt XVI., sa minulo svojmu účinku a v zásade je zrušené, a treba zaujať úplne nový postoj. Myslím si, že toto ešte ten rozkol, ktorý tu máme, zhoršilo.
Myslím si, že obzvlášť veriacim je potrebné povedať a pripomenúť im, že Kristus je s nami v Cirkvi bez ohľadu na to, aký zákon bude schválený, dokonca aj najvyššou autoritou, musíme držať pri Kristovi, neopúšťať ho, ísť do schizmy,
alebo rovno vystúpiť z Cirkvi.
Musíme zostať verní, a pokračovať v konaní dobra, za ktoré vďačíme liturgii, a obzvlášť chcem odkázať, aby sme neklesali na duchu, nech by to bolo akokoľvek skľučujúce a zraňujúce, ako je tento text, neklesajte na duchu.
Hermeneutika kontinuity je zásadný princíp katolíckej viery, a tieto nezhody medzi pápežmi, ako aj napätie medzi veriacimi, pôsobia zlým dojmom, a ako som povedal, princíp lex orandi je nesprávne uplatnený, lebo sa netýka vonkajších úkonov, ale odkazuje na podstatu viery vyjadrenú vo sviatostnej forme kánonu svätej omše a v posvätnej formule siedmich sviatostí, a nie na to, koľkokrát si kľakneme, pokloníme sa, čiže to s lex orandi, lex credendi nijako nesúvisí. Preto by bolo lepšie vrátiť sa k zdravej teológii.
Výborne, tu to ukončíme, Vaše Eminencie, kardinál Raymond Burke, kardinál Gerhard Mueller, ďakujem obom za váš čas.
Pre www.lifenews.sk preložil Miroslav Čonka
Úprava: AZN
https://www.lifenews.sk/32966/kardinali-burke-mueller-diskutuju-o-traditionis-custodes