Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona, ktorým sa mení Zákonník práce, tak k tomuto návrhu zákona nám prišiel mail, taký podporný mail, ja som vytiahol časť z neho a prečítam ho, čo v ňom bolo napísané.
Doteraz najsilnejším hlasom tejto už takmer dvadsať rokov trvajúcej celospoločenskej diskusie za prijatie zákona na ochranu nedele je nepochybne petícia Aliancie za nedeľu za prijatie zákona na ochranu nedele. Podporilo ju viacero odborových organizácií, predovšetkým Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky a množstvo občianskych združení, ale aj evanjelická cirkev augsburského vyznania.
Vďaka ich podpore sa nám podarilo pod túto petíciu vyzbierať viac ako 83-tisíc podpisov občanov Slovenska. Aliancia za nedeľu preto v mene viac ako 83-tisíc podpísaných občanov Slovenskej republiky pod petíciou aj teraz vyzýva poslancov Národnej rady a vládu Slovenskej republiky, ale predovšetkým predsedu vlády Eduarda Hegera, aby prešli od slov k činom a podporili návrh zákona.
V tomto roku 2021 je tomu už 1 700 rokov, čo cisár Konštantín Veľký po vzore Arménov aj Rímskej ríši schválil nedeľu ako deň pracovného pokoja pre všetkých občanov. Na Slovensku však aj po vyše 1 700 rokoch musia ľudia stále pracovať za existenčnú mzdu… (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) počas nedele a sviatkov.
Toto sme dostali všetci poslanci v maili. Tam bol potom aj odkaz na článok, ktorý bol rozsiahlejší, takže každý si to môže pozrieť. Čo sa týka tohto návrhu zákona, nielen tohto, ale aj niektoré tie návrhy zákonov je potrebné vnímať v súvislostiach, je potrebné hľadieť aj, ako sa povie, dva kroky dopredu, hej, s čím súvisí, s čím môže súvisieť a čo týmto návrhom zákona môže nastať.
Vystúpenie poslanca NRSR Jána Podmanického:
Dobrý deň, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v mene svojich spolupredkladateľov pána poslanca Kuffa a pána poslanca Čepčeka predložil novelu Zákonníka práce, ktorá rieši pracovné voľno pre pracovníkov v pracovnom pomere počas nedieľ. Inými slovami, zákon o voľných nedeliach.
Tejto téme sa venujem konzistentne a dlhodobo. Bol som pri tom, keď sa prvýkrát predkladal, a bolo to prvé obmedzenie maloobchodného predaja. Bolo to ešte niekedy v roku 2008, keď zamestnanci a zamestnankyne v maloobchodnom predaji pracovali napríklad počas Štedrého dňa, ešte o 18.00 hodine boli v práci. Namiesto toho, aby chystali štedrovečernú hostinu, tak boli v práci a predávali výrobky oneskorencom, ktorí sa rozhodli zrovna na Štedrý deň ísť nakupovať darčeky. Vtedy sme spolu s pani poslankyňou Muškovou predložili obmedzenie maloobchodného predaja na prvých tri a pol dňa, bol to Štedrý deň do dvanástej hodiny, potom Prvý sviatok vianočný, Nový rok a Veľkonočnú nedeľu.
Tak vtedy, ako aj neskôr, ako aj teraz, vždy prebiehali diskusie o tom, či je na to vhodný čas, či je na to vhodná doba, či si to ekonomika môže dovoliť a podobne a podobne, tých argumentov bolo milión. Napokon sa ukázalo, že toto obmedzenie nemalo žiadny negatívny vplyv na ekonomiku ani štátu, ani na ekonomiku predajní, pretože ľudia sa správajú ekonomicky. To znamená, pred vianočnými sviatkami sa zásobili, predzásobili a po nich sa zasa dozásobili. Čiže obchodníci neprišli o tržby, štát neprišiel o daň, ale ľudia získali, ktorí pracujú v tomto sektore a je ich skoro 300-tisíc, získali normálny Štedrý deň, že o dvanástej mohli ísť domov a byť so svojimi rodinami.
Neskôr štatistiky ukázali, že aj verejnosť túto úpravu prijala, ľudia sa na to nastavili, takže potom keď sme neskôr prišli s ďalším obmedzením počas štátnych sviatkov, štátnych a cirkevných sviatkov, kde gro bolo kladené na vianočné a veľkonočné sviatky, opäť prebiehala tá istá diskusia, znova zaznievali tie isté argumenty, ale napokon sa ukázalo, že aj s touto novelou alebo s touto zmenou, ktorá znamenala približne 15 dní počas roka, obmedzenie maloobchodného predaja, sa ľudia vysporiadali, štát neprišiel o žiadne dane, obchodníci neprišli o žiadne tržby, pretože ľudia sa správali, ako som povedal, ekonomicky, predzásobili sa, dozásobili sa, obchodníci dokonca šetrili na rozličných príplatkoch, na režijných nákladoch a štát neprišiel o nich. A boli vtedy varovania inštitútu finančnej politiky, ministerstva financií, aké budú prepady a neviem čo, samozrejme, nič sa nepotvrdilo, ekonomiku to nijakým spôsobom nepoškodilo. Prieskum, ktorý sa robil dva mesiace zhruba po aplikácii tohto zákona, ukázal, že tieto zmeny podporovalo až 80 % ľudí.
A ja si myslím, že okrem toho, že sme umožnili pracovníkom v tomto sektore byť doma so svojimi rodinami počas sviatkov, že mohli tráviť čas so svojimi deťmi, mohli tráviť čas návštevou hradov, návštevou prírody, športovísk, tak sme dali akýsi taký aj iný dôraz na tie sviatočné dni. Zrazu viete, keď je sviatok, že je sviatok, lebo akosi sa všetko stíši, nemáme plnú dopravu, parkoviská pred obchodnými centrami sú poloprázdne a tí ľudia trávia svoj čas naozaj tak, ako sa čas počas sviatku má tráviť, teda trávia ho sviatočne. Preto štát prichádza s nápadom mať štátne sviatky.
Viem, že my môžete niekto oponovať, že, najmä kolegovia zo SaS, že prečo by sme my mali niekomu vnucovať, ako má tráviť sviatok? To je v poriadku. My nevnucujeme, ako má človek tráviť sviatok, len vy nevnucujte pracovníkom v obchode, aby boli počas sviatkov v robote. Obchod nemá charakter nepretržitej činnosti, že keď sa zatvorí, tak štát skolabuje, ako je to napríklad v elektrárňach, alebo ako je polícia, alebo hasiči, ktorí musia pracovať aj keď je sviatok, aj keď je nedeľa, lebo tieto práce majú charakter nepretržitých činností a sú potrebné pre zachovanie fungovania štátu. Ale obchod či bude o jeden deň dlhšie otvorený alebo kratšie, to nenásobí, ani nedelí. Napokon túto skúsenosť máme z okolitých štátov. Je celkom normálne, že v nedeľu sú zatvorené obchody.
Takže ja vás chcem, vážení kolegovia a kolegyne, poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, aby sme tým, takmer 300-tisíc ženám a mužom, ktorí pracujú v tomto sektore, umožnili konečne, konečne po tridsiatich rokoch tráviť nedele so svojimi rodinami, tak ako väčšina z nás, aby sme im dopriali tento „luxus“, že nemusia v nedeľu ráno vstávať o piatej a bežať do práce a po celodennej námahe potom prídu domov a povedia si, že konečne skončila táto nedeľa. Nedeľa by mala byť deň, kedy ľudia načerpajú energiu, stretnú sa so svojimi blízkymi, troška sa aj potešia zo života. Život nemá byť len o práci. Život má byť aj o oddychu, o budovaní vzťahov s priateľmi, s rodinou a podobne.
Ešte jeden efekt sa nám ukázal pri zavedení tohto zákona, ktorý bol dokonca pozitívny. Presunulo sa nám obrovské množstvo ľudí do sektorov, ktoré pred tým, pred dobou koronovou mali problémy. Bol to sektor cestovného ruchu. Výrazne sa posilnila návštevnosť hradov, múzeí, galérií, ako som hovoril, športovísk, množstvo festivalov sa v tieto dni organizuje alebo organizovalo.
Takže tento zákon má nie negatívny, ale pozitívny ekonomický vplyv a ja vás chcem všetkých, vážené pani poslankyne, páni poslanci požiadať, aby sme tento zákon schválili. Ak prejde do druhého čítania, tak samozrejme sme pripravení diskutovať o zmenách, sme pripravení diskutovať o prípadných dobrých návrhoch, pripomienkach, ale aby sme to mohli urobiť, musíme ho najskôr posunúť do druhého čítania.
Ďakujem pekne.