…Pletivo, väzenský múr, väzenské okno, oko s pohľadom zvnútra cely, zvnútra oplotenia a zároveň anonymne sledujúce celú situáciu…
Do niektorých kostolov už nevchádzate ako na posvätné miesto, obraz Neba, obraz dejín a podstaty spásy vo všetkých architektonických, umeleckých, liturgických detailoch, ako do útočiska, kde Vás kňaz bez ohľadu na vôľu úradníkov prijíma, kde Vás posilní Božím Slovom, Božím Telom, kde Vás posvätí už samotná prítomnosť v posvätnom priestore.
Vchádzate do pasce, v ktorej Vás kňaz môže aj nemusí udať úradníkom, policajtom, štátnej bezpečnosti, alebo sanitárnej teroristickej organizácii.
Mnohí kňazi s týmto nesúhlasia, protestujú, sťažujú sa. A predsa sa nič nemení. Kolos sa valí ďalej, valcuje Cirkev a hierarchia mlčí.
Pokiaľ sa vec nepomenuje presne, nie je možné problém uchopiť a ostáva len krátkodobé upokojenie, vzájomná ilúzia jednoty, ilúzia plnenia Božej vôle a nové prekvapenia s novými podobami rozhorčenia.
Nemáme dočinenia s všeničiacim, nezničiteľným vírusom, ani so žiadnou pandémiou, ale s diablom. S antikristom, s jeho precíznym programom a slepými služobníkmi. Pán Ježiš im aj ich potomkom už raz povedal: “vaším otcom je diabol”. Preto ak sa kňaz nepostaví proti diablovi, stavia sa žiaľ na jeho stranu. Kontroluje rúška, osobné údaje, dezinfekciu, ale neprotestuje keď sa pošliapava Cirkev, keď sa páchajú zločiny na bezmocných, keď sa porušujú zákony ktoré chránia základné ľudské práva, slobody aj potreby, keď sa porušujú medzinárodné zmluvy a dohovory, keď sa likviduje štát. Ani si nevšimne, že sa buduje akýsi MOVIR a že to môže skončiť koncentračným táborom pre tých, ktorých údajov sa zmocnil. Pomáha budovať systém „na ochranu obyvateľstva pred izolovanou skupinou identifikovanou ako zdroj rizika“ . Nevšimne si to, pretože jeho rozhľad a vhľad obmedzili nástroje, ktoré si často dovoľujú nazývať samými seba katolíckymi masmédiami, tiež iné ideologické nástroje vrátane zdeformovanej teológie.
A ak si to všimne, je otázkou času kedy ho buď niekto odstráni, alebo sa dobrovoľne zlomí, väčšinou na nezmysle “ale veď tu predsa niečo čo tých ľudí zabilo musí byť… takže, asi to nakoniec bude božie dielo”. No nebude. Toto nie je Boží rukopis, totalita je prejavom niekoho celkom iného. Toto je nové náboženstvo. Vlastne ani nie nové, je to starý pokus, ale vždy v novej podobe. Teraz sa tvári sčasti katolícky, sčasti humanisticky, sčasti bratsky, sčasti vedecky.
Bohu vďaka, viera v Pána Ježiša nie je závislá na diktáte a Jeho Najsvätejšia Obeta stále nie je zrušená. Len ju treba hľadať.