Otvorený list predsedu AZN generálnemu riaditeľovi RTVS J. Rezníkovi: Žiadam o okamžité zaradenie Dr. Jozefa Tisu do ankety Najväčší Slovák, lebo inak budete vyzerať ako nevzdelaný ignorant a klamár

Vážený pán generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník,

od povestného 17. novembra 1989 som sa už mnoho a mnohokrát na vlastnej koži presvedčil, že boľševizmus na Slovensku ani zďaleka neskončil, ale má tu zapustené hlboké korene.

Iba pred niekoľkými dňami sme si pripomenuli 100. výročie vzniku Česko-Slovenska (28. 10. 1918) a 100. výročie prijatia Deklarácie slovenského národa (Martin 30. októbra 1918), ktorou sa slovenskí predstavitelia prihlásili k samostatnému česko-slovenskému štátu. K tomuto dňu dal vyhlásenie aj predseda Konferencie biskupov Slovenska arcibiskup Stanislav Zvolenský kde uvádza, že ČSR „Neuznala jestvovanie samostatného slovenského národa, nastolila štátny centralizmus, neuskutočnila sľúbenú autonómiu a budovala na duchovných základoch, ktoré boli namierené proti kresťanskému charakteru Slovenska.“
(https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20181029046 )

V súvislosti s týmto výročím som nikde nezachytil ani len uštipačnú poznámku, že by túto ČSR niekto nazval napr. „vojnovou Č-SR“. Hoci je pravda, že táto Č-SR vznikla ešte počas trvania prvej svetovej vojny (koniec vojny bol až 11. 11. 1918). Podľa expertov marxizmu – leninizmu a vymývačov mozgov (aj z radov redaktorov verejnoprávnych médií) sa často ale prvá Slovenská republika dehonestujúco označuje ako „vojnová“, (hoci vznikla skôr ako sa druhá svetová vojna začala) alebo fašistická.

Keď som si dnes (1. 11. 2018) prečítal na internetovom portáli webnoviny.sk Vaše vyjadrenie na tému relácie Najväčší Slovák, tak som nechcel veriť vlastným očiam.

V správe sa uvádza, že ste ako generálny riaditeľ RTVS v stredu 31. októbra na tlačovej konferencii reagovali na protesty židovskej humanitárnej organizácie B’nai B’rith – Tolerancia, slovenskej pobočky Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva Jeruzalem a jednotlivcov proti upútavke na reláciu, v ktorej figuroval prezident vojnového Slovenského štátu Jozef Tiso, jeho vylúčením z ankety. Okrem iného ste v nej uviedli nasledovné: „Táto debata prekryla zmysel celého projektu a nadobudli sme presvedčenie, že by odklonila diskusiu o našej histórii a všetkých kontroverzných osobách, ktoré sú s ňou spojené, a zúžilo by sa to len na jednu osobu. Preto sme po dohode a konzultáciách s majiteľmi licencie do štatútu zahrnuli, že v rámci hlasovania nebude možné nominovať osobu, ktorá bola právoplatne odsúdená za vojnové zločiny, zločiny voči ľudskosti, vraždu, vlastizradu a nebola rehabilitovaná,“ uviedol. (https://www.webnoviny.sk/rtvs-reaguje-na-protesty-a-vylucila-jozefa-tisa-z-ankety-najvacsi-slovak/)

Dovoľte, aby som na základe tohto Vášho vyjadrenia uviedol, že komunistické represálie a teror voči Katolíckej cirkvi sa na Slovensku rozpútal už krátko po vypuknutí SNP.

Napr. „6. a 7. septembra 1944 povstalci v Liptovskom Svätom Jáne v noci vyvliekli 46-ročného katolíckeho farára Rudolfa Schedu z jeho fary a vo Svätojánskej Doline ho hrozne mučili. Sťahovali mu kožu zo živého tela, dokaličili mu údy a trýznili ho, kým v strašných bolestiach neskonal“. V Liptovskom Svätom Michale 56-ročného katolíckeho farára Martina Martinku povstalci výstrelmi z automatov priamo „prepílili“ a vylúpili faru.

Podobným spôsobom v priebehu povstania boli partizánmi a povstalcami zavraždení katolícky kňazi Anton Šalát, farár v Hájnikoch, Ján Nemec, farár v Lieskovci pri Humennom, klerik Imrich Teplan, študent 5. ročníka bohoslovia. Ba postihli aj blízkych príbuzných kňazov. V obci Kšinná zastrelili mladého stolára, ktorého brat bol kňaz. Na vrchu Zápač nad obcou Omastinná partizáni zastrelili robotníka, ktorý mal syna v reholi. Musel si sám vykopať hrob a potom ho zavraždili strelou do tyla“. (Milan S. Ďurica: Dejiny Slovenska a Slovákov, s. 496)

„Na slávnostnom zasadaní SNR 5. apríla 1945 v Košiciach bol vyhlásený Program prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov Tento program ratifikoval úplné podriadenie sa obnoveného Česko-Slovenska boľševickému ZSSR… Poštátnil všetky katolícke a konfesionálne školy. Rozpustil a zakázal všetky politické strany, ktoré pôsobili na Slovensku do roku 1938 okrem komunistickej a sociálnodemokratickej strany“. (Milan S. Ďurica: Dejiny Slovenska a Slovákov, s. 543- 544)

„Dňa 5. mája 1945 SNR rozhodnutím č. 1224/945-prez. vydala zatykač na 68-ročného spišského biskupa Jána Vojtaššáka… Bez konkrétnej obžaloby a bez súdu ho držali zbaveného slobody až do 30. 11., keď mu dovolili vrátiť sa do svojej rezidencie na Spišskej Kapitule“. (Milan S. Ďurica: Dejiny Slovenska a Slovákov, s. 548)

„Dňa 16. mája 1945 SNR zákonom č. 34/1945 formalizovala dekrét a poštátnení cirkevných škôl. Nový režim, ktorý sa ešte predstavoval ako „demokratický“ takto protiprávne a protiústavne vyvlastnil 1 800 cirkevných ľudových (základných) škôl a 88 stredných a vyšších škôl na Slovensku“. (Milan S. Ďurica: Dejiny Slovenska a Slovákov, s. 549).

A tento nastupujúci totalitný komunistický režim sa chystal „demokraticky“ súdiť za pomoci protestanských sudcov katolíckeho prezidenta Dr. J. Tisu.

Vážený pán generálny riaditeľ RTVS, dovoľte, aby som Vám uviedol ešte svedectvo MUDr. Gabriela Hoffmanna, ktorý preskúmal množstvo archívov štátov Európy, ktoré súvisia so Slovenským štátom (Slovenskou republikou) a jeho skončením z obdobia 1938 – 1939 až 1945. Vo svojej knihe Zamlčaná pravda o Slovensku, ktorú písal od roku 1947 až do roku 1996 uvádza aj toto:

„Citujem stovky dokumentov z celoštátnych archívov Európy, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že Dr. Jozef Tiso nebol nikdy vojnovým zločincom. Generálny prokurátor ČSFR p. Dr. Tibor Böhm úradne potvrdil, že prezident Dr. Jozef Tiso nebol vojnovým zločincom.

Norimberský súdny tribunál v roku 1946 vyhlásil, že odmieta žiadosť zástupcu ČSR podať na Dr. Jozefa Tisu akúkoľvek žalobu na vojnového zločinca, pre nedostatok dôkazového materiálu. Prezident Dr. Eduard Beneš mal k dispozícii početnú skupinu skúsených odborníkov rôznej profesie poverenú jedinou úlohou: hľadať a predložiť materiál , spisy, zápisnice, archívne dokumenty, ktoré by potvrdili, že Dr. J. Tiso bol vojnovým zločincom. Táto komisia pracovala plných desať rokov, intenzívne, komplexne, dôsledne, ale stroskotala. Po celý čas intenzívneho hľadania nenašla a nepredložila svojmu chlebodarcovi nijaký dokument o previnení pána prezidenta Dr. J. Tisu.

Pán Simon Wiesenthal, hlava izraelskej tajnej politickej polície, obávaný Nazijäger, poľovník na skrývajúcich sa nacistov s právomocou na celom svete, vystopoval skrýšu po Himmlerovi najvyššieho nacistu v Južnej Amerike, kde sa po roku 1945 dlhé roky skrýval, Eichmanna, uniesol ho do Izraela, tu ho postavili pred súd a podľa zásluhy odsúdili na trest smrti a popravili.

Tento Simon Wiesenthal, univerzitný profesor a nositeľ Nobelovej ceny mieru, v spojitosti s obvinením pána prezidenta Mons. Dr. J. Tisu vyhlásil: „Meno Dr. Jozefa Tisu nie je pre mňa zaujímavé“: Napriek týmto nevyvrátiteľným svedectvám v prospech pána prezidenta Dr. J. Tisu ťažko pochopiť, prečo niektorí naši intelektuáli, dokonca tzv. historici, bulvárni novinári si dovoľujú písať o ňom, že stál na čele „klerofašistického“ štátu“. (MUDr. G. Hoffmann: Zamlčaná pravda o Slovensku, s. 323). (http://afinabul.blog.cz/1605/zamlcana-pravda), (https://www.extraplus.sk/clanok/cas-na-zmierenie-1 ),

Vážený pán generálny riaditeľ RTVS,

zo Slovenska bolo podľa niektorých údajov vysídlených 72 000 slovenských židov. Z Poľska až 2 700 000, zo ZSSR 2 100 000, z Maďarska 550 000, z Nemecka 165 000, z Protektorátu Čiech a Moravy 78 000, z Francúzska 76 134, z anektovaného Rakúska 65 459, z Juhoslávie 60 000, z Rumunska 21 214, z Holandska 10 000, z Talianska 6 513, z Luxemburska 1 200 a z Nórska 756 oby­vateľov židovského pôvodu.

Vážený pán generálny riaditeľ RTVS,

skúste si aj Vy položiť otázku, prečo musel byť prezident Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945 Dr. Jozef Tiso ako jediný prezident v Európe odsúdený na trest smrti. Komu prospela a stále prospieva jeho smrť?

Vážený pán generálny riaditeľ RTVS,

vyzývam Vás, aby ste už konečne zverejnili ten zoznam vojnových zločincov, na ktorom je prezident Dr. Jozef Tiso. Divákov verejnoprávneho RTVS iste zaujíma koľko občanov Slovenskej republiky je celkovo na zozname vojnových zločincov.

V prípade, že to neurobíte, Vás žiadam o okamžité zaradenie Dr. Jozefa Tisu do ankety Najväčší Slovák, lebo inak budete vyzerať ako nevzdelaný ignorant a klamár.

Boh Vás žehnaj.

Mgr. Anton Čulen, predseda AZN

 

Rozsudok nad Mons. Dr. J. TISOM. Skúste v ňom nájsť vojnové zločiny, zločiny voči ľudskosti, vraždu, vlastizradu o ktoré sa boľševici už desaťročia opierajú!

Po vylúčení Macha na osobitné konanie pokračovalo 15. apríla 1947 hlavné pojednávanie už vyhlásením rozsudkov. Rozsudok samotný bol taktiež veľmi rozsiahly, mal 233 strán, z toho výroková časť rozsudku mala 36 strán.

Jeho čítanie trvalo trinásť hodín.[91] Jozef Tiso bol odsúdený na trest smrti, rovnako aj Ferdinand Ďurčanský bol v neprítomnosti odsúdený na trest smrti, obaja mali byť obesení povrazom. Súčasne boli odsúdení na stratu občianskych práv a konfiškáciu celého majetku. Rozsudok nad Machom bol vynesený o zhruba dva týždne, teda už v čase, kedy bol Tiso mŕtvy.

Machovi bol nakoniec uložený trest odňatia slobody v trvaní 30 rokov. Teda podľa § 6 nariadenia č. 33/45, ktorý takýto postup v špecifických prípadoch umožňoval. Alexander Mach bol vo väzení nakoniec 23 rokov, do roku 1968, kedy bol prepustený po amnestií prezidenta republiky na slobodu.[104] Miernejší trest pre Macha vyvolal už v tej dobe pomerne veľkú polemiku. Protesty vyjadrila nie len Židovská obec, ale i odbojári. Práve Macha totiž považovali za jedného z hlavných strojcov perzekúcie Židov na Slovensku.[91] Objavovali sa správy, že zmiernenie trestu v prípade Macha bolo výsledkom jeho dobrých vzťahov s komunistami.[103] Rozsudok Národného súdu voči obžalovaným nebol nikdy zrušený.[105]

Jozef Tiso bol odsúdený konkrétne za skutky, ktoré boli opísané v 65. bodoch a ktoré boli rozdelené v jednotlivých častiach pôvodnej obžaloby. Oslobodený bol v 17. bodoch obžaloby. Súd tak dal obžalobe za pravdu vo väčšine obvinení. Keďže je však rozsudok veľmi rozsiahly, nie je možné ho celý náležite opísať. Súd v Tisovom prípade neuznal žiadnu poľahčujúcu okolnosť, iba priťažujúce. Nenašiel ani žiadny dôvod umožňujúci zmiernenie trestu.[106]

V bode obžaloby A (ktorá bola ešte rozdelená na ďalšie časti, ako aj všetky ostatné body) bol Jozef Tiso uznaný vinným, že ako člen vlády, Slovenského snemu a exponovaný politický činiteľ a príslušník fašistických organizácii sa pričinil o rozbitie ČSR, odstránenie jej demokratického poriadku a o zavedenie fašistického režimu. Menovite za tým účelom iniciatívne a exponovane pôsobil k 6. októbru 1938 a 14. marcu 1939 a priamym vyjednávaním a iným spôsobom prispel k utvoreniu Slovenského štátu pod ochranou Nemecka.[107] Týmto konaním podľa súdu spáchal trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. a) nariadenia č. 33/45 Zb. SNR v znení vyhlášky č. 58/46 Zb. nariadení SNR.[108]

V bode obžaloby B bol taktiež Tiso uznaný vinným, že ako člen slovenskej vlády a Slovenského snemu a exponovaný príslušník slovenských fašistických organizácii sa pričinil o odstránenie demokratického poriadku ČSR a zavedenie fašistického režimu. Ďalej mal podporiť v značnej miere vojenské, politické a hospodárske záujmy Nemecka a Maďarska. Tiež mal spôsobiť škodu vojnovému úsiliu ZSSR a Spojencov, spôsobil škodu slovenskému národu, domácim, demokratickým a protifašistickým organizáciám a skupinám, ktoré viedli boj za slobodu. Pričinil sa o vypovedanie vojny ZSSR a Spojencom. Bral významnú účasť na týchto konfliktoch. Propagoval činnosť a idey fašistických okupantov a domácich zradcov. Verejne hanobil ZSSR a Spojencov a ich štátne zriadenie a armády.[107] Týmto konaním podľa súdu spáchal trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. a) až d) nariadenia č. 33/45 Zb. SNR v znení vyhlášky č. 58/46 Zb. nariadení SNR.[108]

V bode obžaloby C bol Tiso uznaný vinným, že akýmkoľvek spôsobom maril boj slovenského národa proti zradcom a okupantom za slobodu a za obnovenie ČSR. Maril prípravy SNP a účasť vojenských jednotiek na ňom. Zúčastnil sa na úsilí fašistických okupantov a domácich zradcov v úmysle potlačiť SNP a znemožniť partizánsky boj. Spolupôsobil pri prenasledovaní účastníkov SNP a partizánskeho boja a aj inak pomáhal okupačným vojskám a orgánom. Túto zradcovskú činnosť propagoval, verejne obhajoval a schvaľoval, pričom vystupoval ako exponovaný politický činiteľ a príslušník fašistických organizácii. Týmto konaním podľa súdu spáchal trestný čin zrady na povstaní podľa § 4 písm. a), b), c) nariadenia č. 33/45 Zb. SNR v znení vyhlášky č. 58/46 Zb. nariadení SNR a trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. d) tohto nariadenia.[108]

V bode obžaloby D bol Tiso uznaný vinným, že ako člen slovenskej vlády, Slovenského snemu, exponovaný politický činiteľ a príslušník slovenských fašistických organizácii spôsobil škodu slovenskému národu, domácim demokratickým a protifašistickým organizáciám a skupinám vedúcom boj za slobodu. Nariadil, organizoval a horlivo vykonával perzekúcie demokratických a protifašistických osôb a organizácii pre ich politickú činnosť. Spôsobil iným protiprávne ujmy pre rasovú, národnú, náboženskú a politickú príslušnosť a pre protifašistické presvedčenie. Činnosť kolaborantov verejne propagoval. Napomáhal činnosti fašistických okupantov a s nimi spolupracoval v úmysle napomáhať nemeckému vedeniu vojny. Spolupôsobil pri prenasledovaní účastníkov SNP a partizánskeho boja a inak pomáhal okupačným vojskám a orgánom. Týmto konaním podľa súdu spáchal trestný čin domácej zrady podľa § 2 písm. b) nariadenia č. 33/45 Zb. SNR v znení vyhlášky č. 58/46 Zb. nariadení SNR, trestný čin kolaborantstva podľa § 3 písm. a), b), e) tohto nariadenia a trestný čin zrady na povstaní podľa § 4 písm. b) tohto nariadenia za priťažujúcich okolností.[108]

Ferdinand Ďurčanský bol v neprítomnosti uznaný vinným z trestného činu domácej zrady podľa § 2 písm. a), b), d) nariadenia č. 33/45 Zb. SNR v znení vyhlášky č. 58/46 Zb. nariadení SNR, trestného činu zrady na povstaní podľa § 4 písm. a), c), d) tohto nariadenia a trestného činu kolaborantstva podľa § 3 písm. b), c), d) tohto nariadenia. Dôvody boli obdobné, ako v prípade Jozefa Tisa.[105]

https://sk.wikipedia.org/wiki/Proces_s_Jozefom_Tisom,_Alexandrom_Machom_a_Ferdinandom_%C4%8Eur%C4%8Dansk%C3%BDm