V týchto májových dňoch roku 2025 sa do rúk slovenskej verejnosti dostáva kniha, spišského biskupa Jána Vojtaššáka Môj životopis. Vydal ju dejepisný spolok Bytča pri príležitosti 60. výročia smrti tejto významnej a vzácnej slovenskej osobnosti.
Osobnosť biskupa Jána Vojtaššáka, je aj napriek rokom, ktoré uplynuli od jeho smrti väčšine Slovákov dobre známa. Jeho pôsobenie ako kňaza a biskupa vyoralo hlbokú brázdu v srdciach ľudí nielen v spišskom biskupstve i keď tam asi najhlbšiu, ktorú nedokázali zastrieť ani jeho nespravodlivé pobyty v komunistických väzniciach a vyhnanstvách v Česku, ani sila komunistickej propagandy, ktorú spolu s biskupmi Michalom Buzalkom. a Pavlom Gojdičom museli znášať až do ich rehabilitácie v roku 1990. Pred takmer 30. rokmi sa začal proces jeho beatifikácie. Aj keď o živote Jána Vojtaššáka vyšli viaceré životopisné diela a bolo uskutočnených niekoľko konferencií, ako napríklad kniha Viktora Trstenského Sila viery, sila pravdy /1990/, Ľuboslav Hromjak s Výrazom lásky trvám /2015/, i zborník z konferencie Pohľady na osobnosť Jána Vojtaššáka /2012/, František Dlugoš Sluha Boží Ján Vojtaššák a jeho vzťah k Mariánskej hore v Levoči /2000/ ale aj viaceré ďalšie.
Ako píše iniciátor vydania Ján Košiar v doslove, je to štvrté vydanie tejto autobiografie. 1. vyšlo v roku 1977 v Toronte, 2. v roku 1994 v Zahraničnej Matici slovenskej a v rokoch 2000 – 2002 ju na pokračovanie uverejňoval časopis Hlasy z domova a z misií.
Autobiografia bola napísaná na radu kňaza Viktora Trstenského počas autorovho núteného pobytu v Čechách krátko pred jeho smrťou. Trstenský ju zakopal do zeme a potom ju v roku 1968 preniesol do Ríma. Na vydanie ju pripravil v Austrálii František Vnuk, doplnil poznámkami, aby ho mohli lepšie chápať aj tí, ktorí roky socializmu už nezažili.
Autobiografia začína narodením 14. novembra 1877 v Zákamennom, údajmi o rodine, zachytáva školské roky i štúdium na gymnáziu v Trstenej, roky v seminári, roky, kedy bol kaplánom v rozličných miestach biskupstva i keď bol farárom vo Veličnej. Z poslušnosti prijal po smrti spišského biskupa Alexandra Parvyho v roku 1919 od vtedajšieho kapitulného vikára Štefana Mišíka povolanie za vedúceho diecézneho úradu. Keď zomrel v júli 1919 Štefan Mišík a kapitulným vikárom sa stal Marián Blaha, ťarcha diecézneho úradu zostala na pleciach Jána Vojtaššáka, ktorý cez týždeň bol na Kapitule a na nedeľu cestoval vlakom do Veličnej. Tam ho zastihla v novembri aj správa o menovaní biskupom, po ktorej udalosti nabrali rýchly spád a 13. februára 1921 bol v Nitre spolu s Mariánom Blahom a Karolom Kmeťkom vysväteným za biskupa a ujal sa správy spišskej diecézy.
Ako zrelý človek mal zmysel pre veci podstatné, pre pravdu a spravodlivosť a ako kňaz si bol vedomý svojej zodpovednosti pred Bohom za jemu zverených a preto si plnil svoje povinnosti, ktoré mu z kňazskej a potom biskupskej služby vyplývali. Záležalo mu hlavne na výchove a vzdelávaní mladej generácie a to aj v časoch najťažšej maďarizácie, kedy platili Apponiyho zákony. Mal bohaté a dlhoročné skúsenosti z pôsobenia v najťažších podmienkach spišskej diecézy, ktoré prijímal s poslušnosti k svojim predstaveným i k cirkevným zákonom.
Čitateľ sa dozvedá priamo od neho o situácií na Slovensku po vzniku ČSR, kedy Slovákom bolo vnucované počešťovanie cez českých učiteľov a úradníkov nielen jazykovo, ale aj duchovne, keď bola šírená myšlienka československého národa. Ťažko niesol, keď po nástupe komunistickej moci boli cirkvi brané jej základné práva a slobody, keď sa musela vzdať škôl, tlače a boli zlikvidované kláštory a do biskupských úradov boli nasadení vládni zmocnenci. Jeho osobná kalvária sa začala 3. júna 1950, kedy bol izolovaný v budove biskupského úradu a 15. septembra odvezený štátnou bezpečnosťou do Prahy – Ruzyne a jeho krížová cesta pokračovala vo väzniciach a vyhnanstvách až do smrti 4. augusta 1965 v nemocnici v Říčanoch. 10. – 13. januára 1951 spolu s biskupmi Buzalkom a Gojdičom boli odsúdený na mnohoročné tresty väzenia a straty občianskych práv a vysoké finančné pokuty. On ako 74 ročný dostal 24 rokov väzenia. Aj o tom, ako prežíval roky svojej staroby vo väzení sa má čitateľ možnosť dozvedieť z tejto knihy.
Kniha vyšla v brožovanej forme, vo formáte A5, má 160 strán, ma obrazovú prílohu, na obálke je autorov portrét ako biskupa i ako väzňa. Na začiatku je obsah, modlitba za jeho blahorečenie, úvodné slovo Františka Vnuka, príloha I. Osudy životopisu a smrť životopisca, príloha II. Krížová cesta Božieho služobníka Jána Vojtaššáka, doslov kňaza Jána Košiara, báseň Gorazda Zvonického Jánovi Vojtaššákovi.
Vďaka všetkým, ktorí rozličným spôsobom prispeli k tomu, že táto kniha mohla vyjsť.
Ľudovít Košík