Škoda, že niet u nás vo vedúcich kruhoch terajšieho obrodného spoločenského života novodobého Cicerona, ktorý by Vás tak zahriakol, ako to
urobil on, keď v rímskom senáte sa nebojácne opýtal:
„Dokedy ešte bude Katilína zneužívať našu trpezlivosť?“ Išlo o člena tohto senátu, podrývajúceho základy Rímskej republiky.
Štyridsať rokov totiž naše hromadné oznamovacie prostriedky otravovali slovenský národ mnohými nezodpovednými programami, urážajúcimi dobrý mrav i znehodnocujúcimi jeho náboženské a národné cítenie.
Ovocie tej pakultúrnej práce sa odrážalo v osobnom i spoločenskom živote
nášho národa i veľmi škodilo vzájomnému spolunažívaniu jeho členov.
Videli sme ho v rozháraných rodinách, v raste potratov, v zmáhaní sa čiernych
kroník, nepoctivosti na pracoviskách, v šírení sa alkoholizmu, samovrážd, rozličných zbojstiev atď. atď. Výdatným podnecovateľom a podporovateľom tohto spúšťania sa do prepadliska časnej i večnej záhuby bola nenávistná a všetko dobré, duchovné i hmotné odpudzujúca i potupujúca vládna materialistická, bezbožná ideológia, neznášajúca ničoho, čo i len zaváňalo snahou chrániť svet pred jeho utonutím v bahne hmotárskeho, jedine „správneho“ vedeckého a jeho samozvanými vodcami za také
vyhláseného zmyslu ľudského života.
Žiaľ, i Vaša televízia mala veľký podiel na tom zosuve nášho národa
do stavu, v akom ho našla „jemná revolúcia“ v 17. novembri 1989.
Všeobecne sme čakali a bolo to i je úsudkom zdravého rozumu a neskazeného
srdca, že Vašou snahou bude preložiť výhybku Vašej práce zľava do stredu
a prestať zabávať svojich divákov pornografiou, prekrúcaním historických
faktov, i tých náboženských. No ako zisťujeme, nie ste schopní zmôcť sa
na taký zdravý cisársky rez.
Dôkazom toho je opakovanie Vášho seriálu Borgiovci.
O čo mi ide v tomto liste? Dňa 26. 9. 1981 som Vám napísal na margo
vtedy uvádzaného filmového seriálu Borgiovci dlhší list. Ozvali sa,
ako viem, aj mnohí iní. Na môj list ste reagovali dosť povrchne. 29. 10.
1981 som Vám znovu napísal. Neodpovedali ste. Písal som Vám i minulého
roku 26. 6. 1989, a to na okraj Vášho seriálu Kríž v osídlach moci.
Kriticky som reagoval dňa 2. 11. 1989 na Vaše „Prelomové roky“. Ani na
tie listy ste sa neozvali. Nebolo to a nie je znakom statočnosti, mužnosti,
ba ani dôkazom šablónovitej zdvorilosti. Takéto Vaše správanie nie je
však ani prejavom dobrej vôle slúžiť ľudu tak, aby cítil, že nám ide o
jeho blaho.
Dnes sa ozývam preto, aby som Vás upozornil na predchádzajúce listy,
v ktorých som dosť obšírne načrtol škodlivosť programov očerňujúcich,
potupujúcich pravdu, prekrúcajúcich alebo polopravdami televíznych
divákov kŕmiacich… atď., atď. Je to ozaj nedôstojné kultúrneho človeka,
ak sa baví na prípadných škvrnách svojho blížneho, najmä svojej matky.
Matkou slovenského národa bola a je od príchodu sv. Cyrila a Metoda
Kristova Cirkev.
Tá zachovala slovenský národ až dosiaľ. Naše rodiny sceľovala, mládež zmravňovala, pestovala poctivosť v každej oblasti života, bránila ho pred pažravými vlkmi číhajúcimi na ňu zo všetkých strán, zveľaďovala jeho mravný, sociálny, kultúrny, hospodársky život… atď. Kto túto matku znevažuje, jej zahojené rany, ak také boli, rozjatruje, je hodný opovrhnutia.
Prestaňte teda náš veky utláčaný národ potupovať v jeho Matke,
hamovať jeho zjednocovanie v pravde a láske, roztrhávať ho na skupiny
hašteriace sa medzi sebou a pripravovať ho tak na zánik v pažerákoch
kadejakých samozvaných, mravne schátralých „spasiteľov ľudstva“, akými
boli napr. tí, čo štyridsať rokov a mnohí aj predtým topili náš národ v
kale mravnej, národnej, náboženskej, hospodárskej, sociálnej i kultúrnej
kaluži. Nie je to ani teraz takým hlasom prízvukovaná a ospevovaná
demokracia a tolerantnosť.
Neobjavujte, nezveličujte a nevymýšľajte diery v ementálskom syre,
ktorými boli a vždy budú akési škvrny v ľudskom prvku Cirkvi i národa.
Ale si všímajte, čo všetko tá Vami hanobená Cirkev vykonala počas
svojho putovania po cestách nášho údolia pre blaho národa spolu s takými
jeho velikánmi, ako bol otec národa Andrej Hlinka, otec biskup Ján
Vojtaššák, prezident Dr. Jozef Tiso, otec biskup Michal Buzalka, otec biskup Pavol Gojdič, Karol Sidor, Martin Rázus a mnohí iní duchovní, kňazi
i laici, čo obetovali svoje majetky, slobodu i život za časné i večné
šťastie nášho národa.
A ak sa Vám už páčia aj hnisavé rany na tele toho národa, obráťte svoj zrak na balvany zločinov hriechov, nerestí, ktoré zaťažujú „najhumánnejšie“ spoločenstvá, akým bol a je bojový marxistický ateizmus a jeho brat bezbožný hmotársky kapitalizmus.
Svojimi televíznymi programami podporujte a zveľaďujte to snaženie
kresťanstva, ktoré je a bude jediným zjednocujúcim princípom i ozajstnou
obrodou našej a všeľudskej spoločnosti. V láske odhaľujte pravdu, uplatňujte
všestrannú spravodlivosť, zapaľujte vzájomnú lásku všetkých ľudí
dobrej vôle i tých, čo stoja bokom od nich, bojujte za pravú slobodu
všetkých obyvateľov našej vlasti a celého sveta, čím pripravíte ozaj šťastný
rodinný domov pre všetky národy sveta.
Nech Vás v láske k tejto pravde, spravodlivosti a slobode rozpaľuje
večná Pravda, Spravodlivosť a Sloboda v konaní dobra.
NADIŠLI NÁM NOVÉ ČASY – NEMLČME!
S patričnou úctou
Mons. Viktor Trstenský
rím.kat. kňaz
List Sovenskej televízii – Trstená 23. 1. 1990
Na vedomie:
Verejnosť proti násiliu Bratislava
Najdôstojnejší ordinári a otcovia biskupi v ČSSR
Hromadné oznamovacie prostriedky v ČSSR
Vládne vrchnosti v ČSSR
Mons. Viktor Trstenský: Nemôžem mlčať, Vydavateľstvo Nové mesto Bratislava 1995
Pripravil A. Čulen