Prekvapujúce tajomstvo duší v očistci: Tajomný cudzinec
Sestra Emmanuela: „Mária, môžete nám porozprávať, ako vás po prvýkrát navštívila istá duša z očistca?
Mária Simma: „Bolo to v roku 1940, v jednu noc okolo tretej – štvrtej hodiny ráno. Počula som niekoho prechádzať sa po izbe sem a tam. Jeho chôdza ma prebudila a sledovala som, kto to len mohol vstúpiť do mojej izby.“
Sestra Emmanuela: „Dostali ste strach?“
Mária Simma: „Nie, ja nie som vôbec bojazlivá! Keď som bola malá, moja matka o mne hovorila ako o zvláštnom dieťati, lebo som sa nikdy nebála.“
Sestra Emmanuela: „A vtedy v tú noc… Vyrozprávajte mi, ako to bolo!?“
Mária Simma: „Zbadala som, že to bol cudzinec. Chodil pomaly sem a tam. Povedala som mu prísnym tónom: „Ako si sem vošiel? Čo si stratil?“ On však pokračoval ďalej a prechádzal sa po mojej izbe, akoby nič nepočul. Znovu som sa ho opýtala: „Čo robíš“ Keďže stále neodpovedal, vyskočila som z postele a chcela som ho chytiť. Podarilo sa mi iba vystrieť ruky do prázdna. Nič som nedržala, iba vzduch… Išla som si ľahnúť, ale onedlho sa kroky opäť ozvali. Počula som ho prechádzať sa. Pýtala som sa, prečo vidím toho muža, a nemôžem ho chytiť. Opätovne som vstala a chcela som ho chytiť a zastaviť v jeho chôdzi. Siahla som však do prázdna. Zostala som v pomykove. Zaľahla som znovu do postele. Muž sa už nevrátil, ale ja som viac nemohla do rána zaspať.
Na druhý deň po sv. omši som zašla za mojím duchovným vodcom a všetko som mu vyrozprávala. Povedal mi: „Ak sa to bude opakovať, nepýtaj sa: „Kto si?“ ale: „Čo odo mňa chceš?“ Nasledujúcu noc sa muž znovu vrátil. Bol to naozaj ten istý muž a spýtala som sa ho: Čo chceš odo mňa?“ Odpovedal mi: „Daj za mňa odslúžiť tri omše a budem oslobodený.“ Vtedy som pochopila, že to bola duša z očistca. Môj duchovný otec mi to potvrdil. Poradil mi, aby som nikdy duše z očistca neodháňala, ale aby som ich prijala a veľkodušne vypočula ich žiadosti.
Sestra Emmanuela: „A čo sa dialo potom? Návštevy pokračovali?
Mária Simma: “Áno, po niekoľko rokov prichádzali len tri, alebo štyri duše, – hlavne v mesiaci novembri. Neskôr ich prichádzalo viac.“
Sestra Emmanuela: „O čo vás žiadajú tieto duše?“
Mária Simma: „Poväčšine ma žiadajú, aby som dala za ne odslúžiť sväté omše a aby som na týchto omšiach bola prítomná. Ďalej ma žiadajú o modlitbu ruženca a krížovej cesty.“
Oheň lásky
Sestra Emmanuela: „Čo presne očistec je?“
Mária Simma: „Je to geniálny vynález Boha. Predstavme si: Jedného dňa sa otvoria dvere a objaví sa bytosť neopísateľne krásna… Taká krásna, akú ste ešte v živote nikdy na zemi nevideli. Ste očarený touto BYTOSŤOU, vyžarujúcou krásu o to viac, že táto bytosť vám naznačuje, že je do vás bláznivo zaľúbená. Predtým ste si nevedeli ani predstaviť, že by vás mohol niekto tak milovať. Vycítite tiež, že má veľkú túžbu pritiahnuť vás k sebe, objať vás a oheň lásky, ktorý už vo vašom srdci horí vás poháňa, aby ste sa vrhli do jeho náručia… V tom momente si uvedomíte, že ste sa už celé mesiace neumývali a že odporne smrdíte, že vám tečie z nosa, vaše vlasy sú mastné a zlepené, na šatách máte veľmi veľké škvrny a pod… Uvedomujete si, že sa v takomto stave nemôžete predstaviť, že sa najprv musíte ísť umyť, osprchovať a až potom znovu prísť a predstaviť pred túto bytosť…
Avšak láska, ktorá sa zrodila vo vašom srdci je tak silná, že tento odklad na neskôr spôsobený tým, že sa idete osprchovať, je úplne neznesiteľný! Bolesť z neprítomnosti, hoci iba dočasnej, trvajúcej iba niekoľko minút je hroznou spáleninou v srdci a závisí od intenzity prejavovanej lásky. Je to popálenina z lásky. To je očistec! Je to oneskorenie spôsobené vašou nečistotou, akoby „čakacia doba“ pred Božím objatím – popálenina lásky, ktorá vám spôsobuje hrozné trápenie, je to akoby nostalgia po láske. A presne táto nostalgia nás očisťuje z toho, čo je ešte v nás nečisté. Očistec je miesto túžby, šialenej žiadostivosti po Bohu, po tom Bohu, ktorého už duša pozná, lebo ho videla, ale s ktorým ešte nie je zjednotená.“ (Duše z očistca často hovorili Márii a veľkej túžbe čo cítia k Bohu a akú hlbokú bolesť im táto túžba spôsobuje. Je to naozaj ako agónia. Očistec je ako veľká kríza, spôsobená nedostatkom Božej prítomnosti.)
Sestra Emmanuela: „Mária, majú tieto duše v očistci predsa len nádej a radosť v ich utrpení?“
Mária Simma: „Áno. Žiadna duša by sa nechcela vrátiť z očistca na zem, pretože má poznanie, ktoré nás nekonečne presahuje a nemohla by sa už nikdy vrátiť do temnoty zeme. Hľa, v tom spočíva rozdiel medzi očistcom a utrpením, ktoré poznáme tu na zemi. V očistci majú duše istotu, napriek hroznej bolesti, že budú môcť navždy žiť s Bohom. Táto absolútna istota im spôsobuje to, že radosť je väčšia ako bolesť. Neexistuje na zemi nič, čo by v nich vyvolávalo túžbu znova tu žiť, lebo na zemi si nie sme nikdy ničím istí“.
Sestra Emmanuela: „Môžete nám povedať, či dušu posiela do očistca Boh, alebo či sa duša sama rozhoduje tam ísť?“
Mária Simma: Duša sa sama rozhoduje ísť do očistca, aby bola čistá, keď pôjde do neba. V očistci duša úplne plní Božiu vôľu. Teší sa napríklad z dobra a želá si naše dobro. Veľmi miluje Boha, aj ľudí na zemi. Je dokonale spojená so Svetlom Božím v Duch Svätom.“
Sestra Emmanuela: „V momente smrti vidno Boha v plnom svetle, alebo len neurčitým spôsobom?“
Mária Simma: „Ešte neurčitým spôsobom, ale s takým jasom, že to stačí na vyvolanie nostalgie. Oproti temnotám zeme je to oslepujúci jas, ale to ešte nie je nič oproti úplnému svetlu, ktoré spozná duša v nebi. Tu sa môžeme odvolať na skúsenosti opísané v knihe „Život po smrti.“ Duša je natoľko očarovaná Svetlom, že návrat do vlastného tela na zem je preň agóniou.“
Z knihy: Prekvapujúce tajomstvo duší v očistci, Magnificat Slovakia o.z. , Obzor
Pripravil: Anton Čulen
Ak sa vám naše články páčia, môžete nás podporiť na čísle účtu: IBAN SK05 0200 0000 0012 6606 0056