Cirkev žije z Eucharistie. Táto pravda nevyjadruje len každodennú skúsenosť viery, ale synteticky zhŕňa aj jadro tajomstva Cirkvi.
V rozmanitých podobách s radosťou zakúša, ako sa neustále potvrdzuje prísľub: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20), no vo svätej Eucharistii, kde sa chlieb a víno premieňajú na Pánovo telo a krv, sa mimoriadne teší z tejto prítomnosti. Odvtedy, čo na Turíce Cirkev – ľud Novej zmluvy – začala svoje putovanie k nebeskej otčine, božská sviatosť neustále ožarovala jej dni a napĺňala ich dôveryplnou nádejou – toto napísal sv. Ján Pavol II. v poslednej svojej encyklike Ecclesia de Eucharistia na Zelený štvrtok roku 2003.
Brániť veriacim zúčastniť sa na svätej omši a prijímať sviatosti a to najmä zmierenia a prijatia Najsvätejšieho Tela Pána Ježiša Krista je ďalší bezprecedentný útok vlády Slovenskej republiky na Boha a Cirkev. Už sa to na Slovensku stáva doslova pravidlom, že k týmto útokom vzbúrencov proti Bohu na Boha a Cirkev prichádza počas najväčších kresťanských sviatkov, ako je smrť, umučenie a zmŕtvychvstanie Pána Ježiša Krista a počas sviatkov Narodenia Ježiša Krista. Útoky sa spravidla začínajú už počas pôstneho, resp. adventného obdobia, kedy veriaci hojnejšie pristupujú k sviatosti zmierenia a eucharistie.
Kostoly sú otvorené v Českej republike, Poľsku, Maďarsku i v Rakúsku a tak sa znovu natíska otázka: Prečo sa kostoly zatvárajú iba na kresťanskom Slovensku? Prečo sa tak deje, keď v najsilnejšej koaličnej strane v NR SR sedí najviac „kresťanov“ na meter štvorcový v histórii? A sú to vôbec kresťania, alebo sa tak nazývajú len preto, aby oklamali veriacich pri volebných urnách a potom viedli rafinované útoky proti Bohu a Cirkvi?
Don Bosco povedal, že jediná skutočná vojna, ktorá sa vedie je vojna proti Bohu. A tu sa treba zamyslieť nad tým, prečo vzbúrenci proti Bohu útočia na Boha a Cirkev na Slovensku.
Tu si treba uvedomiť, že Slovenský národ sa vďaka sv. Cyrilovi a sv. Metodovi stal kultúrnym národom. Naši vierozvestcovia v staroslovenčine, v tejto reči nášho ľudu priniesli preložené Sväté písmo, liturgické knihy i občiansky zákonník – Nomokánon, a tak položili základ nášho jazyka, zakladali prvé školy. Vďaka ním pápež schválil staroslovenčinu ako štvrtý liturgický jazyk sveta. Týmto mohli naši predkovia ako štvrtý národ na svete vo svojej rodnej reči slúžiť svätú omšu. Po latinčine, hebrejčine a gréčtine sa staroslovenčina stala štvrtým jazykom na svete, v ktorom sa mohla slúžiť svätá omša. Teda neboli to Francúzi, Angličania, či Nemci, ale Slováci, ktorý predbehli tieto štáty vo vývoji o viac ako tisíc rokov.
Prvá veta v jazyku našich predkov, ktorú preložili naši vierozvestovia je z Evanjelia sv. Jána: Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh (Jn 1, 1). Svätý Ján nazýva Druhú Božskú osobu – Ježiša Krista „SLOVOM“. Aj názov Slovák, Slovensko je odvodené od „Slova“ ktorým sv. Ján pomenoval vo svojom evanjeliu Ježiša Krista. To znamená že byť Slovákom, znamená patriť Kristovi, patriť Bohu. Preto sa nemôžeme čudovať, že antikristus a jeho spojenci vo vláde Slovenskej republiky tak neúprosne útočia na Boha a Cirkev na Slovensku, zatvárajú kostoly, odstraňujú svätenú vodu z kostolov a bránia veriacim k pristupovaniu k sviatostiam, predovšetkým k sviatosti zmierenia a Eucharistie.
Zašli až tak ďaleko, že nútia veriacich k profanácii Najsvätejšej Sviatosti oltárnej neúctivým prijímaním na ruku. Našli sa aj kňazi, ktorí sa spreneverili svojmu poslaniu a po vzore Pacem in terris šikanujú veriacich a odmietajú im udeľovať sviatosti tak, ako stanovila Svätá Stolica, ale tak, ako nariadila antikristova vláda.
Na druhej strane je smutné, že KBS tak málo bojuje za práva dané od Boha a za náboženskú slobodu, ktorú garantuje aj Ústava SR, zmluva so Svätou stolicou ale aj Charta ľudských práv. Ale pamätajme, že Ježiš Kristus sľúbil sv. Petrovi, že brány pekelné Cirkev nepremôžu (Mt 16,18) a na to nesmieme zabúdať.
Ježiš povedal aj slová, že „Nie každý, kto mi hovorí pane, pane, vojde do Kráľovstva nebeského, ale iba ten, čo plní vôľu Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 7,21).
Teda, ak neplníme vôľu Otca, všetky krásne slová sú iba prázdne slová. Na toto nesmú zabúdať ani tí, čo vedú štát, ani tí, čo vedú Cirkev, ale ani veriaci Boží ľud.
Boh žehnaj Slovensko.
Anton Čulen