Starobylý sviatok sú Vianoce. Majú toľko rokov čo má letopočet. Veľa všeličoho sa v ňom zmenilo. Vianoce ostali tie isté. Akoby všetko iba zo včera bolo. To preto, že Boh nie je iba ídea, ale živý medzi nami.
Herodesovi, čo oslavy mal tak rád, keď sa pominul, skončili. Ani politické okuliare nepomohli. Odhodia ich ako tovar čo vyšiel z módy. Korona kríza už nedovolí pokusy, zabaliť Vianoce do módy. Muselo to až tak ďaleko prísť? Advent ponúka iné očakávanie ako sú tie z corony. Preto nie sme opustení. Nenúťte zase iba na istoty vedy, keď nevie zodpovednosť vziať. Nebráňte ľuďom prihlásiť sa k letopočtu, ktorý nezakladali vedy. Stále platí to staré, lekár lieči, ale Boh uzdravuje. To platí aj pri korone.
Božie narodenie je tu ako čas milosti. Človek sa nachádza bez toho aby sa hľadal, povedal starý filozof Maritain. Nový letopočet pokračuje rok čo rok, ako cirkevný rok. Časom rodiny a domova. Preto človek doma vie viacej odpustiť sebe aj tým druhým. Preto sa ľudia stretávajú doma.
Sú aj takí čo ten letopočet nechcú. Chcú radšej nirvánu, prírodu a iba informáciu. Im nejde o dušu, ale o sociálnu štruktúru. Predpíšu ju hoci ona nelieči. Masa má prežiť. Kdesi už povinné očkovanie takí chcú. Nie sú to takí pastieri, ako si ich pamätajú koledy.
Keď sa jedna ovca stratí, on sa hľadať ju navráti. Učia človeka, aby sa iba z vonku videl. Ako hodinový strojček by chceli jeho vnútro ovládať. Nastaviť ho na iný čas, ako je čas Vianoc. Čudujú sa anjeli v nebi. To nás takí ľudia iba za čokolády majú? Na stromčeku sme iba zavesení? Nie skutoční v nebi? Čo potom od neba taký očakávajú?
A svätý Mikuláš, keď padol dedo mráz, to je tá istá čokoláda ako čert, len v inej striebrenke zabalený? Aj Vianoce iba ľudia skonštruovali, ako si myslia, že konštruujú seba? Civilizačný kód, to je rozlišovanie medzi dobrým a zlým, už neplatí? O tom spievajú aj koledy. Načo sú vám zase drámy balady, keď máte koledy? K čokoládam sa budete modliť, keď pohromy za toto prídu? Nerozumné vlády, čokolády rozdávajú, kostoly zatvárajú v mene dobra. Akého? Toho čokoládového? Nemala čokoládu svätá rodina, ale skutočne Božie dieťa. Anjelov bolo všade dookola plno a pastieri priniesli čo bolo treba. Tak to bolo. Keď začal letopočet.
Nevymeňte čas letopočtu za čas informácii. Rozlišujte dobre a zle. Civilzačný kód má v kresťanstve svoj pôvod. Dajte si ho pod stromček. Presadí sa potom zodpovednosť, ale iná akú predstiera veda a politika, keď nevie čo je dobre a čo zle. Lebo pravde by sa museli pozrieť do oči. Nič nevedia obetovať. Radšej obetujú ako obetoval Kain a nie ako Ábel. Už viete prečo má zlá politika toľko obetí? Pozor na informácie nie sú v duchu, ale iba vo vzduchu, ako internetové správy. Nesvietia ako vianočná hviezda na Betlémom nebi, ale iba ako obrazovka na počítači. Tá obrazovka neraz vedie cestami, necestami. Vyhli by sa jej traja králi. Márne si tí traja králi pýtajú informácie na úrade vtedajšej vlády. Kde sa narodil sveta kráľ? Oni o ničom nevedeli. Majú mnoho informácii, ktoré sa míňajú ako dedičstvo márnotratnému synovi.
Nebojte sa, že informácie zanikajú, máme ich dosť, nové a nové, šepkajú vtedy moderné časy. Ako dnes. Neverte im. Nič nové nemôže byť, ako to čo bolo stvorené. Aj márnotratný syn na to prišiel, a vrátil sa k otcovi. Vy počúvajte na slová koledy: Ó chýr preblahý o čas predrahý. V kraji Betlémskom v lone panenskom, syn sa zrodil prevznešený, človek s Bohom zjednotený. Aj otec čo odpustil márnotratnému synovi veril v čas kedy bude plne s Bohom zjednotený. Potom všetkom čo prežil všetko pochopil. Preto tá dobra správa, že otec odpustil.
Advent je čas, ktorý ako letokruh pribúda na strome života. Strom života vonia koledami. Počuli sme hlas, ktorý tešil nás, slovo v telo o polnoci zrodilo sa z Božej moci. Nám sa zjavilo, by nás spasilo. Svätá rodina v tejto noci nemala domova. Neprosí za lepší svet pre seba, ale za ľudí v ňom. Tomu treba rozumieť. Adam a Eva v raji neobstali. Vzali si čo nemali, ako im poradil had.
Stvorili si svet iný ako ten v raji. Potlačili svoju blaženosť, preto mali strach. Stvorili rozdiel medzi tým čo by malo byť a už nie je, ale musí byť. Adam a Eva vzali čo si stvorili a z raja ich vyhnali anjeli. Ten rozdiel medzi tým čo nie je a tým čo by malo byť má trvalé následky. Ako tie kedy Kain zabil Ábela. Riziko trvá. Za ten svet človekom tvorený Kristus neprosil. Len za človeka v ňom. Napriek tomu rozdielu čo Adam s Evou spôsobili, veď maštaľku izbou nenazveme. Ani jasličky nie sú postieľka. To čo má byť začalo v Betlhémsku noc, svätou rodinou žiť.
Nie za svet a jeho peniaz slávy, prosí svätá rodina. Ale za tých čo sa nezmestili do sveta slávy, tých ak chceli, do Božej slávy vzali. Jasnosť spanilá nás ožiarila, padla žiara na salaše, ožiarila hory naše, spievali aj tí starí Slováci čo boli a sú, lebo dobrej vôli boli. Vierou ako hudbou slová pradávno koledami odeli. Národ nie je smečka. Ale Boží ľud. Pozor dajte. Kameň ktorý stavitelia zavrhli stal sa kameňom uholným.
Počuť aj iný hlas, trocha zúfalí, nie je všetko stratené. Šepkajú sociálni inžinieri. Adam a Eva nevzdelaní boli. Nemali to jablko zjesť. To iba deti všetko do úst berú. Tie jadierka z toho jablka dôležité sú. Vysadiť nimi celú zem. A raja nebude škoda. A tak tí čo odmietajú nový letopočet, povzbudení médiami, hľadajú do raja tie skryté vráta. Sexuálna revolúcia je ich hymnou. Skončí drámou balady, alebo ešte horšie. Vy sa modlite a koledy na Vianoce spievajte. Neverte sociálnym inžinierom, ak ekologické náboženstvo chcú. Má nahradiť to kresťanské. Dobre to bude, uisťujú sociálni inžinieri.
Nové náboženstvo z toho vzíde. Zachraňovať svet budete a hrdí na to budete. Už nebudete potrebovať kňazov na rozhrešenie. Vykúpime vaše hriechy ako sa plasty, papier, či staré železo vykupujú. Recyklujeme to. Urobia ľudia tú výmenu? Nemôžu, keď majú hriechy rozhrešené. Hriech je potom zničený. Nebojte sa šepkajú sociálny inžinieri, my vám hriechy zrekonštrujeme. Nerobte si starosti, či sú vaše, alebo nie. Všetko jedno je. Nie je.
Na vianočnú vigíliu ticho kráča ulicami, konečne počuje svoj krok. Zdraví si s anjelmi čo pokoj rozsýpajú na svet trápení coronou. Vírus ako plevel sa chce zmiešať s obilím. Žatva je už blízko. Chystajú sa anjeli na svoju epochálnu úlohu oddeliť plevel od obilia. Posielajú pokoj do dverí, ak sa nevráti, prijali ho. Tam vojde svätá rodina. A tak to robte aj s tým svetom. Pošlite najprv svoj pokoj aj tam kde je dilema. Keď sa nevráti. Vojdite. Ak sa vráti nechoďte. Na také Vianoce takéhoto záväzku, všade bielo je, ako keď sneží. Jasnosť spanilá nás osvietila. To je tá dobrá novina šťastná hodina, kedy Boží syn v telo odel seba.
Pokoj priniesol. Každý ho môže skúsiť v ten večer, čoby štedrý má byť. Mal som krstného otca, kňazom bol, v Jáchymove zavretý, na štedrý večer na samotku ho dali. Nevedel prečo. Modlil sa. Je štedrý večer a čo ja? Tu dozorca dvere otvoril a smutne sa opýtal, za čo ste tu, neviem, ani ja povedal ticho dozorca. Deky mu priniesol. Hľa dvaja ľudia sa stretli a darovali si pokoj. Na tom mieste najhoršom.
Vráti sa pokoj ale aj tam kde v nadbytku mrhajú prostriedky. Luxusom chcú nahradiť pokoj, ktorý sa vrátil k anjelovi. Štedrý deň ako má byť, tradícia pokoj neruší. Užite pokoj aj v tradícii, jej darov a možnosti, veď to je ten vianočný čas, plný radosti.
Stanislav Hvozdík