To už sa blížil nový rok 1993 a očakávané vyhlásenie samostatnej Slovenskej republiky.
Slávnosť Panny Márie Bohorodičky, Nový rok 1. januára 1993, bol deň, ktorý vošiel do našich dejín ako deň obnovenia našej slovenskej štátnosti.
Vznikla druhá Slovenská republika, ktorú na Námestí SNP v Bratislave presne o polnoci 1. januára privítal známy kňaz Don Anton Hlinka touto modlitbou:
Na rozhraní dvoch historických epoch voláme k Tebe, všemohúci Bože, Otec všetkých národov, aby si bol stále s nami, hneď od samého začiatku, už pri prvých krokoch.
Po tejto hodine túžili generácie dcér a synov našej slovenskej vlasti. Samostatnosť, ktorej sme sa dožili, prijímame ako dar Tvojej prozreteľnosti a pokladáme ho za zmluvu medzi Tebou a obyvateľmi krajiny medzi Tatrami a Dunajom.
Nesmrteľný vládca čias, prebývaj s nami, buď v tejto krajine doma ako náš prozreteľný Otec a pomocník v každej núdzi.
1. január -Dvadsiate ôsme výročie vzniku druhej Slovenskej republiky
Daj vládcom tejto krajiny Ducha múdrosti a prezieravosti, spravodlivosti a nezištnosti, obetavosti a pevnosti, daj občanom tejto krajiny Ducha bratstva a znášanlivosti, vzájomnej úcty a pomoci, svornosti a tolerancie.
Buď naším Bohom a my budeme Tvojím ľudom. (150)
Dvadsaťsedem rokov slovenskej štátnosti
Bolo -12 oC, ale prítomných hrialo nielen šampanské, ale najmä pocit radosti, že dobrotivý Pán Boh doprial našej generácii žiť v slobodnej samostatnej Slovenskej republike. Na námestí som v onú noc 1. januára 1993 bol spolu s prof. Milanom S. Ďuricom, P. Šebastiánom Labom a Jozefom Rydlom. O 10.00 hod. sme sa opäť stretli v Dóme sv. Martina na slávnostnej svätej omši, ktorej hlavným celebrantom bol arcibiskup Ján Sokol, metropolita Slovenska. Spolu s prof. Milanom S. Ďuricom a P. Šebastiánom Labom som mal aj ja tú česť koncelebrovať.
Prítomní boli naši štátni a kultúrni predstavitelia Slovenska na čele s predsedom vlády Vladimírom Mečiarom a predsedom parlamentu Ivanom Gašparovičom. Prišli aj viacerí členovia diplomatického zboru. Spevy Božieho ľudu doplnili umelci zo Slovenského národného divadla a Slovenskej filharmónie. Na záver zaznela premiéra diela Te Deum od Samuela Capricorna, skomponovaná v Bratislave v roku 1655, upravená Vladimírom Godárom pre túto príležitosť.
Arcibiskup Ján Sokol v homílii okrem iného povedal:
„Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás. Žehnaj nás, naše rodiny, naše dediny, naše mestá. Žehnaj našu vlasť, ktorá začína svoj historický nový život. Pomáhaj zjednoteniu, ku ktorému nech pomáha cyrilo-metodská tradícia. Pomáhaj k vy- tvoreniu jednoty v láske, aby sme sa všetci prebudili a začali byť svedomitejšími, zodpovednejšími a pracovitejšími, lebo len tak môžeme niečo dosiahnuť… Dnes ďakujme, ale aj prosme.
A keď sa rozídeme a začneme všetci ako sme tu, pôsobiť tam, kde nás Pán Boh pošle, keď to na prvom mieste začnú naši predstavitelia, ktorí sú tu prítomní, Božie požehnanie bude iste zveľaďovať tento národ a my budeme kráčať k duchovnému a hmotnému blahu. Za to sa modlím, žehnám tomu, o toto prosím našu nebeskú Matku, preblahoslavenú Pannu Máriu, aby vzala pod svoju ochranu všetkých žijúcich v tejto vlasti bez rozdielu, aby nás viedla cestou spásy za jej Synom, ako to robila v dejinách. A my aby sme tu žili tak, aby aj iní na nás upierali svoje zraky, obdivovali nás a povzbudení našou láskou i životom nám všemožným spôsobom pomáhali najmä v prvých začiatočných ťažkostiach. Nech Boh je s nami všetkými. Nech Matka Božia stojí pri nás, nech žije a prekvitá zvrchovaná Slovenská republika. Amen.“ (151)
Z knihy Mojich prvých 60 rokov, Ján Košiar s. 151 – 152
150 Anton Hlinka: Modlitba na prahu samostatnosti. In: Katolícke noviny, roč. 108 (144), 24. januára 1993, č. 4, s. 3; Marián Servátka: Rozpomienka na pátra Antona Hlinku a na jeho Modlitbu za Slovensko. [Z pripravovanej knihy.] Dostupné online https://blog. hlavnespravy.sk/11043/rozpomienka-na-patra-antona-hlinku-a-na-jeho-modlitbu-za -slovensko/
151 Ján Sokol: Boh žehnaj Slovensko. In: Katolícke noviny, roč. 108 (144), 10. januára 1993, s. 1.