Nečakajme na povel propagandy, začnime sami.
Na začiatku nového roka blahoželania sú želania, skusmo dobrej vôle momentka. Fotograf hovorí, usmievajte sa. Až potom stisne spúšť. Ale ostáva opäť úloha nedoriešená, pomenovať skutočnosť. Ťažká úloha. Aj na začiatku roka. Nečakajte na odpoveď až do budúceho roka. Silvester málo povie, iba zahmlí ohňostrojmi.
Kto som na tom poli dilem ja sám? Kto sme to my? Boží ľud. Ako urobiť, dumá zlý duch, aby slobodnej vôle nebolo treba? Veda je morálne neutrálna, nápad ako treba! Odníma taká veda človeku to pole dilemy. V mene takej vedy. Aké dilemy?
Prečo testovaní na sv. omšu nesmú? Behaviorizmus, vedecký smer psychológie, tvrdí, správanie je celá psychika. Nič iné a už vôbec nie duša. Ak chceš vyvolať nejaké správanie zorganizuj podnety v prostredí. Preto sú testovaní vylúčení, aby sa vyvolalo správanie dať sa očkovať? Načo sa budeš testovať, aj tak ti to nepomôže. Nie politik, ale kostolník, alebo kaplán pri bráne kostola dnu nepustia. Aké správanie to vyvolá?. Veľa ľudí už nechce to dedičstvo po Adamovi a Eve. Umelá inteligencia dilemy vyrieši, slobodnej vôle už netreba, tvrdí morálne neutrálna veda.
Umelú inteligenciu zaobstará, kde ju netreba. Ten kto vojnu začína obeť vyhlási za agresora. Satan klame a slova pravdy zneužíva. Satanská lož sa toto volá. Ale umelá inteligencia nezahreje dušu. Nevie pomenovať skutočnosť, iba umelú ponúknuť. Osobné dobro už netreba. Ako umelá inteligencia, sú napríklad, vianočné a novoročné pozdravy z dopredu vytlačenými textami. Kresťanské želania nahradil svetský text. Každé blahoželanie je aj otázka, bude dosť dobra? Bude ho iba toľko koľko si ho navzájom dáme.
Umelá inteligencia nemá etiku. Ani sa nevyvíja ako dieťa, či osobnosť. Snáď ako štruktúra. Neprežíva. Nemá duševný svet. Iba databázu do ktorej môžu sa nahádzať údaje od výmyslu sveta. Skombinovať a vypočítať človeka. Možno preto tá zmena, rodič číslo jedna a číslo dva. Každému dať nejaké číslo, ideál nie je, iba sen nejakého toho dekadentného politika. Že by takí neboli? Že by zase dezinformácia? Možno iba náhoda. Alebo už aj na tej úrovni iba inštrumentalizácia?
Nezahreje dušu. Preto si dušu odmyslia, tí moderní. Ale ona klope nečakane ako verš básne. Ako srdce oslovujúce novoročné želanie. Nie ako ten obzor čo hmota dáva, ale ten čo duša otvára. Nie tam von, kde aj zima býva, ale do vnútra. Ktoré láska prežiari.
Prajeme si na nový rok, aby dobrá vôľa bola druhou stranou mince každej technológie, len tak bude bezpečná. Ostaneme ľuďmi, nestaneme sa strategickými bodmi. Nedajme sa vlastniť politikmi, sme povolaní byť Boží ľud.
Nevieme úplne naplniť to čo má byť, naplno môžeme zažiť iba ten rozdiel, preto je dôležitá dobrá vôľa. A uniesť bremeno rozdielu. Nevzdať to. Mať túžbu po lepšom. Ona konštituuje človeka. Píšem to, lebo kresťanstvo nie je iba dráma. Kresťanstvo nestavia jedno dobro proti druhému, ako moderný svet. Zo sveta sú tie drámy. Dobro rodičov proti dobrám detí. Dobra muža proti dobrám ženy. Dobro práce proti dobrám odpočinku, či kapitálu. Dobro nepotrebuje konkurenciu. To iba tí, čo postavili dobra hmoty proti dobrám duše, si ju vymysleli.
Nie tlak z vonku, ale vnútorná motivácia a dobrá vôľa idú spolu. Tlak iba z vonku a raz navždy iba on, to je ako zákon z ktorého chcú byť ospravedlnení. Sú ako Galaťania, opísaní v liste svätého apoštola Pavla. Podľa J. Tischnera, ktorý napísal knihu „Filozofia drámy,“ núdza vtláča človeku masku. Aby sa neprezradil, lebo sa bojí. Núdza zastiera tvár závojom, pretože sa ostýcha. Nezamestnaný, nevinne prepustený z práce, sa nejaký čas tvári, že tam chodí. Nechce si priznať, že ktosi povedal, že ho už netreba.
Môže byť človek nepotrebný? Nie je nepotrebný systém, ktorý tak robí? Lebo nerozlišuje hodnoty od technických ukazovateľov nejakého čísla? Nie je tvorivý, ani dobrý. Kristus nasýtil zástup piatimi rybami. Prečo tí čo sa nasýtili videli iba žalúdok a nie srdce? Veď srdce Pána bolo dôvodom zázraku. Tí čo sa nasýtili iba reprodukční boli. Ani zbožní, ani dobrí, ani tvoriví. Masku akú mali sami, Pánovi nanútiť chceli. Bude kráľom kričali. Rozumejme, báli sa vrátiť do tohto sveta, že budú sami. Tam kde vôľu Božiu konáš, už nie si sám. Ináč by si nepočul tú vôľu Božiu. Málo to skúšali. Preto manipulovať Pánom chceli. Utiahol sa Pán radšej do samoty, kde nebol sám. Na vôľu Otca počúval.
Vôľa Božia, potom Boží ľud. Nie štruktúra je prvá. Štruktúra sama presiahne význam človeka ukazovateľom, ktorý ho už nepotrebuje. Popíše sa toto ako zákonitosť a zo zákona ste ospravedlnení. Nie je iba dekonštrukcia riešenie, ale objavenie dobra a to je vždy osobné. Preto osoba. Nie štruktúra. K spolupráci inej sme všetci pozvaní. Zákon iba niečo dobre a zle môže vyznačiť. Nie ospravedlniť vysvetľuje apoštol. Iba z obety Pána sme ospravedlnení.
Zo zákona sme ospravedlnení, povedal si veľkňaz a obišiel toho čo ho ozbíjali. Samaritán musel prísť. Zo zákona sme ospravedlnení hovorili si kupci v chráme, kým ich nevyhnal Pán. Zo zákona sme ospravedlnení a oni odsúdili na smrť Božieho syna. To bola sila ospravedlnenia zo zákona. Čím viacej sa absolutizuje, čo absolútne nie je, tým viacej je tých čo trpia a sú mimo takého raja. To sú raje revolúcii. Majú ilúziu, že revolúcia zruší rozdiel medzi tým čo by malo byť a čo je. To iba kresťanstvo na tom trvá. Zastaralé je?
Svätá rodina vie od začiatku, že to čo má byť, to je Božia vôľa. A tá raz taká je. Skúška je. Na pol ceste nesmiete povedať, že už všetko je. Lebo máte to a to. Alebo rezignovať, lebo to a ono nemáte. Pokračuj v ceste, získaj čo potrebuješ. Ale svoj posledný cieľ to nenazývaj. To iba zlí vladári zastali. Ľud pomýlení, na utópiu vladára verí, ktorý opakom tej biedy je a tak prví úspešní, medzi nami. Poďme za nim aj my. Dav kričí, hoci nie sýty, pozrite, jemu sa to podarilo. Veľa má. Poďme za nim, niečo z toho aj nám dá. Bude a nejaká ta omrvinka. To nie je taký kráľ, ako traja králi boli. Ktorí dary dali, ale kráľ, čo pred nim s Ježiškom, Jozef a Mária do Egypta utekali.
Takto cirkevný rok učí ako sa v tom vyznať. Pomenovať skutočnosť. Aký je konkrétny rozdiel medzi tým čo je a čo by malo byť. A hlavne to uniesť. Ale kto na to pripraví ľud ak aj niektorí si povedia, že zo zákona sme ospravedlnení? Ak by v pastierskych listoch sa hrali iba so slovíčkami, ako jeden z nich pred Vianocami? To je pastier, ktorého už ovce nezaujímajú, iba zvonce. Ako znejú. Nie je ani horúci ani studený.
Ťažko chorý sa pýta sestričky, pomodlite sa so mnou, otčenáš? Keby bola iba vlažná, povedala by, nemám to v náplni. Na starý rok, nový rok sa hrnie udalosťami. Dobrá správa, už väčšina ľudstva veľa toho nemá. Tak na živobytie, akurát. Nádej z toho pozerá. To čo máme mať má dolnú a hornú hranicu, dôležitejšie je byť duchovný. Ostane túžba po vyrovnaní sviatosťami a nie miliardami. To je Boží ľud. Zmeniť ho iba na ľud kráľa, iba politický ľud, politiky pokušenie. Za čosi také trest prišiel už na kráľa Dávida. Keď si chcel spočítať čo má, z Božieho ľudu chcel spraviť iba ľud kráľa. Trest prišiel ako dnes pandémia. Opakuje sa história?
Na Slovensku je iba politický ľud? Čia politika to chce? Umenšiť človeka, pod horizont Boží? Tak sa vyrába politický ľud. Domov sa zmení na strategický bod. Nedovoľme usporiadať podnety v prostredí, aby sa zamieňali pojmy za dojmy. Pomenujme skutočnosti podľa Evanjelia. Sme Boží ľud a tým aj ostaňme. Len tak bude požehnaný a dobrý celý rok.
Na konci roka 2021
Stanislav Hvozdík