Poznáte ten vtip „Stretne sa Kresťan, Žid a Moslim…“ vlastne to nie je vtip, ale názov diskusie, ktorú v utorok 23.1.2018 v bratislavskom Pálffyho paláci zorganizovalo Fórum náboženstiev sveta.
Cieľom podujatia bolo búrať mýty o troch hlavných monoteistických náboženstvách. Aké mýty majú organizátori na mysli? Nie všetci moslimovia sú teroristi? Samozrejme, že nie sú všetci teroristi; ale položme si otázku: Ako sa šíril islam už na počiatku od čias Mohameda, v priebehu celých stáročí až po dnes? Mečom a násilím; to je historická pravda.
Čo hovorí jeden z mnohých svätcov k šíreniu islamu Sv. Don Bosco (+1888), kňaz vychovávateľ a zakladateľ saleziánov: „Mohamed šíril svoje náboženstvo nie prostredníctvom zázrakov či presvedčivých slov, ale prostredníctvom zbraní. Toto náboženstvo, ktoré presadzuje všelijaké nemorálne veci, Mohamedovi umožnilo, aby sa v krátkom čase stal vodcom hordy lupičov. S nimi prepadal krajiny na východe a podroboval si ľudí.
Nie zavádzaním pravdy, nie zázrakmi a proroctvami; ale z jediného dôvodu: aby zdvihol meč nad hlavami tých, ktorých dobyl a zakričal: uver alebo zomri“. S prílivovou utečeneckou vlnou bol zaznamenaný niekoľkonásobný nárast tzv. no-go zón s právom šaría v Nemecku, Holandsku, Francúzsku, vo Švédsku… Všetci registrujeme niekoľkonásobne zvýšenú kriminalitu, rabovanie a znásilňovanie žien vo vyššie spomenutých krajinách… Nie je práve takéto počínanie podmienené ideológiou islamu? Iný mýtus: Holokaust sa nestal? Stal sa. Ale položme si otázku: Nezomrú v priebehu jedného roka milióny nenarodených detí potratom – holokaust nenarodených – a ako je to možné, že sa to deje dnes.
Ak nevinné dieťa nie je v bezpečí pod srdcom matky, tak potom kto? http://alianciazanedelu.sk/archiv/1054 Nemám zoznam „zborených“ mýtov, ktoré na tomto podujatí padli, ale aj bez jediného slova padá tzv. mýtus vlastnenia Bohom úplne zjavenej pravdy, ktorá existuje iba v kresťanstve. To nie je mýtus, ale fakt: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi“ (por. Hebr1,1-2). Kristus, Boží Syn, ktorý sa stal človekom, je jediné, dokonalé a definitívne Otcovo Slovo.
V ňom Otec povedal všetko a nebude už iné slovo okrem tohto. Namiesto otázky či „máme spoločného Boha“ (čo nemáme; lebo veriť že je iba jeden Boh neznamená že automaticky hneď veríme aj v toho istého Boha), by mala byť medzi kresťanmi nastolená takáto otázka: „Ako sme pripravení priniesť zjavené Slovo – Ježiša Krista novodobým vyznávačom islamu, judaizmu a iných náboženstiev“? Misijný príkaz jediného Spasiteľa sveta Ježiša Krista „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich…“ trvá a zaväzuje Cirkev až do konca sveta. Ale kto uverí (a prijme krst) ak sa mu neohlasuje evanjelium Ježiša Krista?
Apoštol Pavol, ktorého obrátenie z judaizmu sme si pripomenuli (25.1) sa sám pokladal za dlžníka (v ohlasovaní evanjelia) Grékom i barbarom, múdrym i nemúdrym (por. Rim1,14). Apoštol národov (a neskôr aj ďalší misionári) vstupoval do dialógu s inými náboženstvami a filozofmi nielen v Aténach a inde, ale vždy prichádzal s vedomím „posiela ma (Ježiš Kristus) otvoriť im oči, aby sa od tmy obrátili k svetlu a od satanovej moci k Bohu, a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou vo mňa (Ježiša Krista)“ (por. Sk26,18)
Takto zmýšľali aj ďalší učitelia, kňazi a pápeži. Spomeniem len pápeža Gregor XVI. (+1846), ktorý napísal, že nie je možné dosiahnuť spásu v žiadnom inom náboženstve a teda ani v islame (judaizme): „Teraz vidíme ďalší veľký zdroj zla, ktorým je Cirkev v súčasnosti postihnutá: indiferentizmus. Je rozšírený zvrátený názor z úst bezbožných, ktorí tvrdia, že je možné získať spásu duše cez akékoľvek náboženstvo (to je jedno či ide o monoteistické alebo polyteistické), ak je zachovaná morálka“. (píše pápež, kňazom a biskupom v encyklike Mirari Vos 15.8.1832) Ak Pán Ježiš Kristus neprišiel spasiť človeka, ale vytvoriť len ďalšie náboženstvo v poradí, tak naozaj je jedno koho vzývam a ku komu sa modlím. Kristus potom nadarmo zomrel a tiež nadarmo bola prelievaná krv apoštolov a všetkých mučeníkov po celom svete. Zbytočne znášali vyhnanstvo, prenasledovanie aj smrť konvertiti z islamu (judaizmu a iných náboženstiev). Ale ak je pravda, že Ježiš je jediná Cesta k Otcovi, tak potom na vzťahu k Nemu veľmi záleží a stálo zato aj zomrieť. Ide o večnosť, buď navždy v nebi, alebo v navždy v pekle.
Pripadá to Vášmu mysleniu akosi netolerantne úzkoprsé? Vidíte skôr úlohu Cirkvi ustúpiť z exkluzívnosti úplnej, zjavenej pravdy a podeliť sa s inými náboženstvami o nárok spasenia a pravdy? Lenže to nezáleží od Cirkvi, veď výzva uveriť a obrátiť je hlásaná aj pokrsteným. Kňazi, biskupi, pápeži sú správcami pokladu viery, nie jej majiteľmi. Tak to zariadil Boh, keď iba vlastného Syna Ježiša označil za Mesiáša a Pána (Boha); a nám zveril službu zmierenia. Akýkoľvek iný prístup zo strany Cirkvi k podujatiam tohto typu bez pokánia „veď čo na tom Boh má tisíc mien a tisíc tvárí“ vyznieva iba zdanlivo sympaticky.
V skutočnosti pôsobí zavádzajúco a mylne, nielen do vlastných radov, ale aj navonok vo svete. Hádať sa, urážať, diskriminovať nemá Cirkev vo zvyku. A tiež nešlo ani o to, aby sa umelo živili staré historické zranenia. Mojím úmyslom je vážiť si plnosť zjavenej pravdy a náuku apoštolov, ktorá tu bola predo mnou a predkladať ju v plnosti aj naďalej. Pokiaľ sa pýtaš čo mám robiť, aby som bol spasený (hoci si Žid, Moslim, alebo člen iného náboženstva) tak je tu odpoveď aj pre teba: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom“.
o. Pavol Karoľ, katolícky kňaz
https://www.hlavnespravy.sk/posunme-sa-od-ciastocnej-k-uplnej-pravde/1304018
