Pred pár dňami – 5. marca 2022 – bolo tomu 80 rokov, čo sa do rúk našich rodákov v Kanade dostalo prvé číslo časopisu Kanadský Slovák.
Pod hlavičkou názvu časopisu sa nachádzalo heslo, ktoré vyjadrovalo cieľ a poslanie tohto spoločného úsilia slovenských vysťahovalcov v Kanade a ktoré tam stojí dodnes: Za Boha a národ – For God and nation.
Úvodný príspevok v prvom čísle predložil a širšie rozvinul vytýčený cieľ časopisu v týchto slovách: “…uvedomovať ľud slovenský v národnom a kresťanskom duchu, hájiť práva robotného ľudu, spojiť slovenské organizácie, vyháňať nepoctivosť, pestovať bratskú lásku a svornosť.”
S obdivom a vďačnosťou sa treba pokloniť zakladateľom a pokračovateľom toho podujatia, že za uplynulých 80 rokov vychádzania Kanadského Slováka ostali verní a nespreneverili sa zásadám, ku ktorým sa v roku 1942 slávnostne prihlásili. Nebolo to ľahké, pretože v posledných rokoch vojny a bezprostredne po nej, bolo treba obhajovať slovenskú pravdu a práva Slovákom na samostatný život proti zákerným útokom našich ideologických a politických protivníkov.
Pri kolíske časopisu stáli členovia Tlačového výboru Kanadskej Slovenskej ligy. Predsedom výboru bol Pavol Blaho a tajomníkom Ján Dvorský. Časopis bol dňa 14. januára 1942 úradne zaregistrovaný na provinciálnom súde v Montreali ako týždenník v slovenskej reči. Jeho prvým redaktorom bol Štefan Hreha. Prvé číslo vyšlo na 10 stranách a bolo s nadšením prijaté vďačnými čitateľmi v celej krajine.
Problémy sa však vynorili hneď na začiatku. Redaktor Štefan Hreha stačil pripraviť len prvé čísla a prv než sa mohla jeho vydavateľská práca rozbehnúť, bol – v júli 1942 – povolaný do vojenskej služby. Tlačový výbor potom ustanovil za redaktora Františka Kvetana, ktorý túto funkciu zastával až do mája 1946.
Národný život v Kanade a ním aj vydávanie týždenníka Kanadský Slovák, dostali výdatnú posilu vo vlne slovenskej povojnovej emigrácie. Kanada štedro otvorila svoje hranice politickým utečencom v Nemecku, Rakúsku a Taliansku. Kanadská slovenská liga vybavovala afidavity a iné dokumenty, aby im umožnila emigráciu do Kanady, zaistila prácu a poskytovala pomoc pri prekonávaní ťažkostí, ktoré tu každého prisťahovalca čakali.
Medzi prvými prisťahovalcami bol aj spisovateľ a novinár Konštantín Čulen, ktorý prišiel do Montrealu 11. júla 1949. Krátko po jeho príchode – v dňoch 25.-26.júla – sa konal vo Winnipegu VIII. Kongres Slovenskej kanadskej ligy, na ktorom bol K. Čulen zvolený za redaktora Kanadského Slováka a odhlasovali mu aj plat: 35 (slovom: tridsať päť) dolárov týždenne! Štefan Hreha ostával v redakcii naďalej ako spoluredaktor.
Čulenovi sa podarilo urobiť z Kanadského Slováka jeden z najpoprednejších slovenských časopisov v emigrácii.
Zmenil jeho štýl a formát, zaviedol doň nové druhy príspevkov a nové rubriky; napríklad, kultúrne okienko, humoristický kútik, spoločensko-politický stĺpec “O čom je reč?”, ktorý pravidelne zapĺňal spisovateľ-básnik Ľudo Bešeňovský a pod. Čulen vdýchol doňho dynamického slovenského ducha a urobil z časopisu obrannú i útočnú zbraň v boji “za to, čo nám patrí”, t.j. za prirodzené právo národa na samostatný život. Pritiahol k spolupráci mnohých prispievateľov hlavne z radov slovenských povojnových emigrantov, ako Jozef Kirschbaum, Karol Sidor, Ferdinand Mondok, Kornel Piaček, Matúš Černák, Ján Doránsky, Ján Mešťančík, Imrich Stolárik, Ľudo Bešeňovský, Cyril Ondruš, Jozef Zvonár-Tieň, Ján Gleiman, Ján Senník, Karol Murín, Fraňo Tiso, Ján Eliáš, Vladimír Tomko a ďalší.
V decembri 1951 Kanadská slovenská liga kúpila (kúpna cena: 14.500 dolárov) staršiu tlačiareň vo Winnipegu a krátko na to sa ta presťahovala aj redakcia Kanadského Slováka. Tlačiareň bola slávnostne otvorená 10. marca 1952 za prítomnosti predsedu KSL Andreja Kučeru, tajomníka Andreja Potockého, predsedu finančného výboru Juraja Rondoša a ďalších vedúcich predstaviteľov kanadskej Slovače.
V nových podmienkach bolo treba prakticky začínať všetko znova. Tlačiareň nemala potrebné slovenské matrice a prvé dve čísla vyšli bez mäkčeňov a dĺžňov. Stroje boli staré, často sa kazili. S novými pomermi nebol spokojný spoluredaktor Hreha, ktorý sa po niekoľkých týždňoch vrátil do Montrealu. Čulen však vytrval, aj keď mu to nebolo ľahko. V jednom svojom liste sa sťažuje svojmu austrálskemu priateľovi Štefanovi Kašaríkovi: “Som tak zapriahnutý, že zriedkakedy nájdem čas napísať list. Do roboty odchádzam zavčasu ráno, domov prídem okolo 5.-6. hod. večer najesť sa, hodinu si oddýchnem a znova bežím do redakcie, kde robím neraz do 10., 11. i neskoršie. Dlho nebudem môcť takto ťahať.”
Čulen vydržal vo Winnipegu do augusta 1956, kedy odišiel nielen z Winnipegu, ale aj z Kanady a presťahoval sa do Spojených štátov. Vedenie časopisu prebrala redakčná rada. Nasledovalo krízové obdobie, ktoré sa skončilo až v roku 1958, keď Kongres Slovenskej kanadskej ligy v Toronte rozhodol tlačiareň vo Winnipegu predať a presťahovať redakciu časopisu do Toronta, kde úspešne pôsobí doteraz.
V Toronte sa potom vystriedali viacerí redaktori, z ktorých najdlhšie pracoval Štefan Reištetter. Bol to ďalší obetavý a pracovitý redaktor, ktorý zasvätil svoj život tejto práci národného apoštolátu. Je to práca, o ktorej sa Konštantín Čulen bol vyjadril, že ju vie každý kritizovať, ale len málokto vie robiť a ešte menej tých, čo ju chcú robiť. Chválabohu, doteraz sa vždy našli obetaví nadšenci, ktorí sa vedia preniesť ponad sklamania, ťažkosti a nezaslúženú negatívnu kritiku.
Po roku 1968 s príchodom novej tzv. Dubčekovskej emigrácie nastáva ďalší prelom v histórii časopisu. Redaktorom sa stáva profesionálny novinár Andrej Brázda (Marián Jankovský), ktorý redigoval časopis – s krátkou prestávkou – až do roku 1993.
Medzitým sa radikálne zmenila nielen politická situácia na Slovensku a v Kanade, ale zmenili sa aj potreby, nároky a spoločenské zloženie čitateľskej obce. Moderná technológia sa výrazne prejavila aj v mediálnej oblasti.
Toto všetko našlo svoj odraz aj na stránkach Kanadského Slováka, ktorý dnes pod starostlivou kuratelou redaktora Julka Behula, je dvojjazyčným dvojtýždenníkom a musíme skromne priznať, že zápasí o prežitie. Toto je, bohužiaľ, nezastaviteľný osud slovenského časopisectva v Amerike, ktoré prežíva smutné obdobie svojho úpadku. Konštantín Čulen vo svojej bibliografii “Slovenské časopisy v Amerike” uvádza, že od roku 1885 do roku 1962 vychádzalo v Amerike vyše 230 periodík rozličného druhu. Dnes by sa ich počet dal zrátať na prstoch. Zanikajú takým prudkým tempom, akým kedysi vznikali.
A na túto melancholickú nótu vyznieva aj spomienkový príspevok.
Jubilujúci Kanadský Slovák je svedectvo viery, pracovitosti a obetavosti odlomenej vetvy národa, ktorá neuvädla, ale ostávala verná dedičstvu otcov i napriek mnohým prekážkam a ťažkostiam. S vrelou vďakou spomíname na pionierov, a na tých, čo kráčali v ich šľapajach, aby v duchu zásady “za Boha a národ” udržiavali pri živote plamienok vzácneho dedičstva, ktorého korene sú pod Tatrami.
František Vnuk
Písané pre časopis Kultúra
Tvorba stránky AZN si vyžaduje veľa práce a času. Ak sa vám naše články páčia, môžete nás podporiť na čísle účtu: IBAN SK05 0200 0000 0012 6606 0056