Dejú sa teraz mnohé vážne a prelomové udalosti a pred radostnou Veľkou nocou sa mnohí trápime. Prakticky a niektorí aj teoreticky.
Niekedy sa musia stať ozaj strašné veci, aby sa ukázalo kto je kto a nakoľko chybujeme v určitej miere takmer všetci. Takže s urážkami a výčitkami by sme sa mali mierniť aspoň vo sviatočných dňoch.
Čítal som nedávno sv. Bonaventúru, súčasníka sv. Tomáša Akvinského a zazdalo sa mi, že doctor angelicus nedostatočne vníma, že slobodná vôľa je síce veľkým darom, ale aj zdrojom mnohých omylov. Našťastie, Ježiš Kristus nám ukazuje cestu k náprave, zvlášť veľkonočnými slovami a ešte viac skutkami.
Mnoho ľudí je urážlivých a nedotklivých a nedovolia iným ani nevdojak skočiť im do reči. Ale paradoxne im vďačíme za mnohé úvahy, ktoré nahovoríme, alebo aj napíšeme, ako oponentúru voči nim. Aj keď v ich prípade bez výsledku, ale možno s úžitkom pre iných. Takto zložito sa hľadá cesta k Pravde.
Blíži sa teda najväčší sviatok kresťanstva, Veľká noc. Mňa žiadne obrady už od detstva veľmi neoslovujú, už iskričkovému rituálu som sa vyhol a ani miništrovanie ma nikdy nelákalo. Každý teda máme iné dary, iné chyby a iné veci nás trápia a mrzia. Aj keď je to niekedy nepríjemné, ba až tragické, ale očividne to ináč nejde a preto za všetko vďaka Bohu. Deo gratias!
Vlado Gregor