1. Ukrižovanie je najbolestivejší spôsob zbavenia života, aký človek vymyslel.
2. Bol vyhradený predovšetkým pre mužov, ktorí sa previnili obzvlášť závažnými zločinmi. Ježiš odmietol piť víno, ktoré má anestetický účinok, v súlade so svojím sľubom v Matúšovi 26,29: „Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do dňa, keď s vami začnem piť nové víno v kráľovstve svojho Otca.“
3. Ježiša vyzliekli donaha a jeho šaty rozdelili medzi rímske stráže. To sa stalo, alebo sa naplnili slová zo Ž 22,19: „Rozdelili si moje šaty a o môj plášť hodili žreb.“
4. Ježišovo ukrižovanie predpovedalo strašnú, dlhú a bolestivú smrť. Pribitý na kríž musel Ježiš zachovávať polohu, ktorá je pre anatómiu neprirodzená a neuskutočniteľná. Ježišove kolená boli ohnuté pod uhlom asi 45° a celá jeho váha spočívala na stehenných svaloch, čo je v rozpore s ľudskou anatómiou. Z tohto dôvodu sa po niekoľkých minútach objavia silné kŕče v stehenných a lýtkových svaloch.
6. Ježišovo telo spočívalo na jeho nohách, ktoré boli prebodnuté klincom. Keďže svaly dolných končatín začali slabnúť, váha Jeho tela sa musela preniesť na zápästia, ruky a ramená.
7. Po niekoľkých minútach na kríži Ježišovi vyskočili ramená z kĺbov. V nasledujúcich minútach postihol podobný osud aj jeho lakte a zápästia.
8. Dôsledkom vykĺbenia kĺbov horných končatín bolo ich predĺženie o viac ako 20 cm.
9. Tak sa naplnilo proroctvo zo Ž 22, 15: „Rozlievam sa sťa voda a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby. Srdce mi mäkne ako vosk a topí sa mi v útrobách.“
10. Po vykĺbení kĺbov na zápästí, lakťov a ramien sa váhou tela na horných končatinách vytvorili sily vo väčších prsných svaloch pokrývajúcich hrudník. Tieto sily spôsobili, že jeho hrudník bol mimoriadne neprirodzeným spôsobom ťahaný nahor a von. Stenu hrudníka mal neustále v polohe maximálneho vdychu. K výdychu ho Ježiš nútil celým telom. Aby mohol vydýchnuť, musel Ježiš preniesť svoju váhu na nohy prebodnuté klincami, aby zdvihol svoje telo, čím si spustil hruď a vypustil vzduch z pľúc.
13. Pokojová poloha jeho pľúc bola trvalo v mieste najväčšieho vdychu. Ukrižovanie je z lekárskeho hľadiska katastrofálny stav.
14. Problém spočíval v tom, že Ježiš sa nemohol ľahko oprieť o klinec, ktorý mu uviazol v nohách, pretože svaly jeho nôh, neanatomicky ohnuté pod uhlom 45º, boli veľmi unavené a postihnuté silným kŕčom.
15. Na rozdiel od obrazov v hollywoodskych filmoch nebola obeť ukrižovania nehybná, ale neustále sa pohybovala. Ukrižovaný musel dvíhať a spúšťať svoje telo asi o 30 cm, aby mohol dýchať.
16. Dýchanie bolo spojené s neznesiteľnou bolesťou spojenou s neustálym strachom z udusenia.
17. Po šiestich hodinách utrpenia boli Ježišove stehenné a lýtkové svaly vyčerpané a On už nedokázal udržať váhu svojho tela na nohách. Rozťahovanie kĺbov zápästia, lakťov a ramien a dvíhanie hrudníka postupovalo, čo čoraz viac sťažovalo dýchanie. Už v prvých minútach ukrižovania Ježiš trpel dýchavičnosťou.
18. Jeho pohyby hore a dole po kríži mu spôsobovali strašné bolesti v zápästiach, chodidlách a zlomené lakte a ramená.
19. Ako Ježišovi ubúdali sily, pohyby boli čoraz menej časté, ale strach z udusenia ho nútil pokračovať v úsilí.
20. Neanatomicky usporiadané svaly Ježišových dolných končatín boli v neustálom a bolestivom kŕči spôsobenom jeho neustálym vstávaním a vydychovaním.
21. Každý pohyb mu spôsoboval strašnú bolesť stredových nervov, ktoré mu rozrývali klince pozatĺkané do zápästí.
22. Ježiš bol celý od krvi a potu.
23. Krv bola dôsledkom bičovania, ktoré Ho takmer zabilo, a pot bol dôsledkom neustálej námahy pri vydychovaní. Celý čas bol obnažený a židovskí vodcovia, zástup a odsúdenci, ktorí s ním viseli, sa mu posmievali a urážali ho. Okrem toho bola svedkom tohto utrpenia aj jeho matka.
24. Z fyziologického hľadiska Ježišovo telo prechádzalo sériou katastrofických a fatálnych udalostí. Keďže nemohol normálne dýchať, bol v stave hypoxie.
26. Jeho krvný tlak začal klesať a jeho krv nebola dostatočne okysličená. Okrem toho sa mu v dôsledku namáhavého dýchania neustále zvyšovala hladina oxidu uhličitého (CO2) v krvi (medicína tento stav nazýva hyperkapnia).
27. Stúpajúca hladina CO2 stimulovala srdce k rýchlejšiemu tlkotu, aby sa urýchlil prísun kyslíka a odstraňovanie CO2.
28. Časť Ježišovho mozgu zodpovedná za riadenie dýchania prinútila jeho pľúca pracovať rýchlejšie, čo malo za následok, že Ježiš začal dýchať.
29. Fyziologické reflexy nútili Ježiša k hlbšiemu dýchaniu, takže nezávisle od svojej vôle musel na kríži zvýšiť intenzitu svojich pohybov napriek silným bolestiam. Agonálne pohyby sa opakovali niekoľkokrát za minútu na radosť posmievajúceho sa davu, rímskych vojakov a sanhedrínu.
30. Avšak kvôli pribitiu na kríž a narastajúcej únave nebol schopný dodať do svojho hypoxického tela viac kyslíka.
31. Hypoxia a nadbytok CO2 spôsobili kontinuálne zvýšenie srdcovej frekvencie a viedli k tachykardii.
32. Ježišovo srdce začalo biť čoraz rýchlejšie a jeho pulz bol pravdepodobne 220 úderov za minútu, čo je bežne možné maximum.
33. Ježiš posledných 15 hodín, od šiestej hodiny večer, nič nepil.
Podstúpil bičovanie, ktoré takmer viedlo k jeho smrti.
34. Celé Jeho telo krvácalo kvôli ranám z bičovania, nasadenia tŕňovej koruny, prebodnutia zápästí a nôh a odreninám z pádov a bitia na ceste na Golgotu.
35. Ježišovo telo bolo veľmi dehydrované a jeho krvný tlak nebezpečne klesal.
36. Bol pravdepodobne 80/50.
37. Ježiš utrpel šok prvého stupňa v dôsledku nízkeho krvného tlaku (hypovolémie), nadmerne rýchlej srdcovej činnosti (tachykardie), nadmerne rýchleho dýchania (tachypnoe) a nadmerného potenia (hyperhidrózy).
38. Je pravdepodobné, že okolo poludnia začalo Ježišovo srdce trpieť zlyhaním.
39. Ježišove pľúca opuchli a začali sa plniť presakujúcou tekutinou.
40. To len zhoršilo jeho už aj tak ťažké dýchanie.
41. Ježiš trpel zlyhaním srdca a pľúc.
42. Ježiš zvolal „Žíznim“, pretože jeho telu kriticky chýbali tekutiny.
43. Na záchranu jeho života by bola potrebná intravenózna infúzia krvi a plazmy.
44. Ježiš nemohol poriadne dýchať a pomaly sa dusil.
45./46. V tejto fáze Ježiš pravdepodobne utrpel infúziu plazmy a krvi do osrdcovníka.
47. Tekutiny v perikardiálnom vaku spôsobili tamponádu srdca, to znamená, že mu zabránili správne biť.
48. V dôsledku narastajúcej intenzity srdca a zvyšujúceho sa množstva tekutiny v osrdcovníku Ježišovo srdce doslova prasklo. To bola pravdepodobne príčina jeho smrti.
49. Aby spomalili proces umierania, vojaci umiestnili na kríž malé sedadlo a dali Ježišovi „privilégium“ spočinúť na krížovej kosti.
50. Takýmto spôsobom mohla jeho agónia trvať až 9 dní.
51. Keď Rimania chceli skrátiť smrť, lámali odsúdencom nohy, aby sa v priebehu niekoľkých minút udusili. Nazývalo sa to „crucifragium“.
52. Okolo tretej hodiny popoludní povedal Ježiš: „Tetelastai“, čo znamená: „Stalo sa.“ V tej chvíli sa vzdal svojho Ducha a zomrel.
53. Keď sa vojaci priblížili, aby mu podlomili nohy, bol už mŕtvy. Ani jedna z jeho kostí nebola zlomená, ako sa predpovedalo.
54. Ježiš zomrel po šiestich hodinách najbolestivejšieho a najhroznejšieho mučenia, aké bolo kedy vymyslené.
Marieta Ria
https://www.gloria.tv/share/aByozDcud8eS6bm23L7bTqjiQ
zdroj: Anatomiczne i fizjologiczne szczegóły śmierci przez ukrzyżowanie