Smutné aj keď nie veľmi prekvapivé výsledky priniesol prieskum holandskej sociálno-kultúrnej inštitúcie The Netherlands Institute for Social Research (SCP), ktorá zostavila správu o akceptovaní aktívnych homosexuálnych vzťahov v spoločnosti.
Správa uvádza, že iba jedno percento (!) katolíkov v Holandsku explicitne odmieta praktizovanú sodomiu.
Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že za posledných 15 rokov čoraz viac veriacich akceptovalo homosexuálnu propagandu a štýl života a dokonca dochádza k zmene ich prístupu aj ohľadom ideológie rodovej identity, pričom začínajú akceptovať ideologické koncepcie tvrdiace, že neexistuje pevne a nemenne dané pohlavie.
Mariecke van den Bergová, profesorka feminizmu a kresťanstva (!) v Nijmegene, nie je výsledkom prieskumu prekvapená, skôr sa môžeme podľa jej pracovného zamerania domnievať, že je veľmi spokojná. Ubezpečuje, že „katolíci majú rovnaké názory, ako sekulárne obyvateľstvo krajiny“.
„Iba biskupi a kardináli majú iný názor a naďalej majú negatívny postoj k homosexuálom. Na druhej strane, v protestantských denomináciách obyčajní veriaci častejšie súhlasia s názorom svojich pastierov,“ dodáva profesorka.
Ako však dospela k poznaniu, že biskupi a kardináli majú „negatívny postoj k homosexuálom“, a najmä v Holandsku, to zostáva záhadou. Vysoký klérus sa totiž vyznačuje, ako o tom svedčia prípady kardinálov Hollericha, Marxa alebo Zuppiho, či nemeckých, rakúskych a švajčiarskych biskupov, rôznych predstaviteľov vo Vatikáne, veľmi ústretovým prístupom k praktizovanej a ideologizovanej homosexualite.
Výsledky prieskumu v Holandsku preto nie sú až také prekvapivé, ako by sa mohli nejednému katolíkovi z východnej Európy javiť. Sú výsledkom deštrukcie viery, ktorá najmä v severských krajinách, ako Belgicko, Holandsko či Luxembursko, začala ešte pred posledným koncilom a nerušene pokračuje dodnes. Stačí si spomenúť na „slávny“ Holandský katechizmus zo 60. rokov 20. storočia a deklarácie pokrokového holandského kléru z toho istého obdobia, v ktorých už vtedy figurovala „pastorácia homosexuálov“.
Staršie prieskumy agentúry I&O Research, z januára 2022 navyše ukázali, že až 75 % aktívnych katolíkov je za svätenie žien a za homosexuálne „manželstvá“ v Cirkvi. Až 65 % holandských katolíkov súhlasilo dokonca s eutanáziou.
O tom, kde spočívajú korene súčasného úpadku svedčí fakt, ktorý s údivom cituje NL Times, že holandskí katolíci mladší ako 34 rokov, sú konzervatívnejší ako tí vo veku nad 65 rokov. Je to pochopiteľné, pretože staré ročníky sú deťmi koncilového aggiornamenta, ktoré nasávali uvoľnenú atmosféru ako novinku a boli ňou nadšené. Pre mladých veriacich, ktorých rady sú na druhej strane natoľko preriedené, že sa dá hovoriť o zostatkovom tvrdom jadre, už predstavujú liberálne frázy väčšinou otravnú nudu a rodičovskú banalitu.
Je však otázne dokedy v Cirkvi vydržia. Prieskumy uvádzajú, že u „bývalých“ katolíkov bolo dôvodom k ich odchodu práve akceptovanie sexuálnych zvráteností a výstrelkov v Cirkvi.
O tom, kam vlastne dospela holandská spoločnosť ako celok, najlepšie svedčí propagačný materiál mesta Rotterdam s názvom Žiadne obavy, toto je Rotterdam,1 ktorého podtitulom je: Žijeme spolu v meste, kde je každý minoritou, a kde prvá kapitola nesie názov: Žijeme v meste, kde nikto nie je majoritou.
Čo viac by si ešte holandskí katolíci mohli želať?
BM
https://www.christianitas.sk/prieskum-v-holandsku-99-katolikov-akceptuje-homosexualne-vztahy/