Zdesene sa na mňa pozreli. Starší muž, ktorý ma osobne pozval, ma teraz so záujmom pozoroval.
„Svätý Otec nechce, aby sa o tom hovorilo. To viem už dávno,“ povedal som. „Prečo to potom nenecháte na pokoji?“ „To je predsa jasné. Raz príde deň, keď sa o tom bude smieť hovoriť, a keby som vás začal hľadať až potom, už dávno nebudete v Ríme, ale v Korei alebo ktovie kde. Teraz ste tu a ja sa vás môžem pýtať teraz. No dávam vám svoje slovo, že pokiaľ pápež žije, nebudem o tom nič písať. Tak znie dohoda s jeho tajomníkom.“
„Existujú teda aj ďalšie prípady?“ Prikývol som. „Áno, existuje celý rad ľudí, ktorí veria, že v jeho okolí sa dejú zázraky, ale nič vám o tom nepoviem. Viem, že aj vy máte do činenia so zázrakom. Alebo s podvodom?
Pohoršene sa na mňa pozreli „Celkom iste to nebol podvod. Pápež ju požehnal.“
„Koho?“ spýtal som sa, „koho požehnal?“ Starší pán kývol mladej Kórejčanke. Bolo jasné, že jej dal dovolenie, aby prehovorila.
„Slávil sme malú súkromnú omšu s pápežom Jánom Pavlom II. Bol na nej generálny tajomník Kórejskej biskupskej konferencie Dionýsio Paik i monsignor Thun. Medzi veriacimi bola aj pani Júlia Kimová so svojím mužom a deťmi. Keď jej Svätý Otec podávala prijímanie…“
Nepokojne vrhla pohľad na stôl. „Keď jej podával prijímanie, hostia v jej ústach sa premenila na kúsok mäsa.“
Pokúsil som sa nie príliš zreteľne naznačiť, čo som si myslel: Ste skutočne šialení?
Chcete povedať, že hostia sa v ústach ženy premenila na kúsok krvavého mäsa?“ uisťoval som sa.
„Presne tak. Máme svedeckú výpoveď monsignora Thuna, ktorý to videl a dosvedčil, že hostia sa na jazyku Júlie Kimovej premenila na tenký krvavý kúsok mäsa v tvare srdca,“ potvrdil muž.
Prečo ich pápež nevyšmaril von? Spýtal som sa. Menej nábožnému človeku ako Karol Wojtyla je, samozrejme, jedno, ak sa z nejakej sviatosti katolíckej Cirkvi robí sranda. Ale ak sa v Cirkvi pošpiní to najsvätejšie, potom by sa pápež mohol veľmi, veľmi namrzieť, to som zažil dosť často. Dokonca kňazi, o ktorých nábožnosti nebolo pochýb, nedokázali skryť, že považovali za neuveriteľné, s akou úctivosťou sa Karol Wojtyla pripravoval na svätú omšu a na Eucharistiu. Modlil sa rovnako intenzívne pred svätou omšou i po nej. Tento pápež teda musel byť veľmi hlboko otrasený, ba pobúrený, keď sa v jeho kaplnke skomolila sviatosť svätého prijímania. Pani si zrejme obstarala kúsok čerstvého mäsa, ten krátko pred prijímaním vložila do úst a skryla pod jazyk, takže to vyzeralo, akoby sa hostia premenila na kúsok mäsa. Odporný chladnokrvný podvod, a to pred pápežom. Nemal nijakú inú možnosť než všetkých vyšmariť von.
„Čo urobil pápež, keď videl krvavé mäso v ústach ženy?“ spýtal som sa. „Pápež hľadel celý prekvapený , čo sa tu stalo; šiel k Júlii Kimovej, hľadel na krv v jej ústach a požehnal ju. Máme z toho fotografie, môžete ich dostať.“
Nedokázal som to pochopiť. Pápež skutočne uveril, že to bol zázrak- a moje dodatočné otázky neskôr vo Vatikáne to potvrdili. Starý muž vravel pravdu. Ján Pavol II. skutočne uveril, že sa stal takýto zázrak, premenenie hostie na pravé mäso a krv.
„Prečo potom váš kórejský kňaz cestoval do Orvieta a do Lanciana? Čo tu hľadal?
„Krvnú skupinu. Dali sme preskúmať krv v ústach pani Kimovej . Ona sama má krvnú skupinu B, ale krv v jej ústach mala krvnú skupinu AB. To je rovnaká krvná skupina, aká sa našla v Orviete, a rovnaká krvná skupina, aká sa zistila na Turínskom plátne. Ak žiadna z týchto relikvií nie je falzifikátom, potom má Boh zriedkavú krvnú skupinu AB“.
Nezbadal veľký pápež podvod? Dal sa jednoducho prehovoriť kňazmi, ktorí boli presvedčení, že sa stal neuveriteľný zázrak? Vôbec som nechcel pomyslieť na poslednú z týchto možností: Nebol to skutočne zázrak? Svedkovia, ktorí boli vtedy prítomní, katolíci kňazi monsignor Thun a monsignor Paik na tom trvali: podľa ich názoru nešlo o podvod. Od tej udalosti uctievajú Júliu Kimovú v Korei vo svätyni v Naju ako mystičku. Sú len dve možnosti: Žena musela byť chladná podvodníčka a pápež toho 31. októbra 1995 nehanebne naletel. Alebo sa stalo to, čo Ján Pavol II. veril, že videl: zázrak. Keby bol dospel k výsledku, že Júlia Kimová je podvodníčka, potom by istotne zabránil, aby v Južnej Kórei vzniklo pútnické miesto tejto ženy akceptované katolíckou Cirkvou.
Pápež Ján Pavol II. ešte ako kardinál navštívil 3. novembra 1974 na svoje výslovné želanie pútnické miesto hostie v Lanciane a velebil neuveriteľný zázrak.
Bol vtedy pápež oklamaný? Bol obeťou úskočného podvodu, aký nepoznal? Požehnal Júliu Kimovú len preto, lebo nezbadal že prepašovala do svojich úst kúsok krvavého mäsa? Pravdepodobne to bolo takto. Lenže chtiac nechtiac, musím brať do úvahy aj druhú možnosť,: že pápež skutočne uveril v tento zázrak. A niet ani najmenšej pochybnosti o tom, že bezvýhradne uveril, v mimoriadne uzdravujúce pôsobenie posvätnej hostie. Raz už dramatický zázrak s hostiou zažil. A tento príbeh je jediný, ktorý mi „mlčanlivý“ don Stanislav Dziwisz kedysi rozprával.
Podľa knihy Pápež zázrakov Ján Pavol II.; autor Andreas Englisch, preklad SVD
Pripravil: Anton Čulen