V Severnom Írsku je po prvýkrát od jeho vzniku v roku 1921 viac katolíkov ako protestantov.
Ukázali to najnovšie prieskumy, o ktorých referujú britské médiá. Podľa médií ide o „historický posun“, keďže Severné Írsko bolo špecificky navrhnuté a vytvorené takým spôsobom, „aby katolíci v ňom nikdy nezískali majoritnú väčšinu“.
Podľa prieskumov, ktorých výsledky sa stali známe vo štvrtok, sa ako katolíci v Severnom Írsku identifikuje 46 % obyvateľov, kým k protestantizmu sa hlási 44 % ľudí – čo je úpadok zo 48 % nameraných v poslednom sčítaní pred desiatimi rokmi. Pre severoírskych unionistov – teda protestantov – ide už o druhý veľký úder za vyše roka: vo vlaňajších voľbách do severoírskeho parlamentu totiž taktiež vôbec po prvýkrát získala najviac percent katolícka strana Sinn Féin, ktorá je za pričlenenie Severného Írska k Írskej republike.
Údaje zverejnené vo štvrtok sú z minuloročného sčítania obyvateľstva. Presné čísla hovoria, že katolíkov v Severnom Írsku je 45,7 %, kým protestantov je 43,5 %. Predchádzajúce sčítanie ľudu v roku 2011 ukázalo, že protestanti prevyšovali katolíkov v pomere 48 % ku 45 %. Guardian k číslam uvádza:
„Demografický posun sa očakával, no aj tak to bude psychologický úder pre unionistov, ktorí sa desaťročia spoliehali na údajne nedobytnú protestantskú väčšinu, aby zabezpečili pozíciu Severného Írska v Spojenom kráľovstve.“
Teraz sa hlasy po referende o odtrhnutí sa od Londýna a pripojení sa k Dublinu len znásobia, čo bude spôsobovať britským politikom len ďalšie vrásky na čele. Historik Diarmaid Ferriter sa pre Guardian vyjadril, že táto demografická zmena prichádzala už dlho a postupne. Politická a teraz aj populačná prehra sú straty, ktoré budú storočie vládnuci unionistickí protestanti „rozdýchavať“ len ťažko.
Katolíci tvorili veľmi dlho v Severnom Írsku len jednu tretinu obyvateľstva a desaťročia boli rôznymi spôsobmi znevýhodňovaní až perzekvovaní – až do 60. rokov mohla v lokálnych voľbách voliť len hlava domácnosti. Chudobnejší katolíci zväčša bývali dlhodobo so svojimi rodičmi, kým bohatší protestanti sa sťahovali do vlastných príbytkov. V praxi to potom znamenalo, že protestanti mali väčší politický výtlak, než aká bola ich reálna populačná sila. V Stormonte – miestnom parlamente – získavali protestanti bežne 40 kresiel, kým katolíci nie viac ako 12. Tento nepomer bol jeden zo zdrojov napätia a politického násilia, ktoré Severné Írsko gniavilo niekoľko desaťročí.
Ulsterskí protestanti – najväčšia protestantská skupina v Severnom Írsku – sú historicky známi svojím silným odporom ku katolíkom a katolicizmu ako takému. Rím napríklad bežne vyhlasovali za „sídlo antikrista“ (čím mysleli pápeža) a dodnes je u nich zachovávaný zvyk pálenia veľkých vatier – tie sú pokryté protikatolíckymi a protiírskymi nápismi a symbolmi. Tieto vysoké „vatry“ stavajú tak, aby ich bolo vidieť z katolíckych častí mesta.
Náboženské rozdelenie Severného Írska možno vystopovať až do 17. storočia, kedy boli protestantskí osadníci zo Škótska a Anglicka „usadení“ v severovýchodnej časti ostrova tak, aby posilnili autoritu britskej koruny.
V Británii známy komentátor James O’Brien vyhlásil, že mu tieto čísla pripadajú ako začiatok konca Veľkej Británie.
MG