Milí moji, stále viac cítim v Cirkvi strach zo všemožných direktív, napriek prebiehajúcej synode o všemožnej slobode.
Máme nadbytok PC stránok, ktoré nehľadajú príčiny, ani riešenia, len poukazujú na smutný stav. Modlime sa, aby sa to zmenilo. Držte mi v tom palce, ako aj ja vám.
Študoval som kedysi históriu a veril som tomu, že taká šialená, hlúpa a obojstranná cenzúra, aká prebiehala za II. svetovej vojny, sa už nikdy nevráti. Ako veľmi som prekvapený, že je to tu zas! Na oboch stranách umierajú ľudia a na oboch stranách profitujú z ich utrpenia najväčší podvodníci a zlodeji, či už európski, ázijskí, alebo americkí. Nech už sme teda liberálni, alebo konzervatívni, zachovajme si zdravý rozum a túžbu po Božej pomoci.
Aj keď teda znovu a zase vstávajú noví inkvizítori, mudžahedíni a neomylné politické strany, verme, že ich pád bude zas veľký a nevyhnutný. „Hej, musel by to chlap byť, čo by našu vieru chcel zabiť…“
V celých dejinách a aj v súčasnosti sa veľa ľudí odvažuje meditovať o tom, čo je to absolútne dobro a čo je absolútne zlo. Zdá sa mi, že absolútne zlo je myslieť si, že chápeme, čo je absolútne dobro a zvládneme ho aj realizovať. Pred týmto prvotným a nie dedičným, ale stále znovu vznikajúcim hriechom, nás nechráni vôbec nič, ani vynikajúci intelekt, ani pozoruhodná svätosť.
Vymenujem pár ľudí, ktorí precenili svoje možnosti a schopnosti: sv. Augustína, sv. Gregora VII., Savonarolu, Husa, Marxa a mnohých iných. Nie, žiadny Boží, svätý, alebo ináč dokonalý štát nevytvoríme, ak nerešpektujeme živú realitu okolo nás a hlavne, ak nehľadáme Božiu, ale svoju vôľu. Nebuďme teda v ničom prílišní a vo všetkom nech nám pomáha Boh prostredníctvom Ježiša a jeho Matky. Žiadne nároky navyše nám nemôžu pomôcť, ale môžu nám len uškodiť a cesty Božie k všeobecnému a konečnému dobru nám na dlhú dobu znejasniť.
Zdá sa mi totiž aj to a skúmam tieto procesy už dlho, že keby niektorí naši filozofi až tak nešpekulovali, ako sv. Augustín, nemusel na tak veľkej časti zemegule zvíťaziť islam a ak by niektorí pápeži neboli až tak drzí a jednoznační, ako sv. Gregor VII., tak obrovskú časť „orbis terrarum“ by nezachvátila reformácia. Bolo by však chybou nad niektorými a mnohými lámať palicu, pretože všetci cítime a uznávame, že „nostra ecclesia est semper reformanda“ a v októbri, oslavujeme nielen ruženec, ale aj reformáciu, ktorú my katolíci považujeme za zbytočnú komplikáciu.
Buďme ale presvedčení, že za komplikáciu nevyhnutnú a z Božej vôle. Pretože bez nej sa nedeje vôbec nič a našou úlohou je Božiu vôľu hľadať, skúmať a hlavne vedieť sa jej podriadiť. Vospolok teda čiňme pokánie a hlásajme evanjelium!
Vlado Gregor