V predchádzajúcej časti sme vstúpili do knihy proroka Ezechiela, kde Boh vyčítal žene – slovenskému národu – cudzoložstvá, t. j. službu cudzím bohom.
V tejto časti porovnáme slová, ktorými Pán Ježiš prehováral od r. 1937 k poľskej vizionárke, ctihodnej
Rozálie Celakownej, [1] so slovami Jeremiášových proroctiev. Pred napísaním tohto posolstva som upierala zrak k Pánovi, svojmu Bohu, a pýtala sa, čo bude jej hlavnou myšlienkou. Verím, že ma pri písaní nasledujúcich riadkov viedol On a bude to práve to, čo nám chce teraz povedať.
„Ešte ťa zbudujem, vystavia ťa, panna, Izrael; ešte sa ozdobíš bubnami, vykročíš do tanca natešených.“ (Jer 31, 4) Ak v Jeremiášovi s predpoveďou zničenia a rozprášenia vyvoleného národa (Jer 13, 2b-24) (tu rozumej slovenského národa) prichádza aj proroctvo nádeje znovuzrodenia v budúcnosti, tak od Rozálie vieme, že súčasná voľba národa je konečná a nezvrátiteľná: „Krajiny a národy, ktoré túto potrebu (intronizáciu Ježiša Krista) neuznajú a nepodvolia sa vláde sladkej Ježišovej lásky, zmiznú navždy z povrchu zeme a už nikdy nevstanú. Pamätaj, dieťa moje, zahynú a prestanú existovať.“ [2] (porovnaj Jer 46-50: „Slovo, ktoré Pán prehovoril k prorokovi Jeremiášovi proti národom.“)
Vyvolenosť a poslanie slovenského národa (I. časť -Ezechiel)
Aj v Jeremiášovi je naznačená možnosť, že Pán zavrhne vyvolený národ. Pán vo svojich zárukách že nezavrhne vyvolený národ, vyslovil aj podmienky, ktoré toto zavrhnutie pripúšťajú – pripomínajú koniec sveta a súčasnú dobu, ktorá otriasla vierou v Boha všemohúceho a zakladá si len na svojich vlastných poznatkoch: „Toto hovorí Pán, ktorý dáva slnko za svetlo dňu, určuje mesiac a hviezdy za svetlo noci, pobúri more, že hučia jeho vlny, Pán zástupov má meno: ́Ak sa tieto zákony otrasú predo mnou, hovorí Pán, aj semä Izraela prestane byť národom predo mnou po všetky dni. ́
Toto hovorí Pán: ́Ak sa hore dajú zmerať nebesá a dolu preskúmať základy zeme, aj ja zavrhnem celé semä Izraela pre všetko, čo urobili – hovorí Pán. ́“ (Jer 31, 35-37)
Aktéri Francúzskej revolúcie v mene slobody odvrhli vieru v Boha, mysliac si, že nastolili vládu rozumu. Ovocím však bolo striedanie jedných nerozumností inými nerozumnosťami, spolu s mzdou hriechu – rozsievaním smrti. Odmietnuc klanať sa Kráľovi Ježišovi Kristovi stali sa uctievačmi falošného boha „rozumu“.
Dp. otec Václav Kocián píše vo svojej najnovšie vydanej knižke NAŠA ZÁCHRANA – SRDCE BOHA, KRISTA KRÁĽA na str.6 v kapitole Odmietnuť Božie výzvy sa nevypláca: Božie výzvy si vyžadujú spravidla včasnú odpoveď. Určite sa nevypláca ich ignorovať. Neuskutočniť ich včas má niekedy až katastrofálne bolestné následky.
Dňa 17. júna 1689 dostala sv. Margita Mária Alacocque od Pána Ježiša pre francúzskeho kráľa slnka Ľudovíta XIV. posolstvo so štyrmi požiadavkami na rýchle presadenie úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, tak veľmi potrebnej pre Francúzsko, pre kráľovskú rodinu aj pre svet. Kráľ ich však ignoroval, a tak zapríčinil pretrvávanie ľahostajného, chladného kresťanstva a rozšírenie slobodomurárskych lóží a vznik veľmi krutej tzv. Veľkej francúzskej revolúcie.
O 100 rokov neskôr ich už chcel splniť jeho pravnuk, Ľudovít XVI., keď už bol uväznený v parížskej Bastile. Pre Najsvätejšie Srdce Ježišovo to už bolo neskoro. Kráľ vo väzení už nemohol urobiť ani slávnostné zasvätenie Božskému Srdcu, ani dať jeho obraz do štátnych zástav.
Presne do dňa po 100 rokoch, 17. júna 1789, ho Národné zhromaždenie vedené slobodomurármi zbavilo najvyššej moci. A o 4 roky ho popravili ako zločinca. Na ľahostajnosť Ľudovíta XIV. a jeho nástupcov však doplatil nielen jeho pravnuk, kráľovský rod a krvavé revolučné Francúzsko, ale aj celá Európa a ďalší vývoj, ktorý vyústil do napoleonských a ďalších vojen a revolúcií a napokon do Boľševickej revolúcie a 1. a 2. svetovej vojny. Odveký Nepriateľ Pána Ježiša Krista a nás sa zmocnil vlády nad svetom.
Toľko o historických príčinách povahy súčasnej spoločnosti, ktorá provokuje tresty apokaliptických rozmerov.
Rozália hovorí jednoznačne o konci konca časov: „Na uskutočnenie intronizácie sa nesmie šetriť žiadne úsilie. To je posledné úsilie, ktoré Ježišova láska vynakladá pre ľudí na konci dní!“ Aby národ neprehliadol oznámenie konca čias a teda večnú platnosť svojho súčasného rozhodnutia, ukazuje Pán ďalšie znamenia: V Rozáliinej vízii je znamenie – prijatie Ježiša Krista Kráľa židovským národom: „Všetci ľudia zdvihli ruky k Pánu Ježišovi, dokonca aj Židia a ľudia iných denominácií. Ešte raz som počula hlas: Čoskoro sa stane to, čoho si teraz svedkom.“
Rozália ohlásila aj znamenie jedného pastiera: „Krajiny pod Kristovou vládou (…) sa stanú mimoriadne mocnými a bude jedno stádo a jeden pastier.“
Kniha Jeremiášova je najdlhším biblickým spisom, ktorý sa zaoberá obžalobami, výstrahami a predpoveďou skazy, smrti a porážky ako trestu, a predsa Boh v ňom ukryl kľúč k svojmu srdcu: „Ale kto sa chváli, nech sa chváli tým, že je rozumný a pozná mňa, že ja som Pán, ktorý sa zľutúva, prisluhuje právo a pravdu na zemi, lebo v týchto mám záľubu, hovorí Pán.“ (Jer 9, 22-23)
Len ten, kto Pána pozná (t. j. má s ním hlboký osobný vzťah), ani pri všetkej tej hrôze, ktorá je predpovedaná a ktorá sa naplní, neprestane Pána vnímať ako láskavého a neprestane mu dôverovať. Rozália píše: „Prešlo niekoľko dní tohto vojnového napätia… Napriek tomu som veľmi pokojná. (…). Keby sme vedeli ako nás Pán Ježiš miluje, ani na chvíľu by sme si v srdci nepripustili strach či zúfalstvo.“
Pán Ježiš povedal Rozálii: „Láska nahradí všetko.“ Práve Božia láska je srdcom Jeremiášovej knihy a práve tieto Jeremiášove verše zapísala Rozália do záznamu zo svojich duchovných cvičení: „Hlavná myšlienka a základ týchto svätých dní duchovných cvičení je Božia Láska. ́ Ja, tvoj Svätý Pán, Stvoriteľ Izraela, tvoj Kráľ; ́[3] ́milujem ťa večnou láskou. ́ (Jer 31, 3)“
V citovaných spoločných veršoch Jeremiáša a Rozálie vidím aj hlavnú myšlienku posolstva Pána pre našu krajinu:
„My, Slovenský národ a ľud Slovenska, ktorý bol stvorený, aby ho Boh miloval, potrebujeme Ježiša Krista, Boha, ktorý je Láska, za Kráľa Slovenska a potrebujeme sa obrátiť k nemu tvárou – celým srdcom, celou dušou, mysľou a celou silou. Sme povolaní prijímať Jeho lásku.“
Náš Boh, Ježiš Kristus, teraz volá, povoláva do svojej blízkosti svoj ľud. Chce naň vyliať svoju lásku!
Viera Parasková
[1]
Všetky citácie a informácie o ctihodnej Rozálii Celakowne sú zo stránky www.intronizacja.pl.
[2]
Podľa dp. otca Tedeusza Kiersztyna (kniha „Ostatnia walka“) Rozáliino proroctvo, ktoré hovorí o zániku národov, sa týka III. svetovej vojny.
[3]
(Iz 43,15) Tu evanjelický preklad, ktorý najlepšie zodpovedá citácii z Rozáliiných zápiskov.