HOCI JE TO DNES V MÓDE, SPOLOČNÉ BÝVANIE MLADÝCH ĽUDÍ PRED MANŽELSTVOM JE ŤAŽKO HRIEŠNY STAV. NO HRIECH MAJÚ AJ RODIČIA, KTORÍ SÚ K TOMUTO STAVU SVOJICH DETÍ ĽAHOSTAJNÍ
Majú rodičia, ktorí pristupujú každú nedeľu k Eucharistii, tiež hriech, keď ich deti bývajú pod ich strechou v hriechu s partnerom niekoľko rokov? OTA, NOVÁ BOŠÁCA
Vážená pani Ota, spolužitie mladých ľudí pred manželstvom je naozaj pálčivý problém. Žiaľ, musíme konštatovať, že aj kresťanskí rodičia tolerujú spoločné bývanie mladých pred manželstvom a neraz v ich vlastnom byte. Kým kedysi sa to považovalo pre kresťana za neprijateľné, v súčasnosti to neraz samotní kresťania odbavia jednoduchým: „dnes je iná doba“.
Spoločné bývanie mladých ľudí pred manželstvom je ťažko hriešny stav. Čo to znamená? Hriešnym môže byť nielen skutok, ale aj stav človeka, ktorý žije v stave hriechu, v tomto prípade v takzvanej blízkej a trvalej príležitosti k ťažkému hriechu. To je stav mladých ľudí žijúcich spolu pred uzavretím manželstva, aj keby si povedali, že oni žiť intímne nebudú.
Skúsenosť je však taká, že vo veľkej väčšine prípadov ide o skutočné intímne spolužitie na spôsob manželov, ale ešte pred uzavretím manželstva. Keď sa teda vrátime k pôvodnému konštatovaniu, príčinu dnešného stavu vidíme aj v tom, že svojho času, keď tento fenomén nebol ani zďaleka taký rozšírený, tí, ktorí nemali mlčať, mlčali.
Kresťanskí rodičia sú povinní v rámci morálnej výchovy svojich detí odovzdávať im zásady kresťanskej morálky, čo okrem iného znamená napomínať, ak sú niektoré spôsoby ich správania nemorálne, a brániť im v hriechu, nakoľko je to možné. Toto je jedna z hlavných zodpovedností za deti, ktorú majú rodičia pred Bohom. Každé z takýchto napomenutí má predchádzať modlitba, aby Božia milosť pripravila srdce ich dieťaťa na jeho prijatie. Ak rodičia pri ťažkom hriechu svojich detí mlčia, nielen že zanedbávajú svoju vážnu povinnosť, ale dopúšťajú sa pohoršenia.
Pohoršenie je činnosť, ktorá svojou povahou smeruje k zvádzaniu na zlé. To môže byť nielen radou a aktívnym navádzaním na hriech, ale aj mlčaním a súhlasom s hriechom, poskytnutím priestoru hriešnikovi na jeho hriech, neprekazením v hriešnom konaní, ak je to možné, a podobne. Niekedy ide u rodičov o slabosť, inokedy, a to je oveľa vážnejšie, o mravnú ľahostajnosť.
Samozrejme, v prípade dospelých detí je výchovná funkcia rodičov obmedzená, pretože deti nesú už na vlastných pleciach zodpovednosť za svoj život. V skutočnosti ťažko môžu rodičia svojim dospelým deťom zabrániť, ak sa rozhodnú pre predmanželský život mimo domova. Iná je však situácia, ak sa tak koná priamo v rodičovskom dome. Predmanželské spolužitie mladých ľudí je ťažkým previnením, a preto aj súhlas, nenapomenutie alebo poskytnutie priestoru je z objektívneho hľadiska rovnakého druhu.
Subjektívne, čiže u konkrétneho človeka, samozrejme, do skutku vstupuje aj jeho vedomosť o závažnosti konania. Nesprávnosť predmanželského spolužitia patrí k veciam, ktoré boli svojho času každému, kto pochádzal z kresťanskej rodiny, jasné a známe. Ako je to dnes, ťažko odhadnúť. Jedna rovina problému spočíva teda v takzvanom negatívnom pohoršení, čiže nie natoľko v tom, čo rodičia robia, ale v tom, čo by mali konať, a nekonajú.
Druhá časť spočíva v povinnosti napomenutia. Pán Ježiš nám zanechal až prekvapivo konkrétny návod na takzvané bratské napomenutie v Matúšovom evanjeliu (18, 15 – 17). Už len z detailnosti evanjeliového usmernenia môžeme usudzovať, že ide o vážnu vec, veľmi konkrétny prejav lásky k blížnemu. Bratské napomenutie je poučenie blížneho o nejakej chybe s cieľom zbaviť ho tohto zla. Ak ide o vážnu vec vo vzťahu k blížnym, o čo viac, ak tým „blížnym“ je vlastné dieťa. Je to povinnosť, ktorá vyplýva z veľkej zodpovednosti, ktorú majú rodičia za svoje dieťa pred Bohom.
V praxi sa neraz stretávame s tým, že aj mladí, ktorí dostali autentickú kresťanskú výchovu, sa vyberú vlastnou cestou a rodičia akoby nemali žiadny dosah na ich súčasný život. Ten dosah, a veľmi účinný, je najmä skrze modlitbu a láskyplnú „rezervovanú prítomnosť“ aj v živote už dospelého dieťaťa, ktorá sa nevylučuje s prejavením nesúhlasu s nemravným konaním.
Rodičia, ktorí by však dali aj len tichý súhlas a poskytli by priestor na spoločné bývanie mladých pred manželstvom, dopúšťajú sa hriechu, respektíve žijú v stave hriechu, pokiaľ neurobia nič pre zmenu tejto situácie. Závažnosť ich konkrétneho previnenia je však ťažko všeobecne odhadnúť, pretože vážnu úlohu tam zohráva reálne vedomie o objektívne veľkej závažnosti previnenia.
VLADIMÍR THURZO
AUTOR JE MORÁLNY TEOLÓG
KN č. 11/2018, str. 14
