Všeličo ma trápi a oslovujem rôzne skupiny, predovšetkým náboženské.
Takmer bez výnimky týmto počestným spolkom nejde o to, čo im hovorím, ale o to, aby som všetko opakoval podľa nich, prípadne, aby som im za to ešte posielal peniaze. Verím však naďalej, že kto hľadá, nájde.
Jedným z tých, ktorí mi moje posolstvo vrátili neprečítané, bol aj biskup Československej cirkvi husitskej. Spomínam to preto, že pred takmer sto rokmi prišiel za mojím dedkom šéf vtedy novopečenej Československej cirkvi s kufrom peňazí, ktoré by vtedy mladý dedo dostal, ak by chcel byť ich biskupom pre Slovensko. Dedko nebol celkom vzorný katolík, ale s agentom vyrazil dvere. Aj s jeho kufrom.
Aj ja som bol počas nežného prevratu v pokušení prijať peniaze od novopečeného majiteľa moci, ale chvála Bohu som odolal a môžem ho kritizovať až doteraz. Pravdaže, len s dobrým úmyslom a dúfam, že na vzájomný úžitok.
Blahej pamäti biskup Andrej Škrábik kedysi hovoril seminaristom: „Carissimi, všetky hriechy vám ľudia odpustia, okrem lakomosti“…
Cesty Božie sú teda naozaj nevyspytateľné a Boh je nenáhlivý, ale pamätlivý a určite aj spoľahlivý. Svedčí mi o tom nielen celý môj život, ale aj rodinné a národné tradície. V osobnej histórii preciťujem intenzívne to, že ak vy máte úctu k Bohu, tak aj on má úctu k vám, bez ohľadu na vaše výsledky a výkony. Je to tak na rozdiel od mnohých inštitúcií, ktoré sa oháňajú a zaklínajú jeho menom.
Žiaľ, tento proces stále pokračuje a zdá sa, že až do smutného konca. Radostné je to, že sledovanie tohto procesu dokáže aj v tej najhoršej a najhanebnejšej fáze rozveseliť naše duše a napriek smutnej situácii nám dovoľuje stále dúfať v to najlepšie. Preto nestrácajme ani humor, ani nádej.
Milí naši pastieri, nezaisťujte sa natoľko, aby ste zneistili svoje ovečky a pokiaľ možno, držte sa evanjeliového príkazu „zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“ Aby sme si vás mohli vážiť a nasledovať váš dobrý príklad. Tak nám aj vám nech v tom Pán Boh pomáha. Príkladov a vzorov máme dosť aj v prorokoch, aj v Ježišovi, aj v množstve svätých a nezištných ľudí medzi nami kresťanmi. Nech tí ostatní vidia, ako si nezávidíme, nepodrážame sa a neohovárame, ale navzájom si pomáhame. A keď sa aj neľúbime a takzvane sa nemusíme, buďme k sebe aspoň zdvorilí a uznanliví. Neverili by ste, akú dobrú atmosféru dokážeme takto vytvoriť a udržovať!
Vlado Gregor