Pokiaľ sa chce čitateľ dozvedieť, čo sa skutočne chystá vo Vatikáne, netreba čítať konzervatívnych autorov. Tí totiž nemajú vždy dobré konexie v centre a nemusia mať preto dostatočné informácie.
Navyše sú v prorokovaní často opatrní, aby ich progresívci nemohli z ničoho obviniť.
Treba si prečítať liberálnych teológov, ktorým sa chochol trasie od nadšenia pri pohľade na najnovšiu spúšť v Cirkvi, zmeny vo Vatikáne a v očakávaní stále liberálnejších zajtrajškov. Ich jasanie určite nepochádza len z ich zasnených túžob po pokroku. Interné progresívne tamtamy, ako aj zbežné pozorovanie vývoja im dávajú krídla a oni otvorene referujú o veciach, ktoré bežní oportunisti stredného prúdu v Cirkvi radšej pred veriacimi pietne odkladajú pod vankúš. Možno aj preto, aby nemuseli zaujať žiaden postoj a po zmene mohli nastúpiť opäť do služieb pokroku s čistým registrom teologických trestov.
Krásnym príkladom odpútaného teologického Prometea je nemecký profesor ekumenickej a fundamentálnej teológie Gregor Maria Hoff, ktorý je tiež členom subkomisie pre vzťahy s judaizmom pri Nemeckej biskupskej konferencii. Pre portál Die Zeit napísal zasvätený komentár o tom, že zmeny v Cirkvi sa budú teraz ešte urýchľovať.
Nedávne pápežove personálne rozhodnutia vníma ako urýchľovanie jeho plánov: „Jeho pontifikát zatáča za posledný roh. Ak chce ešte niečo zmeniť, musí to urobiť teraz.“ Preto podľa teológa pápež poveril riadením Dikastéria pre náuku viery kardinála Fernándeza a získal tým „priestor na manévrovanie, najmä pokiaľ ide o požiadavky na reformu, akou je vysviacka žien.“
Podľa Hoffa bola táto téma pre Fernándezových predchodcov vylúčená, ale pri Fernándezovi „starý režim náboženských autorít skončil.“ Teológ spokojne pradie, že nový prefekt dorazí do Ríma a funkcie „práve včas“ (nastúpi v septembri), aby stihol októbrovú Svetovú synodu a mohol ju „sprevádzať“:
„Na záver svojho pontifikátu si František priviedol do Ríma dôverníka, s ktorým sú spojené perspektívy do budúcnosti.“
Inými slovami povedané: kým kardinál Ladaria sa očividne ešte trochu vzpieral tzv. synodálnej ceste, ako o tom svedčí jeho (a Oulettova) kritika nemeckých, belgických a rakúskych biskupov, tak Fernández bude naopak celý proces liberalizácie a rozkladu tradície poháňať, aby sa stihol ukončiť ešte počas súčasného pontifikátu.
Čo je vo výhľade? Pracovný dokument k Synode jasne pomenováva priority a medzi nimi sa nachádzajú také lahôdky ako: požehnávanie homo-párov, prijímanie pre znovu zosobášených, prijímanie s heretikmi, ženatí kňazi, svätenie žien a pod. Včerajšie vatikánske podcasty k Svetovému festivalu mládeže dokonca posunuli hranicu – aktívna homosexualita je už asi banálna, hitom medzi pokrokovými katolíkmi zrejme bude transsexualita.
Teolog Hoff to vidí jasne – treba to prekopať skrz naskrz. Aby to išlo hladko, treba ešte „ďalekosiahlejšie personálne rozhodnutia“:
„Pokiaľ budú v orgánoch, ako je Dikastérium pre vzdelávanie a kultúru (bývalá Kongregácia pre katolícku (sic) výchovu, pozn. red.) rozhodovať tradične rigidní kuriálni nominanti, nič sa nezmení okrem mien vedúcich.“
Musí s tým počítať aj Fernández, a preto budú podľa Hoffa potrebné „ďalšie systémové zmeny“.
BM