Štatistika je najobľúbenejším literárnym útvarom dneška. Nijaký iný tak nezodpovedá duchu našej doby, ktorý túži po senzačných správach. Radi by sme za chvíľu vysali všetky správy z celého sveta.
Zvedavosť je prirodzenou vlastnosťou nielen žien, ale i mužov. A dnes sú zapriahnuté mnohé vymoženosti techniky, aby ju ukojili. Sotva ešte na dačo máme toľko agentúr, ako na štatistiku. Príležitosť im ponúka predovšetkým súčasné tempo, ktoré je príčinou každodenných nehôd. Ale bohatým zdrojom je pre nich i mravná úroveň. Atentáty a vraždy sú im vítaným materiálom.
A nesmieme zabúdať, že v spravodajstve sme aspoň na takom stupni, ako v ostatných odvetviach výroby. Vieme vyrobiť hodváb, ktorý nikdy nepriadol hodvábnik, kávu, ktorá ani len nevidela kávovník, a vieme vyrobiť i správy o udalostiach, ktoré sa nikdy nestali.
A zase naopak, keby sme mali každú správu prežuť celú, svoju zvedavosť by sme skôr dráždili, ako hasili. Kým by sme sa zdržiavali podrobnosťami jednej, ťahalo by nás tisíce nových svojou sviežosťou. Preto bolo treba správy čo najviac zúžiť, dlhšie články skracovať na drobné a tie zase na samotné čísla, ku ktorým sa pripojí niekoľko slov. A tomu sa hovorí štatistika.
Nemožno zaprieť, že štatistika je praktická. Hodí sa všade, kde ide výlučne o počet. Ale o nič viac. A tak vyjadruje verne veci. Ale aj najpresnejšie štatistiky sú falošné, ak sa nevzťahujú na ľudí.
Boh stvoril ľudskú prirodzenosť širokou a hlbokou. Jej kraje sú nedozerné. A nad touto prirodzenosťou nám dal moc. Môžeme si z nej urobiť šťastný svet. Každý z nás je tvorcom vlastného sveta, ktorý riadi podľa svojej vôle. Na zemi je toľko takýchto svetov, koľko ľudí. Ak by sme mohli nazrieť do všetkých, ani dva z nich by sme nenašli celkom rovnaké.
Každý človek je jedinečný, neopakovateľný, zvláštny, nielen nositelia najrozličnejších rekordov a titulov, ktorých tváre vidíme v médiách. V každom z nás je niečo jedinečné, čo u iných nenájdeme. Ešte sme sa len nenarodili, a to je jedno, či v prepychovej vile, rodinnom dome, či v paneláku, prišli sme ako jediní, ktorých čakali poklady materinskej lásky a rodinnej priazne. Nikomu inému nepatrili, výlučne a len nám.
Dieťa odeté zlatom nie je hodné teploty lásky najchudobnejšej matky. Tá je výlučne pre jej dieťa. Ono je pre ňu najkrajšie a najmilšie, i keby ho príroda ako skúpo obdarila krásou. Každý prináša zo sebou čosi svojské. Spomeňte si len na žvatlaniny vášho dieťaťa, keď začínalo hovoriť. Každé hovorí nerozumne a predsa je na nich toľko zvláštnosti. Dokážu nás pobaviť viac, ako najväčšie hviezdy filmového plátna.
Nie je to iba dôsledok nezrelého chápania, a nemizne, keď prídeme k plnému užívaniu rozumu. V dospelom veku neodhadzujeme vládu nad svojím spomínaným svetom. Pokračujeme v nej, mení sa len spôsob.
Sotva sa človek ocitne na prahu života, stavia si šťastie z vlastnej vôle. Predstavte si voľbu životnej partnerky. Vlastná snúbenica je každému najkrajšou a najlepšou. Zatieňuje aj ospevované kráľovné krásy. Opak toho mu nedokážu ani najväčší umelci. Skôr uverí, že sa všetci mýlia, ako že sa mýli on sám. Všetko si cení podľa svojho.
A sotva sa zjavia v rodinnom kruhu deti, rodičia ich privítajú ako jediné pod slnkom, ktoré sú určené pre ich lásku i námahu. Pre nijaké iné by nemozolili celý život, iba pre tie svoje.
Takto si tvoríme svet podľa vlastných schopností i vôle. Toto v nás udržuje povedomie, ľudskej dôstojnosti i dôležitosti na zemi. Nie sme jednotkou, ktorá môže zapadnúť kdekoľvek, tak, ako padajú listy zo stromu. Ale sme vládcami jedného sveta. Toto v nás živý zodpovednosť za každý náš čin. Pri dobrej vôli sa na zemeguli zmestia všetky tieto svety. Možno ich utvoriť tak, že si navzájom neprekážajú, ale skôr podporujú jej pestrosť, a tak prispievajú k jej pôvabu.
Toto štatistika nemôže vyjadriť a preto je falošná. Nielen preto, že je číslo o jedno, alebo dve väčšie alebo menšie, to v uponáhľanom svete, akým dnes plynie život, ani nebadať. Nejde o presnosť čísel, ale o to, že číslice mlčia o hĺbke nášho ducha. A ten je zdrojom rozmanitosti života. Čísla sú mŕtve, hovoria o nehybnosti a strnulosti.
Hromada ľudí nie je číslo, ktoré by podliehalo matematickým úkonom. Dvaja a dvaja muži sú štyria muži. Výpočet, ak sa nemýlim, je správny. Ale ak sú tí prví dvaja nepriateľmi druhých, k správnemu vypočítaniu tak jednoduchého úkonu nemožno dôjsť ani pri použití vzorcov tej najvyššej matematiky. Možno, že pravým súčtom tohto sčítania by boli dvaja muži a dve mŕtvoly, alebo niekoľko kusov ľudského tela. Možností je veľa, ale zaručenej istoty niet.
Ale nielen boje nás presvedčujú o nepravdivosti štatistík, dá sa to pozorovať aj inde. Dnes práve štatistiky udávajú rozdelenie občanov podľa politického presvedčenia, pokladajú sa za najpravdivejšie, ako by príslušnosť k niektorej skupine vyčerpávala celú osobnosť.
A predsa aké plytké je to delenie. Často neznačí u človeka viac, ako farba u motýľa. Politický program je schéma života, ktorú vytvorili jednotlivci. Ako základ pre ňu berú vlastné vnútro, jeho túžby a želania. A chceli by, aby každý prijal tento plán.
Proti plytkosti tohto presvedčenia nič nedokazuje ani každodenná skúsenosť, že totiž ľudia sú ochotní zaň i vraždiť iných, lebo vraždiť predpokladá skôr mravný nedostatok ako duševnú hĺbku. Nakoniec nesmieme zabúdať na fanatizmus, ktorý najmä tu bujnie a býva neraz príčinou i neľudských činov. A škodlivosť fanatizmu netreba opisovať, lebo nám bije do očí.
Literatúra vždy vplývala na život jednotlivcov i spoločnosti. Mala vždy veľký podiel na utváraní ducha bezprostrednej budúcnosti, ba nezriedka doslova sama ho stvorila. Aj tá dnešná naň vplýva. Štatistiky nechávajú stopy v živote dneška a bude ich určite badať aj na zajtrajšku. Jej najhmatateľnejším dôsledkom je zníženie ceny ľudského života. Život sa chápe ako ktorýkoľvek iný produkt. Kladie sa na úroveň továrenským výrobkom, ktoré si vyberáme podľa firemných značiek. Ba občas je to z naším životom aj horšie. Prostriedkov proti nemu je viac ako veľa. Plyny, guľky, bomby, atómová energia, to všetko je namierené proti nemu. Ako hlboko klesla cena ľudského života, hovorí bezcitnosť, s ktorou dnes svet prijíma štatistiky, udávajúce počet povraždených. Sotva niekomu príde na myseľ, koľko túžob, krás a nádejí hasne s každodenným životom. Poklady ľudskej duše zostávajú nepovšimnuté, lebo o nich štatistiky nič nehovorí. Ale poklady duše dávajú nášmu životu cenu. Kým si tieto poklady nebudeme vážiť, bude klesať i cena nášho života.
Pripravil A. Čulen
Zdroj: Dr. Ján Bubán, Za hlbším životom, SSV 1948