“Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie.” (Kor 11, 28 – 29)
“Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju”. (Mt 13, 45-46)
Všetci ľudia na svete túžia po láske a hľadajú radosť a šťastie, ako kupec z evanjelia, ktorý hľadal zlatú perlu. Táto túžbu po šťastí a láske je základným inštinktom človeka, ktorý mu vštepil Boh. A tak je každý z nás vlastne tým kupcom, ktorý hľadá zlatú perlu. Denno denne vidíme po železniciach, na nákladných lodiach, kamiónoch prepravovať veľké plechové kontajnery s tovarom, v ktorých je k nám prepravovaný predovšetkým z ďalekej Číny, ale aj z iných častí sveta. Z televíznych reklám nám ho potom predstavujú ako vzácny tovar, kúpou ktorého budeme šťastnejší.
Takto sa k nám dostávajú aj rôzne drahokamy, ako diamanty, ktoré boli vyťažené niekde v Afrike, alebo perly, ktoré vylovili lovci niekde na dne mora. Aká to bola v minulosti ťažká a namáhavá práca, ktorá si vyžadovala veľkú odvahu a obetavosť. Dnes už existujú aj morské farmy, kde sa perly dajú “vypestovať”.
Pamätám si, ako som ako žiak základnej školy v rodnej dedine na Záhorí aj ja vylovil na bagrovisku počas školskej vychádzky s učiteľom, z vody neďaleko od brehu, pomerne veľké korýtko riečne. Vtedy ešte “súdruh” učiteľ ho vzal do rúk a korýtko z nožom pred celou triedou otvoril. A na veľké počudovanie nám všetkým ukázal, malinkú, asi dojmilimetrovú perlu, ktorá tam skutočne bola.
Existujú ale aj falošné perly. Ani tie pravé, ani tie falošné ľudí ale neurobia šťastnými. Ak sa za nimi začneme zháňať, neprivedú nás k Stvoriteľovi, ale naopak, začneme sa od neho vzďaľovať.
Svätý Augustín charakterizuje perly slovami: “Mentiuntur, moriuntur et ad mortem trahunt – klamú, umierajú a k smrti nás strhávajú.” Luhajú, lebo nedodržiavajú sľuby. Sľubujú, že uhasia smäd po radostiach, ale ho iba stupňujú. Sú obmedzené, konečné, a preto dušu, “aninam, Deo capacem” nemôžu uspokojiť. Luhajú, ale ľudia im veria. Darmo, keď tento svet chce byť klamaný.
Perly umierajú, hynú, všetko okolo nás hynie a umiera. A čo je pritom najtragickejšie, tých, čo sa ich kŕčovite držia, strhávajú do fyzickej a mravnej skazy, do skazy večnej.
Čo oklamalo často aj Bohu zasvätené duše? To, že perly sú pekné a vzácne. Vzácne je vysoké postavenie, hodnosť, cirkevný úrad a oslovovanie. Človek si to žiada a ide, aby to kúpil. Zabúda, že pravá perla sa nerodí v hore, ale v opustenej hlbine mora. Nie hluk sveta, ale samota oblažuje srdce.
Iný vidia vzácnu perlu v telesnej kráse. Aj títo idú, predajú všetko čo majú, aby si ju kúpili. A kúpia si ju, aj keď ich vyjde veľmi draho. A ich koniec? Hrozné vytriezvenie. Šalamún mal veľa možností užívať si tieto perly, ale nakoniec aj tak zvolal: “Márnosť nad márnosť, všetko je márnosť. (Kaz1, 2). Ale škoda plakať za takou síce peknou, ale falošnou perlou, keď nám Boh určil pravú perlu.
Tá perla, pretože je pravá, je skutočné šťastie. Sám Boh, dobro a krása. My ľudia myslíme, že šťastie je výslednicou mnohých zložiek. Omyl! Boh je tou najjednoduchšou bytosťou a predsa je prameňom všetkej blaženosti, je blaženosť sama. A preto, ak sa k nemu obrátime, môže nás za všetko odškodniť.
Nakoľko však naša duša, tá nepatrná škrupina nemôže prijať nekonečné more dobra, krásy, Boh sa k nám prispôsobuje: Dáva sa nám sa nám v podobe Krista v konkrétnej a ohraničenej ľudskej podobe dobra, krásy. On je perlou Boha, perlou pravou a vzácnou. Ale tá perla je pre nás ukrytá v ulite na dne mora, v Eucharistii.
Len živá viera a rozjímavá duša môže sa pustiť za tou perlou až na dno mora. A keď ju nájde, zavolá: “Našla som toho, ktorého miluje moja duša: chytila som ho, ani ho nepustím”. (Pies 3, 4)
Vidieť v Eucharistii vzácnu perlu sa zhoduje aj so svätým podaním. “Ukážte mi tie perly, ktorým sa tešia pobožné duše, lebo I ja si ich chcem zaslúžiť”, hovorí kajúcnik svätého Jána Zlatoústeho.
Liturgia svätého Jána Zlatoústeho dokonca napomína kňaza slovami: !Nech sa postará, aby nevyvstalo, čo perlou nazývajú.” Ktorýsi korintský biskup predpísal, aby kňazi dávali dobrý pozor na perly, uložené v cibóriu, aby nepadli na zem a neboli pošliapané.
Predaj všetok svoj majetok a kúp si ju
Perly sú už od pradávna vysoko cenené. Už Plinius ml. píše, že spomedzi všetkých vzácnych vecí perly sú najcennejšie. Za “perlu peregrínu” španielskeho kráľovského dvora už v roku 1505 ponúkali 80 000 zlatých. Perlu ktoréhosi perzského šaha ocenili na 2 750 000 zlatých frankov. A pritom všetkom i tá najvzácnejšia je práve tak pomíňajúca, ako každá zemská radosť a blaženosť, ktorú perla symbolizuje. Po čase i tá najkrajšia perla stráca lesk a farbu. Jediná kvapka octu ju rozpustí. Na hostine usporiadanej na počesť Antóniovu, Kleopatra nevedno, z akého dôvodu, hodila svoju najdrahšiu perlu do octu, a keď sa rozpustila, vypila ju i s octom. Napriek tomu, čo všetko by ľudia nedali za pravú perlu?
A čo by teda mali dať ľudia za ozajstnú perlu, za Eucharistiu? Čo všetko sú ochotní obetovať, aby boli hodní mať túto perlu?
Cenou tejto perly je boj, často veľmi tvrdý boj, o stav milosti. Lebo ak si tú perlu prisvojíme bez toho, aby sme boli v stave milosti, vydávame sa napospas večnej smrti. Lebo je napísané: “Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali, neobrátili sa proti vám a neroztrhali vás.” (Mt 7, 6)
Ale to ešte nestačí. Naša duša sa musí stat dôstojnou schránkou vzácnej perly. V ohni skúšaným zlatom viery, smaragdom nádeje a briliantami lásky má byť ozdobené srdce, ktoré chce prijať tak vzácnu perlu.
Na prijatie Eucharistie sa musíme dobre pripraviť. “Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie.” (Kor 11, 28 – 29). Ak je niekto v ťažkom hriechu, nech sa prv vyspovedá. Nech si ochráni anjelskú čistotu a jej hradby: svätú pokoru. Nech v sebe vzbudí vieru, nádej a lásku. A po sv. prijímaní aspoň štvrť hodiny nech ďakuje. To predsa nie je veľa v porovnaní s nesmiernou cenou pravej perly.
Prosme Pána o milosť oddanej úcty k Eucharistii.
Podľa knihy: Hovoril v podobenstvách, autor: L. Muller S.J., Petra Prešov 1948
Pripravil: A. Čulen