„Jeho úvahy boli prorocké aj vzhľadom na dnešnú rodinnú krízu, genderideológiu, pseudomanželstvá medzi osobami rovnakého pohlavia, a tak podobne“
Pamätný deň smrti Božieho sluhu, biskupa Jána Vojtaššáka
Hlavný celebrant bol Mons. Ján Kuboš, spišský pomocný biskup. V homílií sa prihovoril hosť z Ríma P. Szczepan T. Praśkiewicz OCD, relátor kauzy blahorečenia Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý má na starosti rímsku fázu procesu blahorečenia.
Najdôstojnejší otcovia biskupi, drahí bratia kňazi,
zvlášť pán dekan tohto dekanátu Marián, pán farár Cyril, drahí bratia a sestry v zasvätenom živote, drahí bratia a sestry, farníci a hostia, pútnici, medzi ktorými sú aj naši talianski priatelia, predstavitelia verejného života, takisto aj drahí seminaristi, na čele so svojim rektorom.
Slávime prvú sobotu v mesiaci, je to mariánsky deň, veľmi pekne to evokuje aj socha Panny Márie fatimskej, ktorú tu máme a duchovne sa spájame aj so Svätým Otcom, ktorý sa nachádza v Portugalsku na Svetových dňoch mládeže a modlime sa za neho, a spájame sa s ním v modlitbe.
Ako to povedal v úvode svätej omše otec biskup Ján, Cirkev dnes slávy výročie posviacky hlavnej mariánskej baziliky v Ríme, Santa Maria Maggiore a zdôraznil duchovné prepojenie medzi Bazilikou Santa Maria Maggiore a Mariánskou horou v Levoči.
Z Ríma, ktorého prichádzam, sa dnes koná slávnostné liturgické slávenie a jeho súčasťou je aj symbolické padanie snehu v týchto horúcich augustových dňoch, ktoré vychádza z tradície príbehu o označení miesta, kde stojí táto mariánska bazilika, na kopci Eskvilín.
Aj my sme sa tu dnes zišli, aby sme slávili Eucharistiu nie menej slávnostným spôsobom, spolu s s našim biskupom, na mieste a z príležitosti tak významnej, ako je 58. výročie smrti, alebo lepšie povedané, narodenia sa pre nebo veľkého syna tejto zeme, a navyše priamo tu, v mieste jeho narodenia, kde sa pred 146-timi rokmi narodil pre tento pozemský život Boží sluha, biskup Ján Vojtaššák, a spoločne sa modlime za jeho blahorečenie.
Príklad vytrvalej modlitby nám dalo hneď prvé biblické čítanie, tejto našej eucharistickej slávnosti, čítanie zo Skutkov apoštolov, ktoré nám priblížilo práve tú skutočnosť, ako Najsvätejšia Panna Mária po Nanebovstúpení Pána zotrvávala vo vytrvalej modlitbe spolu s apoštolmi.
Dnešnú mariánsku spomienku slávime tu v Zákamennom, kde sa narodil náš Boží sluha, biskup Ján Vojtaššák, vo váženej sedliackej rodine Antona Vojtaššáka a Anny, rodenej Klimčíkovej. Narodilo sa im jedenásť detí, z ktorých Ján bol siedmy. Rodičia ich učili pravdám viery a živej mariánskej úcte. Tak typickej pre slovenský ľud nielen v minulosti, ale aj dnes. Zamyslime sa nad touto mariánskou zbožnosťou v živote Božieho sluhu.
Samozrejme, aj keď tu treba spomenúť mariánske zbožné praktiky z jeho detstva, ako je modlitba ruženca v rodine, spievanie hodiniek o Nepoškvrnenom Počatí Panny Márie, pobožnosti mesiaca máj, o čom neskôr napísal článok, ešte v roku 1908 ako mladý kňaz v časopise Svätá rodina. Mladý kňaz Ján, zoči-voči kríze rodinného života, kládol pred oči veriacich príklad Svätej rodiny z Nazareta, a odporúčal sa im zveriť do jej mocnej ochrany.
Jeho úvahy boli prorocké aj vzhľadom na dnešnú rodinnú krízu, genderideológiu, pseudomanželstvá medzi osobami rovnakého pohlavia, a tak podobne.
Počúvajme teda Božieho sluhu.
Citujem teraz Božieho sluhu, biskupa Jána Vojtaššáka z jeho článku z roku 1908:
„Náš spoločenský život je v mnohom porúchaný. Preto, kto si ho žiada opravovať, ten musí ísť sekerou do pňa. Musí začať od koreňa, to jest nazrieť do krbov rodín, lebo rodina je koreňom, z ktorého sa široko-ďaleko rozvetvujú konáre ľudskej spoločnosti. A tieto konáre ľudskej spoločnosti sú zdravé, alebo hnilé, podľa toho, ako zdravý, alebo hnilobou napadnutý je koreň rodiny“.
Ak tieto korene, ako to učil náš mladý kňaz Ján, sú zdravé, ak sú inšpirované životom svätej Nazaretskej rodiny, ktorej pod ochranou Najsvätejšej Panny Márie a svätého Jozefa, kde rástol v múdrosti a poznaní i v Božej milosti, sám Pán Ježiš.
V roku 1918, keď mal kňaz Ján 41 rokov, a bol veľmi zaneprázdnený pastoračnou činnosťou, veľmi trpel, keď sa dozvedel, že skupina fanatikov zbúrala sochu Presvätej Bohorodičky v Prahe, čím dala impulz proticirkevným prúdom.
Kňaz Ján zintenzívnil svoje modlitby k Presvätej Bohorodičke i svoju každodennú hlbokú mariánsku úctu. Panne Márii zveril aj svoju biskupskú službu, prijímajúc tak vôľu pápeža Benedikta XV., keď sa v roku 1921 stal spišským biskupom. A hneď sa postavil na obranu svojich veriacich keď 13. februára 1922 splnomocnenému ministrovi pre Slovensko, Vavrovi Šrobárovi, napísal, aby nekládol prekážky verejného slávenia mariánskych sviatkov.
A čo viac, biskupa Jána treba spomenúť a zaradiť medzi veľkých šíriteľov mariánskeho kultu na Slovensku. Nielen za podporu, ktorú venoval Mariánskej hore v Levoči, ale predovšetkým preto, že presadzoval iniciatívu, neskôr podporovanú ďalšími biskupmi, aby Sedembolestná Panna Mária bola vyhlásená za Patrónku Slovenska. Ako to už v roku 1727 povolil pápež Benedikt XIII., a tiež, aby pod týmto titulom bola vzývaná slovenskými katolíkmi v Loretánskych litániách, čo dovolil pápež Pius XI. 22. apríla 1927. Pri tejto príležitosti sa konala veľká púť do nádherného sanktuária Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne.
V tom istom roku (1927) v časopise Svätá rodina, biskup Ján uverejnil niekoľko náboženských pokynov pre mesiac máj, v ktorých predstavuje Pannu Máriu ako Matku Božej milosti. Ako pastier, ktorý sa staral o blaho veriacich, venoval veľkú pozornosť aj výstavbe nových kostolov, medzi ktorými treba spomenúť monumentálny kostol Sedembolestnej Panny Márie v meste Poprad, ktorý posvätil 8. septembra 1942.
Ale vráťme sa k sanktuáriu na Mariánskej hore v Levoči, kde často a rád chodieval, a kde počas slávnostnej púte 2. júla 1947, na ktorej sa zúčastnilo, odhaduje sa, asi 130 000 pútnikov, zasvätil Spišskú diecézu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
Nasledujúci rok v roku 1948, prišiel na púť do Levoče pražský arcibiskup a český prímas Josef Beran, budúci kardinál. A obaja biskupi sa napriek dažďu vybrali peši, ako ostatní pútnici na Mariánsku horu po blatistej ceste. Arcibiskup Beran vo svojom príhovore vyzdvihol mariánsku zbožnosť slovenského ľudu a mariánsku zbožnosť spišského biskupa, Božieho sluhu Jána Vojtaššáka.
Dnes títo dvaja biskupi sú kandidátmi na oltár, český kardinál Josef Beran a tak isto aj náš Boží sluha Ján Vojtaššák, ich procesy prebiehajú. A vlastne v procesných dokumentoch Josefa Berana sa píše o tejto udalosti, o tejto púti, ktorú uskutočnil v roku 1948 spolu s biskupom Jánom Vojtaššákom.
Bohu žiaľ, v roku 1948 to bola posledná slobodná púť do Levoče, bez komunistických obmedzení. V roku 1949, už koncom júna, teda počas príprav na púť, došlo k brutálnemu zásahu milície a mnoho ľudí bolo zatknutých a odsúdených. Niektorí aj na desať rokov väzenia.
Biskup Ján Vojtaššák v tejto ťažkej dobe prenasledovania, veľmi často súkromne chodieval na Mariánsku horu, kde predkladal svoje utrpenia a obavy Najsvätejšej Panne, Kráľovnej mučeníkov a Tešiteľke utrápených. A napriek prenasledovaniu komunistami, chcel slúžiť ľuďom, zvereným do jeho pastoračnej starostlivosti.
Moji drahí, dnešná liturgia slova nám v evanjeliu prináša aj opis mučeníctva svätého Jána Krstiteľa, predchodcu Pána Ježiša. Mohlo by sa nám zdať, že tento úryvok sme si špeciálne vybrali pre toto naše eucharistické slávenie. Tento úryvok z evanjelia sa dnes však číta na svätých omšiach po celom svete. A umožňuje nám vidieť, z pohľadu mučeníctva, druhú časť života nášho Božieho sluhu biskupa Jána Vojtaššáka.
Áno, v kľúči mučeníctva, pretože tak, ako bol sv. Ján Krstiteľ obeťou nenávisti Herodiady, aj on sa stal obeťou prenasledovania komunistického režimu. Ateistický systém, ktorý vtedajší Sovietsky zväz uvalil na naše slovanské národy, bol nepriateľom náboženstva, a oficiálne bol uznaný dejinami a Cirkvou ako systém prenasledovania, ktorý v nenávisti ku viere zapríčinil smrť mnohých ľudí, ktorí sú dnes uznaní za mučeníkov a dostalo sa im slávy oltára, ako svätí, alebo blahoslavení, alebo sú na ceste ku kanonizácii, či blahorečeniu, a ich kanonické procesy ešte prebiehajú. Ako príklad, dnes už spomínaného pražského kardinála Josefa Berana, či vašich slovenských biskupov, Jána Vojtaššáka a Michala Buzalku.
Dnes, keď si pripomíname výročie smrti Božieho sluhu, pripomeňme si predovšetkým jeho kalváriu, jeho mučeníctvo, ktoré prijal ako plné priľnutie ku krížu Pána Ježiša. Mučeníctvo, počas ktorého Sedembolestná Panna Mária, Patrónka Slovenska, pre slávu ktorej bol tak zapálený, mu prišla na pomoc.
Nenávisť režimu, voči nášmu mučeníkovi sa prejavila už 5. mája 1945, prvým uväznením na niekoľko mesiacov a obmedzením slobodného výkonu biskupskej služby. Neprestal však brániť katolícke školy a vyučovanie mládeže. Protestoval a bránil slobody vyznania a snažil sa zabrániť zasahovaniu štátu do cirkevných záležitostí.
Dňa 3. júna 1950 bol internovaný v biskupskej rezidencii. A 16. septembra toho istého roku (1950) bol prevezený do väznice Praha – Ruzyně. Po mučení vo vyšetrovacej väzbe, bol dňa 10. januára 1951 postavený pred štátny súd v Bratislave, spolu s blahoslaveným biskupom Pavlom Gojdičom a Michalom Buzalkom. Odsúdili ho na 24 rokov tvrdého väzenia a na ďalšie tresty za údajné zločiny proti republike, vlastizradu a špionáž.
Vo väzení zostal až do amnestie 5. októbra 1963. Musel zniesť hrozné muky. Z väzenia bol prepustený mesiac pred svojimi osemdesiatimi šiestimi narodeninami a o dva roky neskôr, 4. augusta 1965 zomrel v exile v Říčanoch pri Prahe, pretože mu zakázali pobyt na Slovensku. Pochovali ho práve tu, v rodnom Zákamennom.
V roku 1990 bol súdne rehabilitovaný rehabilitačným súdom podľa zákona o súdnej rehabilitácii a na výzvu sv. Jána Pavla II.. ktorý o ňom hovoril 3. júla 1995 na Mariánskej hore v Levoči, sa v roku 1996 začal proces jeho blahorečenia.
V roku 2003 boli v rámci kauzy blahorečenia jeho telesné pozostatky exhumované a prevezené do Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule, do jeho biskupského sídla.
Jeho proces v Ríme veľmi rýchlo napreduje, o čom najlepšie vie náš tlmočník, Mons. Peter Jurčaga, ktorý je v tomto procese veľmi aktívnym a šikovným postulátorom.
Chcem sa veľmi poďakovať otcovi biskupovi Jánovi za pozvanie na túto slávnosť, za to, že som mal možnosť hovoriť o vašom veľkom rodákovi. Tak isto chcem poďakovať aj otcovi Petrovi za to, že zorganizoval môj príchod tu na Slovensko.
Chcem Vás všetkých vyzvať k modlitbe, aby sme neochabovali v modlitbe za jeho blahorečenie. Táto kauza je v Ríme, na Dikastériu pre kauzy svätých, a nielen riešení nejakým technickým spôsobom, ale naozaj, je vnímaná veľmi citlivým, emotívnym spôsobom. Ja chcem vás tu vyzvať k tomu, aby ste pokračovali v modlitbách. Prajem si, aby Boží sluha biskup Ján Vojtaššák bol čo najskôr povýšený na slávu oltára pre radosť a česť tu v Zákamennom, v celej Spišskej diecéze i na celom Slovensku. Amen.
Pán Boh zaplať môjmu tlmočníkovi.
Zákamenné 5. augusta 2023
Zdroj: Lumen
Pripravil: Anton Čulen