O Ježišovom páde pod krížom hovorí aj jedna stará legenda. Je to legenda, ktorá v obrazotvornosti kresťanov žila za tisícročia po smrti Kristovej, v ktorej sa ale skrýva taký hlboký symbol, že ju ľudstvo nemohlo zabudnúť.
Hoci si ju veľa básnikov a spisovateľov prisvojilo dnes voľajako upadla do zabudnutia.
Medzi Židmi, ktorí sa Ježišovi posmievali, keď padol pod krížom na zem, bol aj jeden neľútostnejší a bezočivejší ako ostatní. Keď vojaci konečne zdvihli doráňaného a zomierajúceho Ježiša, tento Žid ho udrel po pleci a skríkol na neho: „Hore sa, hore, poberaj sa!“
Ježiš sa vtedy na neho pozrel a povedal mu: „Aj ty sa budeš potulovať, kým sa ja nevrátim“.
A ten položiac na zem syna, ktorého držal na rukách, vzdialil sa a od tej chvíle sa potuluje po svete. Nezdrží sa na jednom mieste viac, ako tri dni, nikdy neustane, nemôže umrieť. Jeden s tých, ktorí hovoria, že ho videli, tvrdí, že je prostrednej postavy, vychudnutý, tmavej pleti, s očami vypadnutými a s maličkou bradou. Rozpráva všetkými jazykmi, ale rozpráva sa len s kresťanmi a nedíva sa do očí tým, ktorí s ním hovoria. Tvrdí, že sa vrátil do Jeruzalema len preto, aby ho videl zborený. Chodí bosí, nemá kapsu, nevie sa, odkiaľ má peniaze, ale nikdy ich nemá nazvyš. Ak mu dajú viac, ako potrebuje, dáva almužnu. V Taliansku ho volajú Buttadeo- teda ten, kto zavrhol Boha.
Legenda nie je overená nijakým textom z kresťanských čias. Je však pravdivá pravdou oveľa hroznejšou, ako je pravda historická.
Je isté, že v ten deň sa veľa Židov posmievalo utrpeniu a nešťastiu Ježišovmu, ale je tiež isté, že dosiaľ ktosi blúdi po všetkých krajinách, očakávajúc návrat toho, ktorého odrezal od svojho tela ako zhnitý úd. Tento Ktosi je národ Židovský, ktorý o málo rokov nato, ako ukrižoval odmietnutého musel sa rozísť ako stádo, prekvapené ohňom na všetky svetové strany a ešte dosiaľ putuje a túla sa. Všade je cudzincom a podozrivým, všade je bez stáleho sídla a bez vlasti, o ktorej by mohol povedať, že je jeho, je vyhodený z vlasti svojich otcov, ktorá ich stála toľko krvi. Tomu Komusi kto odňal život Večnému dal Zabitý nesmrteľnú hmotnosť, telesnú, viditeľnú a to v osobe jeho synov, na ktorých padá podľa vôle jeho otcov krv Kristova.
Tento živý svedok umučenia, ktorý nosí zo sebou zvitky zákona, ktorý zradil musí ostať svedkom zvesti, ktoré predchádzali prvý príchod a musí čakať druhý príchod, kým sa neobráti k synovi narodenému z Panny, pochádzajúceho z jeho krvi. Večný Žid nie je , ako si mnohí myslia, obrazom všeľudstva, odsúdeného ustavične putovať po večnej ceste vekov a odsúdeného kliatbou nesmrteľnosti, poznačeného na čele znamením nevyhladiteľným ako Kain, že povraždil svojich bratov.
Večný Žid je naozaj Žid, odlišný od ostatných ľudí, ale nie je to len jedna osoba, ale celý národ. Dlhý vek tohto národa je naozaj zázračný. Stáročia ho národy ničili a masakrovali, vzali mu a zapálili domy, trápili ho a sužovali, kdekoľvek našiel útočište. A predsa stále žije svojím jazykom odlúčený od iných. Tento národ prežil všetky svoje súčasné kmene akýmsi historickým zázrakom.
Ale tento rod sa dosial ešte neobrátil a nemá ten istý odpor k peniazom ako Žid z legendy. Našiel dokonca novú vlasť v zlate a pomocou zlata nahromadeného vo svojich domovoch ovláda väčšiu čiastku tých, ktorí hovoria, že veria v nepriateľa bohatých, ba skazil ich na svoj obraz a na svoju podobu.
Ale chudobný Židia, bosí Židia, hladní Židia so všivavými vlasmi ktorí každý rok odchádzajú z hnusních slovanských get, aby si za morom vyhľadali belší a istejší chlieb bez obáv, že budú nenazdajky povraždení, sú živým obrazom pravého Večného Žida, ktorý dosiaľ nevidel návrat svojho Boha.
Neuveriteľne mysteriózna veštba tvrdí, že Kristus sa nevráti na zem, dokiaľ jeho národ nebude kresťanský. A Žid bude ďalej putovať, po cestách sveta s mnohými kapsami, aby hrabal peniaze, splodené tridsiatimi striebornými Judášovými, až do dňa, keď počúvne tisícročné volanie Kristovo a prestane hrabať zlato, padajúce zo zadku satanovho a rozdá ho všetko chudobným, aby nasledoval toho zbožného Chudobného, ktorému pred dvadsiatimi storočiami nechcel dožičiť ani tú láskavosť, aby si troška odpočinul.
Giovanni Papini, Život Krista
Pane, ty si si zvláštnym spôsobom vyvolil aj Slovenský národ,
ku ktorému si poslal dvoch vierozvestcov, svätého Cyrila a svätého Metoda, skrze ktorých sa rozšírilo Evanjelium aj k ostatným slovanským národom Európy.
Zásluhou solúnskych bratov sme sa stali štvrtým národom na svete, v reči ktorej sa mohla už pred viac ako 1150 rokmi slúžiť Novozákonná obeta svätej omše.
Pre Ježišove pády pod krížom Ťa pokorne prosíme, zmiluj sa aj na orodovanie Sedembolestnej Panny Márie nad Slovenským národom a odpusť mu jeho pády.
Prosme o Božie Milosrdenstvo pre celý svet. Prosme zvlášť za prenasledovaných kresťanov všade vo svete. Prosme za Slovenský národ, ale aj za našich otcov biskupov, aby nás bezpečne viedli ku Kristovi v jednote s naším pápežom Františkom.
Sedembolestná Panna Mária, Patrónka Slovenska, sv. Cyril, sv. Metod, blahoslavená sestra Zdenka, bl. Titus Zeman, bl. Vasil Hopko, sv. Ján Pavol II., orodujte za náš Slovenský národ, aby si zachoval dedičstvo našich Otcov.
A. Čulen