Pápež František varuje pred ideológiami v Cirkvi a vo svete
V rozhovore s novinármi počas letu z Mongolska sa pápež František venoval rôznym témam vrátane nadchádzajúceho generálneho zhromaždenia synody a zopakoval, že jeho nedávne vyjadrenie pre mladých ruských katolíkov bolo výzvou, aby nezabúdali na svoje kultúrne dedičstvo.
Fausto Gasparroni (ANSA)
Vaša Svätosť, vaše nedávne poznámky k mladým ruským katolíkom o „veľkej matke Rusi“, o dedičstve takých osobností, ako boli Peter Veľký a Katarína II., podnietili diskusiu. Tieto poznámky veľmi podráždili napríklad Ukrajincov, mali aj diplomatické dôsledky a do istej miery boli vnímané takmer ako vyzdvihovanie ruského imperializmu a dokonca akési schvaľovanie Putinovej politiky. Chcel som sa vás opýtať: prečo ste cítili potrebu vysloviť tieto výroky, či ste zvažovali ich vyslovenie, či by ste ich zopakovali? A tiež, len aby bolo jasné, môžete nám povedať, čo si myslíte o imperializme a najmä o ruskom imperializme?
Pápež František:
„Hovorme o kontexte: išlo o dialóg s mladými Rusmi. Na konci dialógu som im odovzdal posolstvo, ktoré vždy opakujem: aby prevzali zodpovednosť za svoje dedičstvo. Prvý bod znie: prijmite zodpovednosť za svoje dedičstvo. Všade hovorím to isté. S týmto zámerom sa snažím vytvoriť dialóg aj medzi starými rodičmi a vnúčatami – aby vnúčatá prevzali dedičstvo. Hovorím to všade, a to bolo to posolstvo.
Druhý bod, aby som objasnil, čo mám na mysli pod dedičstvom: spomenul som myšlienku veľkého Ruska, pretože ruské dedičstvo je veľmi dobré a veľmi krásne. Spomeňte si na oblasť literatúry, hudby, vráťme sa k Dostojevskému, ktorý nám dnes hovorí o zrelom humanizme. Rusko prevzalo zodpovednosť za tento humanizmus, ktorý sa rozvinul v umení a literatúre. To by bol ten druhý aspekt, keď som hovoril o dedičstve.
Tretí bod možno nebol vhodný, ale keď som hovoril o veľkom Rusku, ani nie tak v geografickom zmysle, ako v kultúrnom, spomenul som si, čo nás učili v škole: Peter I., Katarína II. A prišiel tento tretí bod, ktorý možno nebol celkom správny. Ja neviem. Nech nám to povedia historici. Ale bola to dodatočná poznámka, ktorá mi prišla na um, pretože som sa to učil v škole.
To, čo som hovoril mladým Rusom, je, aby prevzali zodpovednosť za svoje dedičstvo, aby sa ujali svojho dedičstva, to znamená, aby ho „nekupovali“ inde. Prevziať svoj odkaz. A aký odkaz zanechalo veľké Rusko? Ruská kultúra má veľkú krásu a hĺbku a nemala by sa rušiť kvôli politickým problémom. V Rusku boli temné roky, ale jeho dedičsto zostalo vždy nedotknuté.
Potom ste hovorili o imperializme a ja som nemyslel na imperializmus, keď som to povedal. Hovoril som o kultúre a odovzdávanie kultúry nikdy nie je imperiálne, nikdy. Vždy je to dialóg, a o tom som hovoril.
Je pravda, že existujú imperializmy, ktoré chcú vnútiť svoju ideológiu. Tu sa zastavím: keď sa kultúra „destiluje“ a mení sa na ideológiu, je to jed. Kultúra sa používa, ale je „vydestilovaná“ na ideológiu. Musíme rozlišovať kultúru nejakého národa od ideológií, ktoré sa potom objavia u nejakého filozofa či politika tohto národa. A to hovorím za všetkých, aj za cirkev.
V cirkvi sa často objavujú ideológie, ktoré ju oddeľujú od života, ktorý vychádza z koreňa a smeruje nahor. Oddeľujú cirkev od vplyvu Ducha Svätého.
Ideológia nie je schopná vtelenia, je to len idea. Keď však ideológia naberie na sile a stane sa politikou, zvyčajne sa stáva diktatúrou. Stáva sa neschopnosťou viesť dialóg, napredovať s kultúrami. A to robia imperializmy. Imperializmus sa vždy upevňuje ideológiou.
Aj v cirkvi musíme rozlišovať medzi učením a ideológiou: pravé učenie nikdy nie je ideologické, nikdy. Je zakorenené vo svätom veriacom Božom ľude. Naopak, ideológia je odtrhnutá od reality, odtrhnutá od ľudí… Neviem, či som odpovedal na vašu otázku.“