Z prieskumu vyplynulo, že pre najväčšiu skupinu opýtaných (31,1 %) tvoria výdavky na jedlo 20 až 30 % mesačného rozpočtu.
Spravodlivá mzda
Práva týkajúce sa ekonomického sveta: „Človek má od prírody právo nielen na prácu, ale aj na slobodnú iniciatívu. S týmito právami nepochybne súvisí aj právo človeka na pracovné podmienky, ktoré nepoškodzujú jeho telesné sily, neohrozujú jeho mravnú bezúhonnosť, ani nie sú na ujmu riadneho vývoja mládeže.
A čo sa týka žien, treba im umožniť také pracovné podmienky, ktoré vyhovujú požiadavkám a povinnostiam manželiek a matiek. Z dôstojnosti ľudskej osoby vyplýva aj právo, aby človek mohol vyvíjať svoju hospodársku činnosť v zhode s vedomím svojej zodpovednosti.
Okrem toho nemožno obísť mlčaním, že pracujúci má právo na spravodlivú mzdu, teda na mzdu, ktorá – nakoľko to dovoľujú administratívne možnosti – zabezpečuje pracujúcemu a jeho rodine životnú úroveň dôstojnú človeka.
O tomto sa náš predchodca Pius XII. Vyjadril takto: „S povinnosťou pracovať, ktorú ukladá človeku príroda, primerane súvisí prirodzené právo človeka žiadať si, aby za preukázanú prácu mohol pokryť životné potreby svoje a svojich detí: tak dôrazne vyžaduje príroda udržiavať človeka“ (Pius XII.: rozhlasové posolstvo na Turice, 1. 6. 1941).
Z ľudskej prirodzenosti sa tiež odvodzuje právo na súkromné vlastníctvo, a to aj výrobných prostriedkov.
Toto právo, ako sme na inom mieste povedali, „je účinným obranným prostriedkom dôstojnosti ľudskej osoby, umožňuje uplatňovať jej zodpovednosť vo všetkých odboroch, je prvkom stálosti a spokojnosti pre rodinu a pokojného i usporiadaného rozvoja celej spoločnosti“ (porov. Mater et Magistra). Ináč nie je od veci pripomenúť, že súkromné vlastníctvo má nevyhnutne sociálne poslanie.
Hermán Fitte, Teológia a spoločnosť, Lúč 2007
Pripravil: Anton Čulen