Bohu žiaľ, to, čo píšem, platí rovnako pre konzervatívcov, ako aj pre liberálov, pre katolíkov, aj pre evanjelikov, aj pre ľudí, ktorí uverili v ateizmus. Hádame sa o nepodstatné veci a ľudia nám utekajú z našich kostolov a zhromaždení.
Základom abrahámovských náboženstiev je to, že Boh stvoril človeka na svoj obraz. Mnohým veriacim z toho vyplýva, že sú povinní pretvárať iných na svoj obraz, že podstatné sú pre rôznych zvestovateľov ich záujmy, ich informovanosť, ich spôsob života a ich problémy, skrátka ich pevná viera a presvedčenie. Iných ľudí netreba mať rád, ale treba ich meniť. Iba viera, „sola fide“, je teda mimoriadne zradný cieľ a naše osobné záujmy a nami po-chopený zmysel môže byť aj veľký nezmysel.
Takým mementom a dôkazom, toho, čo sa tu odvažujem tvrdiť, je to, že často nie viera v Boha, ale v naše obyčaje a predsudky je dôležitá, je prípad mesiánskych židov. Títo uverili v Ježiša ako Mesiáša, ale cítia sa byť naďalej židmi.
Paradoxne ich neprijímajú ani kresťania, ani židia a v Izraeli nie je na prekážku byť ateistom, ale stať sa mesiánskym židom znamená stratu občianstva.
Už dávnejšie som pozeral o nich reportáž a skutočne som ešte nevidel šťastnejšiu skupinu ľudí, ako týchto židov, ktorí uverili v Ježiša. Celkove si myslím, že židia si svoje paradoxy uvedomujú a ich delenia na sionistov, chasidov, ortodoxných a ktovie ešte akých, budú koreňom k oživujúcej reflexii a pochopeniu toho, čo skutočne znamená ich vyvolenosť.
Nedovoľujme si druhému zasahovať až do dvora,
ak nám chýba aspoň základná znalosť a pokora.
Vlado Gregor
Foto zdroj: Internet