Partikulárne právo je podľa kapucínskeho pátra, ktorý Ježišovi v kostole nasadil rúšku, nad všeobecným právom. ThDr. Štefan Mordel to považuje za nezmysel. Za pravdu mu dáva aj Kánonické právo
“Celé je toto všetko veľmi boľavé! Natíska sa tu iba otázka, kde sa podela povestná úctivosť a zbožnosť mnohých našich rehoľníkov? Nanucovať niekomu sv. prijímanie do ruky, keď to veriaci z úcty ku Eucharistii odmieta, je naozaj nepochopiteľné.
To, čo trvalo nepretržite celé stáročia, čiže sv. prijímanie do úst a po kľačiačky, nie je potrebné dokazovať.
Dokazovať sa musí novota, ktorá sa zavádza, že je potrebná a užitočná pre vzrast nábožnosti a zveľadenie úcty voči Bohu. Okrem toho, tvrdenie, že partikulárne právo je nadradené univerzálnemu právu, je nezmysel. A tiež platí, že partikulárne právo v Cirkvi nesmie protirečiť všeobecnému právu”. (ThDr. Štefan Mordel)
Čo o tom hovorí Kódex kánonické práva?
Rímsky veľkňaz na základe svojej úlohy má moc nielen nad celou Cirkvou, ale dostáva primát riadnej moci aj nad všetkými partikulárnymi cirkvami a ich zoskupeniami, čím sa totiž súčasne upevňuje a vyhradzuje vlastná, riadna a bezprostredná moc, ktorú biskupi majú nad partikulárnimi cirkvami, zverenými ich starostlivosti. (Kán. 333 – § 1.)
A. Čulen