V náboženstve Jahveho kult je iba vtedy hodnoverný, keď sa koná v Zmluve a vo vernosti Zákonu.
Tu Pán povedal Abramovi: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa a preslávim tvoje meno a ty budeš požehnaním. Požehnám tých, čo ťa budú žehnať, a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať! V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme!“ (Gn 12.1-3).
V tomto požehnaní Boh hovorí Abrahámovi o tom, že prekľaje toho, kto ho bude preklínať, ale aj o Božom zámere požehnať všetky národy zeme. V náboženstve Jahveho kult je iba vtedy hodnoverný, keď sa koná v Zmluve a vo vernosti Zákonu.
“Budeš slúžiť Pánovi, svojmu Bohu, aby som požehnal tvoj chlieb, tvoju vodu a oddialil od teba choroby”. (Ex 23, 25). Požehnanie je veľmi plízke poďakovaniu, chvále, alebo vyznaniu, je stavané podľa rovnakej schémy, ale je bližšie k udalosti, v ktorej sa Boh práve zjavil a celkovo si zachováva jednoduchší prízvuk: “Požehnaný Jahve, ktorý urobil pre mňa zázraky!” (Ž 31, 22).
Dva pohyby požehnania, totiž milosť, ktorá zostupuje a poďakovanie, ktoré vystupuje sú zjednotené v Ježišovi Kristovi ako v Hlave. Niet nič vyššie nad toto požehnanie. Zástup vyvolených, zhromaždených pred Trónom a pred Baránkom, spieva svoj víťazný spev a privoláva Bohu: “Požehnanie, sláva, múdrosť, vďaka….. na veky vekov!” (Zjv 7, 12).
Požehnať niekoho značí v určitom zmysle sa s ním spojiť. Požehnanie Boha, v plnom zmysle slova, je jeho Svätý Duch. A tento Boží dar, ktorým je Boh sám, nesie v sebe všetky črty požehnania. Veľké témy požehnania: voda, ktorá dáva nový život, narodenie a obnova, život a plodnosť, plnosť a pokoj, radosť a spoločenstvo sŕdc, všetky sú takisto ovocím Ducha.
Spracované podľa: Xavier Léon – Dufour, Slovník Biblickej teológie, Krščanska Sadašnjost, Zagreb 1990
Pripravil: A. Čulen