„Benedikt XVI. nás žiadal v dokumente Redemptionis Sacramentum, aby sme informovali miestneho biskupa, ak by sme boli svedkami bezverectva a zneužitia liturgie. Ale… Koho mám informovať, kto je nad pápežom, ak nerešpektuje liturgiu sám pápež? Alebo o tom pápežovi nehovoriť? Neviem, čo mám robiť. Mám teda neuposlúchnuť inštrukcie emeritného pápeža?“
Viaceré médiá priniesli list Svätému Otcovi Františkovi od Lucrecie Rego de Palmas, mexickej veriacej katolíčky, matky deviatich detí. Vyjadruje v ňom určité obavy a zneistenie. Porovnali sme si preklad tohto listu s originálom a zistili sme, že bol uskutočnený nie podľa pôvodiny, ale z transkripcie podľa inojazyčného prekladu. Napriek tomu, že obsah listu bol zachovaný, zdá sa nám, že v ňom predsa len došlo k určitému posunu a pôvodne jemnejší a úctivejší tón nadobudol expresívnejšie prvky. Aj to bol dôvod, prečo sme pristúpili k prekladu nanovo a prinášame ho čitateľom na posúdenie. Prosíme každého, aby v tom nehľadal nijaký iný úmysel ako objektívne informovať. Redakcia
Môj milovaný otec František, som veľmi potešená touto príležitosťou pozdraviť Ťa. Určite si ma nebudeš pamätať a plne tomu rozumiem, veď každý deň vidíš toľko ľudí, že musí byť isto ťažké zapamätať si každého, s kým si prišiel do kontaktu v niektorom z období života.
Za posledných dvanásť rokov sme sa obaja viackrát stretli pri rôznych príležitostiach, cirkevných stretnutiach a kongresoch, ktoré sa konali na rozličné témy (komunikácia, katechéza, vzdelávanie) v mestách Strednej a Južnej Ameriky. Vďaka tomu som mala príležitosť stráviť s Tebou mnoho dní, nocovať pod jednou strechou a sedávať za jedným stolom pri jedle a pri práci.
V tej dobe si bol arcibiskupom v Buenos Aires a ja som bola riaditeľkou jedného z významných katolíckych médií. Dnes nie si o nič viac a o nič menej ako pápež a ja som…. Som len kresťanka, matka rodiny s milujúcim manželom a deviatimi deťmi, ktorá prednáša matematiku na univerzite a ktorá sa snaží tak veľmi, ako len môže, spolupracovať s Cirkvou na mieste, kam ju Boh postavil.
Spomínam si, ako si sa na oných stretnutiach, kde sme sa vídavali pred rokmi, obracal ku mne so slovami: „Dievčatko, volaj ma Jorge Mario, veď sme priatelia!“ A ja som vyľakane odpovedala: „V žiadnom prípade, pán kardinál! Nech ma Boh ochraňuje, aby som tykala jednému z jeho princov na zemi!“
Dnes sa Ti však pre zmenu opovažujem tykať, pretože už nie si kardinál Bergoglio ale si pápež – môj pápež, zástupca Krista na zemi, ktorého už mám dôveru oslovovať ako svojho vlastného otca.
Rozhodla som sa Ti napísať, pretože trpím a potrebujem, aby si ma utíšil. Skúsim Ti čo najstručnejšie vysvetliť, čo ma trápi. Viem, že sa Ti páči utešovať trpiacich a dnes som jednou z nich ja.
Keď som Ťa poznala, bol si ešte kardinál Bergoglio a počas nasledujúcich stretnutí vo mne zakaždým vzbudilo pozornosť a rozrušilo ma, že si sa nikdy nesprával ako ostatní kardináli a biskupi. Uvediem niekoľko príkladov. Ako jediný si nepokľakol pred svätostánkom a ani počas Premenenia. Keď si všetci biskupi obliekli reverendu, či dlhý plášť podľa predpisov pre danú príležitosť, Ty si vystupoval len v saku a koláriku. Keď sa všetci usadili na miesta rezervované pre biskupov a kardinálov, Ty si nechal miesto kardinála Bergoglia prázdne a sadol si si k ostatným so slovami: „Tu sa mi páči, tu sa cítim omnoho lepšie.“ Keď sa ostatní doviezli v autách zodpovedajúcich hodnosti biskupa, Ty si prišiel až neskôr, omeškaný a uponáhľaný. Nahlas si rozprával o stretnutiach v prostriedkoch hromadnej dopravy, ktorou si prišiel na dané stretnutie.
Keď som to všetko videla, (ako sa Ti to len hanbím povedať!), vravela som si: „Uf… Ako len túži na seba pútať pozornosť! Ak chce byť pokorný a prostý, prečo sa nespráva ako ostatní biskupi, aby zostal bez povšimnutia?“
Moji argentínski priatelia, pomáhajúc pri daných príležitostiach, si všimli, aká som z toho rozrušená a vraveli: „Nie. Nie si jediná. Nás všetkých neustále privádza do rozpakov. Vieme však, že má jasné kritéria, pretože vo svojich verejných prejavoch vyjadruje presvedčenie a istotu, ktorá je vždy verná učeniu Magistéria a Tradícii Cirkvi. Je to udatný a oddaný obranca pravej viery. Ale… Zdá sa, že má rád, keď ho všetci považujú za sympatického a keď je so všetkými zadobre. Takto sa môže v jeden deň vyjadrovať v televíznej relácii proti potratom a na ďalší deň v tej istej televízii požehnávať propotratovým feministkám na Plaza del Mayo. Takto môže vystúpiť s udivujúcou rečou proti slobodomurárom a o hodinu neskôr s nimi jesť a piť v Rotary klube.“
Môj drahý Otec František, bol to kardinál Bergoglio, ktorého som poznala zblízka. V jeden deň sa oduševnene zhováral s Mons. Duartem a s Mons. Aguerom o obrane života a o svätej liturgii a v ten istý deň sa na večeri s rovnakým zápalom rozprával s biskupom Ysernom a biskupom Rosa Chavezom o farných komunitách a strašných prekážkach, ktoré predstavuje „dogmatická náuka“ Cirkvi. V jeden deň ako priateľ kard. Ciprianiho a kard. Rodrigueza Maradiaga rozprával o etike podnikania a kázal proti ideológiam New Age. A o malú chvíľu ako priateľ Casaldáliga a Boffa rozprával o triednom boji a o „bohatstve“, ktoré by orientálne praktiky mohli priniesť Cirkvi.
Na základe uvedeného isto pochopíš, ako som otvárala oči, keď som po slovách „Habemus Papam“ počula Tvoje meno. Od toho momentu (skôr, než si o to žiadal) som sa za Teba modlila, a za moju milovanú Cirkev. A nevynechala som ani jediný deň. Keď som Ťa videla na balkóne bez rochety a mozety, ako porušuješ protokol pozdravu a čítania latinského textu, odlišujúc sa tak od všetkých pápežov v dejinách, s ustarosteným úsmevom som si povedala: „Áno, niet pochýb… Je to kardinál Bergoglio.“
V nasledujúce dni po Tvojom zvolení si mi dal mnoho príležitostí, aby som si potvrdila, že si stále ten istý, akého som Ťa poznala zblízka – a stále máš potrebu odlišovať sa od iných. Žiadal si si iné topánky, iný prsteň, iný kríž, iný stolec a aj ubytovaný si chcel byť inde, než ostatní pápeži, ktorí vždy pokorne a bez „špeciálnych“ požiadaviek prijali, čo im bolo ponúknuté.
V tých dňoch som sa pokúšala vyliečiť z bezmedznej bolesti, ktorú som cítila po rezignácii môjho milovaného a uctievaného pápeža Benedikta XVI., s ktorým som sa od počiatku celkom stotožnila pre jasnosť jeho učenia (je najlepší profesor na svete), pre jeho vernosť svätej liturgii, pre jeho odvahu, s ktorou bránil pravú doktrínu uprostred nepriateľov Cirkvi a pre tisíc ďalších vecí, ktoré neuvádzam. Kým on kormidloval Petrovu lodičku, mala som pocit, akoby som kráčala po pevnej zemi. Keď však odstúpil, pevná zem pod nohami zmizla. Rozumela som však, že víchrica bola ozaj mohutná a pápežstvo sa zdalo priťažké na jeho sily, oslabené vekom v strašnom a násilnom kultúrnom boji, ktorý sa snažil zastaviť.
Cítila som sa ako opustená uprostred bitky, zemetrasenia, či silnejšieho hurikánu – a vtedy si prišiel Ty a nahradil si ho za kormidlom. Máme nového kapitána, vzdávajme vďaky Bohu! Plne som verila (bez akýchkoľvek pochybností), že s pomocou vedenia Ducha Svätého, modlitieb všetkých veriacich a váhou zodpovednosti…. Že s pomocou spolupracovníkov vo Vatikáne a s vedomím, že ho pozoruje celý svet, pápež František zanechá špecifiká a dvojznačnosti kardinála Bergoglia a okamžite prevezme vedenie armády, aby s obnovenými silami pokračoval v intenzívnom boji, aký viedol jeho predchodca.
Na moje prekvapenie a rozpaky – namiesto toho, aby sa nový generál chopil zbrane, začal pontifikát telefonátom so svojim holičom a zubárom, domácim a roznášačom novín. Tým upútal pozornosť na svoju vlastnú osobu, a nie na relevantné záležitosti pápežstva.
Prešlo šesť mesiacov a ja som poznala s láskou a citom, že si urobil obrovské množstvo dobrých vecí. Veľmi sa mi páčia (najväčšmi) Tvoje oficiálne príhovory (politikom, gynekológom, žurnalistom či na Svetový deň mieru…) a Tvoje homílie na sviatočné dni, pretože v nich vidno precíznu prípravu a hlbokú meditáciu v každom použitom slove. Tvoje slová v týchto prejavoch a homíliách boli skutočnou potravou pre moju dušu. Veľmi sa mi páči, že Ťa ľudia milujú a že Ti tlieskajú. Si môj pápež, hlava mojej Cirkvi, Cirkvi Kristovej!
Predsa však – a to je dôvod môjho listu – Ti musím napísať, že zároveň som trpela (a trpím) kvôli mnohému, čo si povedal. Hovoríš veci, ktoré ma zraňujú, keď sa snažím byť úprimne verná pápežovi a Magistériu.
Cítim sa smutná… Ale najlepšie slovo, ktoré by vyjadrovalo moje pocity, je zmätenosť. Už naozaj neviem, čo mám hovoriť a o čom mám mlčať, kam sa mám pobrať a čo mám zanechať. Potrebujem, aby si ma nasmeroval, drahý Otec František. Skutočne trpím, veľmi trpím pre túto zmätenosť, ktorá ma ochromuje.
Je mojím veľkým problémom, že značnú časť života som zasvätila štúdiu sv. Písma, Tradícii a Magistériu, aby som mala pevné základy na obranu viery. Dnes sa mnoho z týchto pevných základov javí v protiklade s konaním a vyhláseniami môjho milovaného pápeža. Som ozaj zmätená a potrebujem, aby si mi povedal, čo mám robiť.
Svoje slová lepšie vysvetlím nasledujúcimi príkladmi: Nemôžem tlieskať pápežovi, ktorý nepokľakne pred svätostánkom a ani počas Premieňania, ako to určuje rituál svätej omše. No zároveň ho nemôžem kritizovať – veď je pápež!
Benedikt XVI. nás žiadal v dokumente Redemptionis Sacramentum, aby sme informovali miestneho biskupa, ak by sme boli svedkami bezverectva a zneužitia liturgie. Ale… Koho mám informovať, kto je nad pápežom, ak nerešpektuje liturgiu sám pápež? Alebo o tom pápežovi nehovoriť? Neviem, čo mám robiť. Mám teda neuposlúchnuť inštrukcie emeritného pápeža?
Nemôžem byť šťastná z toho, že sa obmedzilo používanie patény a kľačadiel pri podávaní svätého prijímania a ešte menej ma teší to, že sa nikdy nezohneš, aby si podal veriacim prijímanie. Neviem byť šťastná, že sám seba nenazývaš pápežom, ale len rímskym biskupom, že nenosíš prsteň rybára… Ale zároveň sa nemôžem sťažovať – si predsa pápež!
Nemôžem byť hrdá na to, že si na Zelený štvrtok umyl nohy moslimskej žene, je to totiž znesvätenie liturgických noriem. Ale nemôžem ani muknúť, pretože si pápež, ktorého si ctím a ktorému musím byť verná!
Veľmi ma bolelo, keď si potrestal bratov františkánov od Nepoškvrnenej za to, že slúžili omšu podľa tradičného rítu, ktorý povolil Tvoj predchodca v apoštolskom liste Summorum Pontificum. To, že si ich potrestal, bolo v rozpore s učením predošlých pápežov! Ale komu sa mám z tej bolesti vyžalovať? Veď Ty si pápež!
Nevedela som, čo si myslieť, ani čo povedať, keď si sa verejne posmieval zo spoločenstva, čo Ti venovalo duchovnú kyticu ružencových modlitieb. Nazval si ich tými, čo „preratúvajú modlitby“. Tieto duchovné kytice sú prekrásnou tradíciou Cirkvi. Čo si mám myslieť, keď sa môjmu pápežovi nepáčia a keď sa posmieva tým, čo mu ich venovali?
Mám mnoho „pro-life“ priateľov, ktorých si pred niekoľkými dňami sklamal tým, že si ich nazval posadnutými a neodbytnými. Čo mám robiť? Upokojiť ich, falošne zmierňujúc Tvoje slová, alebo ich zraniť ešte viac tým, že im ich zopakujem, v snahe byť verná pápežovi a jeho učeniu?
Na svetových dňoch mládeže si vyzval mladých, aby „robili na uliciach hluk“. Ale práve ten hurhaj chápem ako synonymum neporiadku, chaosu a zmätenia. Naozaj je to to, čo si očakával od mladých kresťanov v uliciach? Nie je už i tak dosť zmätku a neporiadku vo svete?
Poznám veľa osamelých starších žien (starých dievok), ktoré sú plné radosti, veľmi sympatické a veľkorysé. Cítili sa veľmi ničotne, keď si im povedal, že rehoľné sestry by nemali mať výraz starých dievok. Cítila som sa veľmi zle za moje priateľky a bolelo ma pre ne srdce… Veď nie je nič zlé na tom, ak človek zostane sám a zasvätí svoj život dobrému dielu (veď slobodný stav sa označuje aj v katechizme ako povolanie). Čo mám teda povedať mojím nevydatým priateľkám? Že to pápež nemyslel vážne (to však pápež robiť nesmie). Alebo je lepšie povedať, že podporujem pápeža a že všetky staré dievky sa naozaj tvária ako zatrpknuté rehoľníčky?
Pred niekoľkými týždňami si povedal: „Žijeme najlepšie časy Cirkvi.“ Ako môžeš čosi také tvrdiť ako pápež, keď všetci vieme, že milióny mladých katolíkov žijú v konkubinátoch a ďalšie milióny katolíckych manželstiev používajú antikoncepciu? Keď vieme, že rozvod je naším každodenným chlebom a milióny katolíckych matiek vraždia svoje nenarodené deti s pomocou katolíckych lekárov, keď sa milióny katolíckych podnikateľov neriadia sociálnou náukou Cirkvi, ale vlastnými ambíciami a a lakomstvom, keď tisíce kňazov zneužívajú svätú liturgiu, keď stámilióny katolíkov nikdy nestretli Krista a nepoznajú ani základy jeho učenia, keď sú vlády i školstvo v rukách slobodomurárov a svetová ekonomika je v rukách sionizmu? Sú to naozaj najlepšie časy Cirkvi?
Keď si to povedal, milovaný pápež, zachvátila ma panika, či to myslíš vážne. Ak kapitán nevidí ľadovec, ktorý máme pred sebou, je veľmi pravdepodobné, že do neho narazíme. Povedal si to, pretože tomu úprimne veríš, alebo si to povedal len tak?
Mnoho veľkých kazateľov cítilo zúfalstvo pri tvojom vyhlásení, že sa už viac nemá hovoriť o témach, ku ktorým sa už Cirkev vyjadrila a o ktorých sa píše v katechizme. Povedz mi, milovaný pápež František, čo máme robiť my kresťania, ktorí chceme byť verní pápežovi a zároveň Tradícii a Magistériu? Prestať kázať, hoci nás svätý Pavol učil, že tak máme činiť v čase i nečase? Zastaviť odvážnych kazateľov? Umlčať ich, potlačiť – a pritom vravieť sladkým hlasom hriešnikom, že ak chcú, môžu si čítať katolicizmus, aby sa poučili, čo káže Cirkev?
Vždy, keď vravíš o „pastieroch s vôňou oviec“, myslím na všetkých kňazov, čo sa nechali nakaziť vecami tohto sveta. Ktorí stratili vôňu pomazaných osôb, lebo začali páchnuť rozkladom. Nechcem pastierov s vôňou oviec, ale ovce, ktoré nepáchnu po hnoji, pretože ich pastier sa o nich stará a stále ich očisťuje.
Pred niekoľkými dňami si vravel o povolaní Matúša týmito slovami: „Som dojatý Matúšovým gestom. Nástojil na svojich peniazoch, akoby vravel: „Nie mne, nie! Nie! Tieto peniaze nie sú moje!“ Nemôžem neporovnať Tvoje slová s Evanjeliom (Mt 9,9) o tejto udalosti: „Keď odtiaľ Ježiš odišiel, videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúš a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním.“
Nikde nevidím lipnutie na peniazoch (ani na Caravaggiovom obraze). Vidím len dva odlišné výklady a nesprávnu exegézu. Komu mám veriť – Evanjeliu, alebo pápežovi, ak chcem (a ja chcem naozaj) byť verná aj Evanjeliu, aj Svätému Otcovi?
Keď si vravel o žene žijúcej v konkubináte po tom, ako sa rozviedla a šla na umelý potrat, spomenul si, že „teraz žije v pokoji“. A ja sa pýtam: Môže žiť v pokoji žena, ktorá sa dobrovoľne vzdialila od milosti Božej?
Predchádzajúci pápeži od svätého Petra až po Benedikta XVI. hlásali, že nie je možné nájsť pokoj mimo Boha, no pápež František vravel opak. O koho sa máme teda opierať – o stále Magistérium, alebo o túto novotu? Mám ododnes tvrdiť, len aby som bola verná pápežovi, že človek môže nájsť pokoj aj v živote v hriechu?
Potom si nastolil otázku, ale nechal si ju bez odpovede – ako má konať spovedník… Akoby si chcel otvoriť Pandorinu skrinku a pritom vedel o stovkách kňazov, ktorí mylne radia zotrvávať v konkubináte. Prečo môj pápež, môj milovaný pápež nehovorí niekoľkými slovami to, čo by mal v takomto prípade radiť – namiesto toho, aby vzbudzoval pochybnosti v úprimných srdciach?
Poznala som kardinála Bergoglia celkom zblízka a som svedkom toho, že je to inteligentný, sympatický, spontánny, veľmi zábavný a veľmi dôvtipný muž. Ale nepáči sa mi, keď noviny publikujú všetky Tvoje výroky a bonmoty, pretože nie si dedinský farár a ani arcibiskup Buenos Aires, ale si pápež! A každé slovo, ktoré vyslovíš ako pápež nadobúda hodnotu učiteľského úradu pre mnohých z nás, čo ho čítame a počúvame.
Už som Ti svojím listom isto zobrala mnoho času, môj dobrý pápež. Verím, že uvedenými príkladmi (a existuje mnoho ďalších), som Ti objasnila moju bolesť z neistoty a zmätenosti, v ktorej žijem. Iba Ty mi môžeš pomôcť. Potrebujem sprievodcu, čo osvetlí moje kroky na základe toho, čo od vekov učila Cirkev a čo kázala s odvahou a jasnosťou. Sprievodcu, ktorý by neurážal nás, čo pracujeme vo vernosti Ježišovmu príkazu. Sprievodcu, čo nazýva „chlieb chlebom a víno vínom“, čo nazýva „hriech“ hriechom a „cnosť“ cnosťou, hoci by tým riskoval svoju popularitu. Žiadam Ťa o pomoc. Prosím, lebo veľmi trpím.
Viem, že Boh Ťa obdaril veľmi brisknou inteligenciou, teda sa pokús utíšiť i mňa samu. Viem si predstaviť, čo všetko robíš a čo hovoríš ako súčasť stratégie na zmätenie nepriateľa, aby si sa pred ním ukázal s bielou zástavou a dosiahol tak, že stratí ostražitosť. Ale bola by som radšej, keby si sa o túto stratégiu delil i s nami, ktorí bojujeme po Tvojom boku. Lebo okrem toho, že mätieš nepriateľa, privádzaš do rozpakov i nás. Nevieme, kde je náš hlavný stan a kde je nepriateľský front.
Ešte raz Ti ďakujem za všetko dobro, čo činíš a čo si povedal počas veľkých sviatkov. Tvoje príhovory a homílie boli prekrásne a naozaj mi veľmi poslúžili. Tvoje slová ma oduševnili a dali mi impulz, aby som milovala viac, milovala vždy a milovala dokonalejšie a tak ukázala celému svetu láskyplnú tvár Ježiša.
Posielam Ti dcérske objatie, môj láskavý, môj milovaný pápež, spolu s ochranou mojich modlitieb. Aj ja Ťa prosím za seba a svoju rodinu, ktorej fotografiu Ti prikladám, aby si poznal naše tváre a modlil sa za nás.
Tvoja dcéra, ktorá Ťa miluje a modlí sa za Teba každý deň.
Lucrecia Rego de Planas
Huixquilucan , México, 23. 9. 2013
Zo španielskeho originálu preložila Katarína Džunková
Zdroj: Kultúra 20/2013 (4. decembra)
Pripravil: A. Čulen