„Dovoľujeme, aby z našich detí v drogovom a presexualizovanom opare vyrastali ľudské trosky bez koreňov, neschopné samostatne myslieť a vzoprieť sa nehanebnostiam“. …..„Budeme naozaj spať, alebo sa prebudíme?“
Máme čo ponúknuť Európe
Na sviatok svätých Cyrila a Metoda (2001) sa ako už tradične v Nitre na Kalvárii zišli veriaci, aby spoločne so svojimi biskupmi oslávili tento významný sviatok našej miestnej Cirkvi i národa. V homílii J. Em. otca kardinála J. CH. Korca, zazneli závažné a nanajvýš aktuálne slová, ktoré by si mali hlboko do srdca vštepiť nielen veriaci, ale aj tí, ktorým slová viera, kresťanstvo, národ a vlasť znejú cudzo. Slová otca kardinála Korca sú výzvou na zamyslenie, preto sa k nim na žiadosť mnohých čitateľov vraciame v prepise jeho homílie, ktorá v tomto čísle nahradí úvodník a zároveň bude súčasťou rubriky Mlčať znamená súhlasiť.
Pane, Bože môj, vypočuj moje modlitby a zachovaj verné ti stádo. Zachráň ho pred pohanskou a bezbožnou zlobou tých, čo sa ti rúhajú. Zveľaď svoju Cirkev množstvom a všetkých spoj v jednote Ducha a urob ich znamenitým ľudom rovnako zmýšľajúcim v pravej viere (Život Konštantína). Túto modlitbu, duchovný závet sv. Cyrila a Metoda, by sme mali vedieť všetci naspamäť. Mala by ju poznať predovšetkým naša inteligencia, už deti by ju mali mať v prvých knižkách, ktoré dostanú v škole.
Mali by sme sa ju modliť najmä dnes, keď to verné stádo – veriacich Slovenska, ba celé Slovensko – ohrozuje nová pohanská bezbožnosť, ktorá sa priamo či nepriamo rúha Bohu Ježiša Krista. No nielen Slovensko je vystavené takýmto vlnám odporu a zla. Aj iné národy, predovšetkým slavianske, ktoré prijali vieru cez svätých solúnskych bratov odtiaľto z Nitry, by sa takto mali modliť.
Sviatok sv. Cyrila a Metoda je sviatkom celého Slovenska, zvlášť slovenského národa. Je sviatkom vďačnosti za našich tisíc sto rokov kresťanstva, ale aj sviatkom spytovania svedomia a akejsi inventúry kresťanského života. Veď či nás znova neohrozuje pohanská zloba, pred ktorou varoval sv. Cyril a prosil, aby nás pred ňou Pán ochraňoval?
Cirkev mala popri veriacich vždy aj kritikov. Jedni ju kritizovali, že vraj odvádza ľudí od života a hovorí len o nebi, druhí za to, že sa vraj priveľmi mieša do života. Ale Cirkev robila vyvážene jedno aj druhé – hovorila, že naše životy sa nekončia na cintorínoch, že sme povolaní na večný život, ale starala sa aj o pozemský život ľudí a vyslovovala sa k nemu. Sám sv. Metod napísal súdny zákon aj napomenutie vladárom. Môžeme ho čítať aj dnes – v slovenčine. A tak sa Cirkev vyslovuje o večnosti, aj o čase.
Ako vyzerá náš konkrétny život a čo by sme mohli povedať na sviatok sv. Cyrila a Metoda? V novinách čítame, že v súčasnej Juhoslávii existuje šesťdesiatštyri registrovaných a vyše dvesto neregistrovaných tajných organizácií, z ktorých mnohé sa vydávajú za náboženské. Sú to rozličné sekty, ktoré rozkladajú spoločnosť, zbavujú ľudí slobody a doháňajú ich až k hromadným vraždám. Pamätáme sa na Guajanu, kde sa mnoho členov istej sekty otrávilo, i na prípad v Afrike, kde vedúci sekty nahovorili mnohých, aby sa upálili. Určité skupiny ľudí sa vrhajú aj na kresťanstvo, zvlášť v Európe, akoby chceli od koreňov vyvrátiť Cirkev a pod heslom slobody neraz priam urážajú kresťanov, ich tradície, inštitúcie a vieru. Jedným zo spôsobov, ktorým sa usilujú v tichosti rozhlodávať kresťanstvo, je aj joga, o ktorej sa v týchto týždňoch hovorí dosť otvorene a nahlas. Chcú ju zaviesť do škôl ako telesné cvičenia. Znalci však hovoria, že joga je ideológia, že je to systém života, ktorý zachvacuje celého človeka do nevypočítateľného panteizmu, v ktorom vládne úplne iná morálka ako v kresťanstve, teda už stáročia aj u nás. Ktosi by nám chcel vnútiť jogu namiesto modlitby Otče náš. Poznám konkrétne prípady, keď joga takmer zničila našich ľudí – ich identitu a osobnosť.
Máme slobodu a máme ju už viac rokov. V istom týždenníku som čítal: „Áno, máme slobodu a mohli sme sa slobodne rozhodnúť, či zamedzíme interrupcie a zabránime legálnemu vraždeniu, alebo ho podporíme?“ To bola chvíľa slobodnej voľby. V článku sa ďalej písalo: „Predstavte si, aké hrozné ticho vládne tam, kde sú všetky deti, ktorých život bol ,umelo prerušený‘“, teda, ktoré odborníci zabili… Žena si môže podať žiadosť o umelé ,prerušenie‘ tehotenstva – po slovensky sa tomu povie objednávka popravy. A autor článku dodáva: „Papierom agilne máva lekár a melie čosi o slobode voľby“ a článok sa končí slovami: „Čo by povedali matka i lekár dieťaťu, keby sa s ním stretli a mali by mu vysvetliť, čo sa stalo? Aké slová by volili, aby povedali, prečo ho zabili?“ Aby sme nad tým nemohli premýšľať, ubíjame si často svedomie – svoje, svedomie iných i svedomie národa, ktorý začína vymierať. Neraz vyhadzujeme stámilióny, ale nepodporíme mladých manželov a rodičov. V inom časopise bolo napísané: „Človek chce zabudnúť na svoje vnútro, preto sa obklopuje ustavičným hlukom, preto hrajú rádiá ešte aj v lese, preto ustavične blikajú televízory.“ Mnohým stačia hry, filmy, surové seriály, a to už pre deti. Útek pred sebou – strach zo samoty sa chytá mnohých našich ľudí. Len nepremýšľať, radšej duchovné prázdno!
Aj toto nám doniesla „sloboda“
Kam sa podeli hodnoty, ktoré udržiavali náš život? Čím sa stal život, rodina, človek? Čím je pre mnohých národ? Strieľa sa za bieleho dňa. Na ulici na smrť zbijú verejného činiteľa, aby sme žili v psychóze strachu! A čo robíme so svojimi deťmi? Ani škola, ani masmédiá nevychovávajú deti v láske k národu, k obetavosti a spolupráci. Dovoľujeme, aby z našich detí v drogovom a presexualizovanom opare vyrastali ľudské trosky bez koreňov, neschopné samostatne myslieť a vzoprieť sa nehanebnostiam. Na vyťatie stromu v nejakej obci sú potrebné povolenia a papiere, ale stromy detí si vytíname vo veľkom a ľahkomyseľne. Píšu sa odborné články o tom, či prežijú korytnačky, málo sa však píše o tom, či prežije náš národ.
Bravo, časopis pre deti v čísle máj, jún propaguje drastické hry Turu, Cley či Diabolo. Pri naposledy menovanej hre je úlohou zúrivo mlátiť okolo seba, „nakradnúť“ si peniažky, a potom si za ne dovoliť všetko. Časopis trinásť-, štrnásťročným odporúča hľadať si na internete erotické stránky, sex, priam perverzným spôsobom (číslo vydal Europress). Iba niektorí zodpovední ľudia sa obrátili na prokuratúru. Iný časopis uverejnil článok: Sloboda kultu zvrátenosti. V r. 1989 založil 31-ročný roker kapelu Marilyn Manson. V článku sa písalo, že už vyše desať rokov „žne úspechy“ na vypredaných megakoncertoch – boli aj v Prahe – najmä zásluhou obscénneho exhibicionizmu. V niektorých médiách ho vynášajú na Parnas ako holywoodskeho šialenca konajúceho satanské rituály. Pred očami publika trhal Knihu kníh – Bibliu a tisíce mladých ľudí sa na to dívali, demonštroval najotrasnejšie sexuálne úchylnosti.
A čo my? Dívame sa na to a dovoľujeme, aby sa na to dívali naše deti? Kam ich to zavedie? Mládeži ponúkame predovšetkým techniku a vedu v domnienke, že to stačí na pokrok Slovenska. Pokrok bez ducha, bez svedomia, bez Boha? Pokrok vedy a techniky môže osožiť, ale nezaisťuje šťastie ani plný život. Veda a technika môžu život aj ničiť a môžu zničiť aj pôdu, vodu, vzduch, zdravie… vojnou môžu zničiť dediny a mestá, celé národy, ba aj Zem. A čo my? Zo škôl chceme vytlačiť náboženstvo! Zriekame sa kresťanstva Európy a importujeme Áziu!
Joga nie je šport
Joga nie je šport ani „len“ športové zdravotné cviky! Tí, čo ju poznajú priamo z Indie, hovoria, že joga je systém indickej filozofie, náboženstva a konkrétna prax ich spasiteľských nálad. Je to snaha spojiť sa a splynúť s tzv. „kozmickým duchom“, pričom človek podľa nej zaniká ako osoba. (Čo je to „kozmický duch“?) Ide o celý rad sugestívnych návodov, ktoré sa podobajú technike hypnózy vyúsťujú až do tranzu, v ktorom možno s človekom manipulovať ako s vecou. Človek pod vedením gurua stráca identitu, ako o tom svedčia tí, čo sa s námahou z jogy vymanili. Poznám konkrétne prípady. Joga vo vyšších stupňoch je náboženská prax príbuzná špiritizmu a okultizmu až po stratu osobnosti. Jej ovocím sú aj páriovia, o ktorých sa nikto nezaujíma, sú apatickí, zriekli sa všetkého, úplne sa vyprázdnili. Skutočnosť, že joga nie je šport ani „len“ zdravotné cvičenie, dokazujú príručky, v ktorých nájdeme témy: „Kto som, a kam smerujem“?, „Výlety do inej dimenzie…“, „Aký je zmysel života?“, cvičia sa cvičenia, v ktorých sa má človek „stotožniť s prírodnými javmi, so živočíchmi“… Je to teda návrat k pohanstvu. Joga mätie už malé deti, ktoré prídu zo školy a hovoria matke: „Mama, ja som bola pred narodením slnečnica“, iné dievčatko: „Mama, ja som bola pred narodením žaba“, a spustí sa „na štyri“.
Odborníci sa pýtajú, či nemáme spôsob, ako upevňovať zdravie mládeže? Nemáme skauting, Slovenského Orla či množstvo športových oddielov rozličných smerov? Nemáme dosť trénerov, cvičiteľov, učiteľov telocviku, kresťanských psychológov? Musíme ísť až do Indie, alebo ťahať Indiu na Slovensko? Musíme dovážať ázijský panteizmus a nahrádzať ním kresťanstvo, ktoré bolo naším zdravím po tisíc rokov a pomohlo nám odolávať aj desaťročia trvajúcej ateizácii? A tak sa pýtame: Modlí sa aj v týchto chvíľach za Slovensko sv. Konštantín svoju modlitbu: Bože, zachovaj verné ti stádo a zachráň ho pred pohanskou zlobou? A ak sa modlí, nemodlí sa nadarmo? Ktosi chce rozvíjať zdravie našej mládeže spôsobom, ktorý ju môže ničiť. Chce nás „ochraňovať“ jogou, ktorej dôsledkom je vyprázdnenie osobnosti a pasivita, ako tvrdia tí, čo ju praktizovali.
A ak si naša mládež osvojí jogu, zavedieme aj kasty? Aj kastu apatických páriov? Čítal som pozoruhodnú poznámku nášho inteligenta: „Prečo matka Tereza v Indii neponúkala nešťastným a chudobným páriom šťastný život podľa jogy ale zahŕňala ich kresťanskou láskou? Ležali na ulici a nik si ich nevšímal, len Matka Tereza ich zbierala.
Etika – a aká?
Musím sa dotknúť ešte výchovy v školách. Doteraz si deti a ich rodičia mohli voliť etiku alebo náboženskú výchovu. Ak bude etika povinná a náboženská výchova nepovinná, ktoré z detí unavených povinnou etikou, pôjde ešte aj na nepovinnú náboženskú výchovu? A aká bude vlastne hodina etiky? Čo sa na nej bude učiť, o čo sa učitelia budú opierať a k čomu budú žiakov viesť? Aj Hitler nechal v školách učiť deti etiku, a vieme, aká to bola etika! A akú etiku povoľoval Stalin aj u nás? Budú učitelia etiky odporúčať 14 – 15-ročným dievčatkám, aby v taškách nosili antibaby tabletky, ako sa to už robí? A čo budú hovoriť o predmanželskej zdržanlivosti (asi to, čo v sobotu 21. 7. v relácii Linka nádeje, že Cirkvou hlásanú predmanželskú zdržanlivosť netreba brať veľmi vážne – pozn. red.)?
Kresťanská morálka nás držala pri živote tisíc rokov, aj za komunizmu
Kresťanská etika učí: cti si otca a cti si matku, nesmieš kradnúť, musíš ovládať svoje vášne, nesmieš ublížiť človekovi ani na jeho dobrom mene – toto je prijateľné aj pre neveriacich a bol by som rád, keby sme si uvedomili, že človek nesmie udrieť, že nesmie škodiť… Keby sme chceli deti učiť niečo iné, zničíme ich. Mali by sme si uvedomiť, že naše deti nie sú majetkom štátu. My všetci, aj deti tvoríme štát, ale nie sme majetkom ani parlamentu, ani vlády, ani ministrov. Ani slovenský národ nie je majetkom niekoho. Každá vláda, takmer každá vláda v Európe je volená. U nás na štyri roky. Ako vláda poverená vládnuť štyri roky, nemôže presmerovať tok Dunaja do Banskej Bystrice ani premiestniť Tatry do Levíc, tak nemôže zmeniť ani mravné zásady kresťanského Slovenska za Ázijské či iné ideológie. Kresťanské zásady sú vekmi overeným základom Slovenska. Kresťanská etika sa odvoláva na svedomie a na poslednú zodpovednosť pred Bohom.
Na čo sa bude odvolávať povinná etika? Znova na Stalina? Kresťanská morálka nás držala pri živote tisíc rokov, aj za komunizmu. Máme právo nahlas sa vysloviť a trvať na kresťanskej tradícii slovenského národa a jeho národností. Je pre nás šťastím, že v tomto sa zhodujú katolíci, evanjelici aj ostatné kresťanské vyznania, ba aj mnohí ľudia, ktorí sa ku kresťanstvu nehlásia.
Čo nám to ponúkajú?
Čomu sa to vlastne máme na Slovensku poddávať?! Znalec svetových spoločenských pomerov sa vyjadril takto: „Základným programom neduchovnej špičky sveta, ktorá je na vrchole pyramídy bohatých, mocných a vplyvných, je udržať ľudí v trvalej orientácii na vonkajší svet, v stálej nevedomosti o sebe samých, o podstate sveta a života.“ Oslovujú najnižšiu vrstvu duše, a robia to cez mnohé masmédiá. Vychovávajú konzumentov od potravín cez zábavu a úpadkovú kultúru. Preto je úpadková hodnotová orientácia zameraná aj na oslabovanie kresťanstva. Robí sa to aj utváraním nových, priam fantastických a fanatických kultov a siekt až po degenerovanú literatúru a hudbu. S ľuďmi, ktorí sa tomu poddávajú a ktorí prestali byť samostatnými osobami, možno potom manipulovať tak, ako to robia mnohé dnešné masmédiá. Miesia ľudí a ich svedomie ako blato. Denne ich kŕmia tupou reklamou, násilím, vraždami vo filmoch, čiernou mágiou až po satanizmus, a to pod plným menom. Všetci dobre vieme, do akých plytčín sa dostáva náš život. Áno, aj naša politika, kultúra, výchova, literatúra…
Niektoré masmédiá nám v rámci prekliatej slobody svojvôle servírujú neznesiteľné filmy, výsmech z rodiny a manželskej vernosti, z tradičných a overených kresťanských hodnôt. Konštatovaní o tomto stave je dosť a dosť je aj kritiky. Veď úpadok spoločenského života na Slovensku sa prejavuje až pohŕdaním svojím národom, jeho dejinami, kultúrou aj jeho budúcnosťou.
Pozoruhodné je, že v našich ľuďoch v obciach i mestách sa už prebúdza akýsi odpor proti takémuto devastovaniu života. Hľadajú sa príčiny úpadku a začína sa písať a hovoriť, že takto to ďalej nemôže ísť. Treba sa vzoprieť a začať niečo zdravé! Čítal som viac úvah na túto tému. Bolo to čítanie veľmi povzbudzujúce. Naši premýšľaví ľudia sa rozhliadajú, vyjadrujú sa k tomu, čo sa okolo nás a s nami deje, nazývajú veci pravým menom a naznačujú, čo treba robiť, ak sa nemáme nečinne dívať na svoje pomalé odumieranie. A tak naši vzdelanci hovoria a píšu o hodnotovej západnej orientácii, ktorú podporujú najbohatšie neduchovné skupiny sveta. Najotvorenejšie hlavy na Slovensku sa už pýtajú, čo nám tieto nové finančné neduchovné skupiny nanucujú a čo nám z našich najcennejších hodnôt nivočia.
Ničia nám národné sebavedomie, tradície, presvedčenie o kresťanských hodnotách. Ničia v nás úctu k rodine, k životu, k manželstvu, infikujú mladých ľudí surovým chápaním lásky. Aby to dosiahli, ponúkajú nám zvrátené filmy, knihy, drogy… a už sa usilujú niekde ich presadiť aj zákonmi.
Tieto mocné skupiny sveta, ktoré financiami ovládajú masmédiá i mnohé vlády, usilujú sa oslabiť v ľuďoch zmysel pre vieru, pre kresťanskú vieru a rozleptať úctu k Cirkvi. Utvárajú nové náboženstvá, sekty, počnúc New age. Pomáhajú šíriť najrozličnejšie okultné skupiny a rozleptávať národ. Využívajú psychológiu až natoľko, že pomocou televízie ba i pomocou hudby, aj s jej tzv. podprahovým vplyvom, pôsobia na podvedomie ľudí, aby ich ovládali podľa svojich cieľov. A cieľom je, ničiť osobnosť človeka, aby potom mohli s ním manipulovať.
Ľudia takto premieňaní na automaty potom prijmú takmer všetko, čo im ponúkajú mocní sveta. Strácajú samostatnosť myslenia, stávajú sa apatickí a len sa dívajú, čo sa deje s priemyslom, s Maticou, s energetikou… Ľudia sú apatickí, keď sa najcennejšie hodnoty dávajú do cudziny, ktorá nám potom môže diktovať. Médiá a drogy majú pomáhať skrz-naskrz ovládať ľudí ako poslušné stádo. Univerzitný profesor McDonels nedávno prezradil, že sníva o tom, kedy už bude možné pomocou drog a masmediálnej hypnózy kombinovať stratu pamäti a osobnosti tak, aby sa dosiahla kontrola nad vedomím ľudí. Niektoré parlamenty už odsúhlasili používanie tzv. mäkkých drog a pôjde to ďalej. Čo nato povieme? Rozhorčený spisovateľ nedávno napísal: „Spime, Slováci, sladko.“ A ja sa pýtam:
„Budeme naozaj spať, alebo sa prebudíme?“
Nech je pre nás sviatok sv. Cyrila a Metoda zvonom prebudenia. Do vecí verejných máme právo a povinnosť zasahovať všetci – názormi i činmi. Pozitívnymi činmi. Ani občania, ani deti nie sú majetkom štátu! Naším najschopnejším vzdelancom je jasné, že bezduchému mediálnemu vplyvu sa už do značnej miery podarilo mnohých ľudí presvedčiť, že láska k národu je šovinizmus, ak nie ešte niečo horšie. Toto prežívame po prvý raz v dejinách! Aj dnešní predstavitelia európskych národov tvrdia, že Európa, aj zjednotená, má byť Európou kultúrnych, vzdelaných, bohatých a aj hrdých národov, ktoré jeden druhému ponúkajú svoje bohatstvá ducha, kultúry vzdelanosti… Namiesto krás Slovenska, jeho piesní, spevu, kultúry, umeleckých diel literatúry i hudby sa nám núkajú filmy o zverstvách z obrazoviek televízorov i z videopožičovní. Masmédiá a niektorí jednotlivci volajú na poplach, keď má štát dať peniaze cirkvám, aby rozvíjali na Slovensku skutočné ľudské hodnoty, ponúkali drahocenné služby, ale mlčia, keď aj ich vinou dáva štát z daňových peňazí desaťkrát viac už teraz na protidrogové liečebne, a to takmer bezvýsledne (a čo financie vynaložené na zavedenie jogy? – pozn. red.).
Čo robiť?
Postaviť proti masmédiám iné masmédiá? Na to niet peňazí. Najúčinnejším spôsobom boja proti bezohľadnému pustošeniu jednotlivcov i národov bude postaviť sa na stranu pravdy, pravých mravných hodnôt, na stranu národa a na obranu jeho kresťanských hodnôt. Po každom úpadku a prenasledovaní v dejinách vždy víťazil duch – aj u nás na Slovensku. V tom je naša nádej. Sviatok sv. Cyrila a Metoda je sviatkom celého Slovenska. Je to sviatok našej živej pamäti, vďačnosti za život národa po tisíc rokoch, ale aj sviatok spytovania svedomia, inventúry národného a štátneho života i ďalšieho programu národa a štátu. Poznať ohrozenie a neresti je nevyhnutná diagnóza, no po nej musí nasledovať terapia a liečba, úsilie o uzdravenie.
A čo sa čaká od nás? Vieme, čo máme robiť? Naši najschopnejší ľudia v hospodárstve, v sociálnom živote, v kultúre radia.. Nech ich rady registruje parlament i tí, čo majú výkonnú moc, nech im pomáhajú súdy a my všetci. Možnosti máme. Na Slovensku budujeme jednotu národa i národnostných menšín, jednotu štátu, mnohí i jednotu vo viere. Sme zodpovední za súčasnosť i budúcnosť. Mali by sme hľadať jednotu v tom, čo nás všetkých spája pre spoločné dobro Slovenska. Mali by sme o tom hovoriť a navzájom sa počúvať.
Ján Pavol II. už dávno povedal: Slovensko má čo ponúknuť Európe, a významne dodal: dobre si to uvedomte!.
V Ríme i na Slovensku môžeme zdravo žiť len z duchovného základu. My veriaci poznáme hĺbku tohto duchovného základu. Životom z neho môžeme obohacovať všetkých, i neveriacich, celé Slovensko, ba i zahraničie. Tento duchovný základ, ktorý má byť programom, vyjadruje modlitba, ktorú sme sa v týchto dňoch modlili: Bože, láskavý Otec, vo sviatosti krstu prijal si nás za svojich a urobil si nás synmi svetla. Prosíme, nedopusť, aby sme upadli do tmy bludu, ale pomôž nám stále vyžarovať svetlo tvojej pravdy modlitba zo sviatku sv. Cyrila a Metoda: Bože, Ty si nám v našich vierozvestoch Cyrilovi a Metodovi poslal učiteľov národa. Ich príklad a slová nás povzbudzujú, aby sme si zachovali dedičstvo otcov, jednotu vo viere a vernosť…
http://www.blumental.sk/casopis/rok_2001/8-2001/cl08-3