Akosi v našom maximálne tolerantnom a láskavom spoločenstve zabúdame, že kritika, ak nie je násilná, je vždy dobrá.
Preto máme milovať svojich nepriateľov. Aj keď nás nazvú hlupákmi a bláznami, ako sa na moderných katolíckych aktivistov patrí…
Mimochodom, to neznačí, že sa pred nepriateľmi nemáme brániť a vydať im napospas svoje rodiny a spoločenstvá. Udrieť po pravom líci totiž v hebrejskej tradícii neznačilo poriadnu vraziť, pretože pravou rukou udierame skôr po ľavom líci. Udrieť po pravom líci celkom zľahka obrátenou dlaňou sa vyjadrovalo pohŕdanie protivníkom, ktorý nám nestojí ani za poriadnu ranu. /Matúš 5, 39/
Problémom mnohých nábožných ľudí je to, že chcú pretvárať iných na svoj obraz a namýšľajú si, že dokážu neomylne rozlišovať dobro a zlo. To je presne to, čo sa Bohu nepáči a o tom je aj nesmierne hlboké podobenstvo o kúkoli a pšenici.
Človek sa celkom iste stáva človekom, až keď sa dokáže rozhodovať medzi dobrom a zlom, respektíve medzi viacerými horšími či lepšími možnosťami. Pretože bez tejto ochutnávky nevyhnutne sa rozhodovať, by sme boli len akýmisi automatmi, robotmi žijúcimi vo vopred určenom matrixe, bez akejkoľvek slobody a vlastnej zodpovednosti.
Pretože sme v takejto pozícii, musíme byť voči sebe samým maximálne úprimní, pretože bez pravdivosti voči nám a našej organizácii nielenže nepostavíme dom na skale, ale ani poriadnu psiu búdu.
Tí zbožní a úctiví často nechápu, že najväčším nebezpečenstvom pre nás je modlárstvo. My katolíci vyčítame protestantom neúctu k Tradícii a oni nám neúctu k Biblii. Neuvedomujeme si pritom, že aj Biblia, aj Tradícia sa pre nás môžu stať modlou.
V Biblii sú iste inšpirované a nesmierne hlboké texty overené stáročiami, ba až tisícročiami. Ale biblické knihy písali ľudia a aj výber kánonu je dielom ľudí. Takisto celá posvätná Tradícia je výtvorom možno svätých, ale bezpochyby nie božsky dokonalých ľudí. Preto úcta k Bohu, ktorého cesty nie sú našimi cestami, má prevyšovať úctu ku všetkému ostatnému, ku všetkým ostatným zjaveniam a vnuknutiam.
Pri snahe neomylne rozlišovať medzi dobrom a zlom si väčšina veriacich aj neveriacich neuvedomuje nesmiernu zložitosť tohto problému. Zlo totiž ustáva, keď prestáva byť výhodné. A často naše vlastné dobro nebývalo a ani nebýva dobrom pre ostatných, hlavne pre našich občas aj dobromyseľných konkurentov. Takže aj veľké zlo býva nevyhnutne obmedzené a dočasné. Naproti tomu, ľudská hlúposť a pýcha sú nekonečné a keď si predstavujú, že chápu, čo je dokonalé dobro, tak dokážu byť donekonečna neznesiteľné.
Práve preto je také ťažké rozlíšiť dobro a zlo, lebo zlo sa ustavične a dômyselne maskuje za dobro. Tu viera nestačí, treba používať aj dar rozumu.
Kyrie eleison! Pane, zmiluj sa.
Vlado Gregor