„Veľa sa hovorí aj o tom, že sa máme riadiť pocitmi. Ale veď ani zvieratá sa neriadia len pocitmi, ale majú určité pravidlá, poriadok a hierarchiu a kto ich naruší, zvyčajne na to tvrdo doplatí“.
Veľa sa teraz hovorí o ohľaduplnosti voči ľuďom ináč orientovaným, pokiaľ to chceme povedať veľmi jemne. Pretože sa vyskytujú aj ľudia, ktorých hovorovo označujeme exoti a v niektorých prípadoch tzv. „pozitívna diskriminácia“ týmto ľuďom veľmi nepomôže, ale skôr uškodí a žiaľ Bohu, nielen im. Minimálne býva ich manifestovaná inakosť často veľmi nepríjemná.
Iste nikto nemôže za to, aký sa narodí, ani do akej rodiny sa narodí. Všetci vidíme často aj veľa nezaslúženej bolesti. Pri živote a radosti nás drží viera, že Boh je dobrý. Dá sa predpokladať, že keď je dobrý, tak nám aj dobre radí.
Berieme teda ohľady aj na tých najčudnejších a naj zriedkavejších ľudí, ale berú oni nejaké ohľady na nás? Veľa sa hovorí aj o tom, že sa máme riadiť pocitmi. Ale veď ani zvieratá sa neriadia len pocitmi, ale majú určité pravidlá, poriadok a hierarchiu a kto ich naruší, zvyčajne na to tvrdo doplatí.
Chceme byť horší a hlúpejší ako zvieratká? Čím sa teda majú ľudia, koruna tvorstva, riadiť? Pocitmi, alebo rozumom? Nevyzývam tu ku krutosti, ale bez poriadku a pravidiel sa časom úplne rozsype každé spoločenstvo. Všetci boli síce pozvaní na svadbu, ale neslušne oblečeného, ergo vulgárneho, človeka bolo treba vyhodiť von, aby svadobčanom nekazil náladu. / Matúš 22, 10 – 14 /
Buďme teda k tým Znovu sa blíži krásna Veľká noc, príď nám dobrý Pane na pomoc „výnimočným“ tolerantní, milosrdní a ohľaduplní, ale uvedomme si, že vo svete neexistujú len ich záujmy a potešenia, ale je tu aj plno tých obyčajných, možno až „príliš normálnych“ sú tu deti a vôbec, ide o udržanie dobrých mravov v tej obyčajnej a nenáročnej spoločnosti, ktorá však má len jedny nervy.
Presadil sa teraz vo Francúzsku, ergo matke všetkého pokroku, ústavný zákon o práve ženy na potrat. Ale kde sa podelo právo otcov na svoje dieťa?
To uvádzam len par exemple, ale myslím si, že aj tie ostatné paradoxy a problémy, ktoré som tu načrtol, stoja aspoň za minimálne zamyslenie. Mám totiž niekedy dojem, že už neplatí prísny Ježišov príkaz „Neprispôsobujte sa tomuto svetu!“, ale platí príkaz „Prispôsobujte sa tomuto svetu, všetkým jeho nešvárom a za každú cenu!“
Nielen riadenie štátu a udržiavanie poriadku v ekonomike a v politike nie je hra na gulôčky, ale ani budovanie spoločenstva Cirkvi. Mimochodom, nedávno som sa dozvedel, že kardinál Achille Lienart sa pri organizácii a povedzme si na rovinu, že aj manipulácii 2. vatikánskeho koncilu, riadil príkazmi svojej lóže. Priznal to až tesne pred smrťou. Nech je Pán k nemu a všetkým podobným milosrdný,
alebo ich aspoň pozitívne diskriminuje!
Mene, tekel, fares! Odvážili vás a odmerali a zistili, že ste príliš, ba až hriešne ľahkí.
RESURREXIT SICUT DIXIT! VOISTINU VOSKRES!
Vlado Gregor