„Služba vlasti sa ešte neplatí, preto sú tí druhí bohatí“
V dejinách nášho národa je veľa príležitostí, prostredníctvom ktorých sa hlásime k nášmu koreňu, menej je už takých, keď sa hlásime k dejinám slovenskej štátnosti.
Ostatné roky nám dali aj túto možnosť, že sa k nej možno nielen hlásiť, ale ju aj uznať napriek okolnostiam, aké už pravidelne sprevádzajú marcové jubileum.
Bolo a je viac pokusov, za ktorými sa skrýva snaha verejne a vytrvalo diskreditovať slovenské štátne dejiny, čoho svedkom sme aj po tieto dni a k čomu sa pravidelne uchyľuje istá nezávislá tlač na Slovensku.
Mnohým je však jasné, že slovenské dejiny, ich bolesti, straty i zisky treba vnímať zo slovenského hľadiska podobne, ako si svoje dejiny strážia všetky okolité i vzdialené národy a štáty. Nespornou je aj skutočnosť, že takto vztýčené zložité cesty sa prekonávajú pomalšie, pretože takmer dve slovenské generácie nepoznajú pocit štátnej identity, národnej hrdosti a národného sebavedomia. Istou je aj skutočnosť, že štruktúry, ktorým sú tieto pojmy nadobro vzdialené a v ich protislužbách konajú, získavajú verejnú odozvu i verejný ohlas.
Toto slovenské zajatie a zakliatie cítime i dnes a určite nie všetci sme vysporiadaní s definíciami, ktorými stále vládnu slovenské historiografické poučky.
Obnovená Slovenská republika je postavená pred historickú úlohu, aby svoje dejiny hodnotila objektívne, v súvislostiach, aby úpenlivo obnažila nové domáce i zahraničné archívy a na pozadí všetkých dokumentov vysvetlila aj slovenské štátotvorné východiská.
Suverénny štát má nielen právo, ale i povinnosť sa voči svojim dejinám správať suverénne a priamo. Aj naše dejiny sú dejinami bolestí, ako dejiny každého malého a zaznávaného národa.
Nie sú to však len dejiny strastí a hriechov, ako sa nám to zavše snažia privlastňovať. Sú to aj dejiny odvahy, sebazaprenia, sebarealizácie na dejiny národnej záchrany. Čo by to bol za národ, ktorý sa nevidí zo všetkých spektier a vytrvalo prijíma značky, akými ho stále certifikujú tí druhí.
Slovenky, Slováci, aj dejiny prvej Slovenskej republiky nie sú dostatočne vysvetlené a zhodnotené. Ak budú, ak sa tejto republike podarí vyjsť z historickej ulity, potom sa my, naši spoluobčania i všetci, ktorým záleží na Slovensku musíme pozerať na seba objektívnou optikou a nepripustiť globálne odsúdenie obdobia, kedy sa aj tento národ prvý raz prebral v svoj štát.
Píšme si teda dejiny sami, nenechajme ich napospas akademickej ekvilibristike, hľadajme sa v dejinách ako národ, čiastočne vinný, no veľmi záslužný, ako iné národy kultúrnej Európy.
Ak sa tak deje aj v úsiliach oživotvorenej Matice slovenskej, deje sa tak preto, lebo je jej materinskou povinnosťou chrániť národ pred jeho vyvrhnutím cez palubu. Aj preto, že tak konali naši predkovia, sme tu. Odvaha sa ešte nenosí, pretože odvaha ešte veľa stojí…., povedané slovami básnika. Služba vlasti sa ešte neplatí, preto sú tí druhí bohatí.
Dr. Stanislav Bajaník
V Bratislave 11. marca 1995
Zamlčaná pravda o Slovensku MUDr. Gabriel Hoffmann a PRIATELIA PREZIDENTA TISU, Garmond Partizánske 1996
Pripravil: Anton Čulen