Pozvánka na celonárodnú spomienku na národného buditeľa a zakladateľa Matice slovenskej Martina Čulena v dňoch 12. – 14. apríla 2024 v obci Čaka
Martin Čulen sa narodil 31. mája 1823 v Brodskom, zomrel 23. januára 1894 v Čake
V Brodskom vychodil ľudovú školu. Po absolvovaní gymnázia v Skalici a Bratislave odišiel študovať ako klerik do Ostrihomskej diecézy a odtiaľ na vysokoškolské štúdia do viedenského Pazmánea. Tu sa z neho začal formovať významný slovenský národovec, pedagóg a buditeľ.
Nebezpečný pre monarchiu
Medzi slovenskými príslušníkmi vyšších vrstiev videl záujem o národné problémy, preto sám založil Slovenský čitateľský spolok a Slovenskú knižnicu. Prebúdzal národné povedomie Slovákov a osobne sa zúčastnil na Slovenskom zjazde v Prahe. Aj preto sa ocitol na listine osôb nebezpečných pre monarchiu. Zo Slovanského zjazdu sa Martin Čulen vrátil do Ostrihomu, kde bol 13. decembra 1848 vysvätený za kňaza. Po vysviacke pôsobil ako kaplán vo Veľkých Levároch a v Majcichove. Národu chcel slúžiť ako kňaz i ako národný buditeľ. V mládeži videl budúcnosť národa, veril jej zdravému vlasteneckému oduševneniu.
Významný slovenský pedagóg
Preto už 17. novembra 1851 odišiel učiť matematiku do banskobystrického gymnázia. V roku 1854 zložil na viedenskej univerzite aj svoje posledné profesorské skúšky. Ako profesor si počínal veľmi dobre. Jeho výsledky dokazovali, že je pre pedagogickú prácu kvalitne pripravený. Preto školské štátne úrady Martina Čulena poverili, aby napísal učebnicu matematiky. Jeho dobré výsledky za katedrou mu umožnili pôsobiť na gymnáziu v Bratislave. Tu bol jediným slovenským profesorom, ale nezľakol sa neprajného prostredia. Jeho razantnosť, dôslednosť a autorita vzbudzovali u rakúskych profesorov rešpekt. Martin Čulen sa vďaka svojej nebojácnosti a autorite stal v kostole Svätej Trojice prvým slovenským kazateľom v Bratislave.
Angažoval sa aj pri pokusoch založiť Maticu slovenskú a spolu s Andrejom Radlinským, D. Lichardom a Karolom Kuzmánym pracoval na jej stanovách.
V roku 1859 cisársky dvor vymenoval Martina Čulena za riaditeľa szatmárskeho gymnázia (Szatu Mare, Rumunsko). V tom čase sa začali prípravy na zhromaždenie zástupcov Slovákov v Turčianskom svätom Martine. Martin Čulen tam poslal svoju verziu návrhu Memoranda, ktorá mala 15 bodov a už tu žiadal pre Slovákov územnú autonómiu.
Vrúcne prijatie v Banskej Bystrici
Po mnohých urgenciách a nátlaku sa biskupovi Moyzesovi podarilo dosiahnuť, aby Martina Čulena preložili na post riaditeľa banskobystrického gymnázia. Autorita jeho osobnosti, ktorú už mal v pedagogických i národných kruhoch, bola veľkou nádejou toho, že sa z gymnázia stane skutočne národná slovenská škola na vysokej pedagogickej úrovni. V Banskej Bystrici prijali Martina Čulena žiaci gymnázia aj občania mesta veľmi slávnostne. Z banskobystrického gymnázia sa počas pôsobenia Martina Čulena stalo prvé skutočne slovenské gymnázium. Hneď po príchode sa prejavilo jeho humánne a sociálne cítenie. Zreorganizoval a dobudoval alumneum, aby túto školu mohlo navštevovať čo najviac žiakov z chudobných slovenských rodín. Uvedomoval si, že práve chudobná slovenská mládež sa potrebuje vzdelávať, videl v nej záruku zdravého nebojácneho národniarstva.
Vysokú úroveň bystrického gymnázia uznávali aj maďarskí školskí funkcionári. V Čulenovi videli vynikajúceho padagóga aj také osobnosti ako Jozef Miloslav Hurban. V Banskej Bystrici sa však proti Martinovi Čulenovi a gymnáziu zdvihla vlna odporu, ktorú vyvolal protislovenský program malomestského zemianstva a jeho tajnej bystrickej organizácie Cúria. Táto organizácia sa dlho pripravovala na útok proti Moyzesovi a Čulenovi. Béla Grunwald 4. mája 1867 na zasadnutí zvolenskej stolice obžaloval riaditeľa banskobystrického gymnázia M. Čulena ako „najúhlavnejšieho nepriateľa vlasti a zarytého pansláva“. Rakúsko-maďarské vyrovnanie v roku 1867 znamenalo porážku národného hnutia a pomaďarčenie bystrického gymnázia.
Gymnázium v Kláštore pod Znievom
V januári 1868 maďarské úrady poslali Martina Čulena do gymnázia v Levoči. Tu inicioval petíciu 21 spišských miest, ktorú poslali Uhorskému snemu. Martin Čulen musel z Levoče odísť už v septembri 1868. Napriek tomu nerezignoval a po prijatí národnostného zákona 7. decembra 1868 pripravil projekt založenia prvého slovenského katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom. Brány tohto gymnázia sa otvorili 3. októbra 1869. Martin Čulen z neho urobil školu vysokej odbornej úrovne a národnobuditeľského charakteru.
Anton Čulen ( Fakty č. 27, 1999)
Program CELONÁRODNEJ SPOMIENKY na národného buditeľa a zakladateľa Matice slovenskej Martina Čulena
Piatok 12. apríl 2024
10. 00 Odborná prednáška pre žiakov základných a stredných škôl
Sobota 13. apríl 2024
13. 00 – 14. 30 Vedecká konferencia o Martinovi Čulenovi
16. 00 – 18. 00 Kultúrny progran v KSC (folklórne , detské a mládežnické v spolupráci s MS).
Nedeľa 14. apríl 2024
10. 00 – 10. 50 Svätá omša
10. 50 – 11. 30 Vystúpenie sólistu SND Gustáva Beláčeka, Spektrum Quartet
11. 30 – 11. 45 Presun k hrobu Martina Čulena
Štátna hymna.
Kladenie vencov.
Prejav starostu obce Čaka.
Pozdrav starostu Brodského.
Prejav ministerky kultúry SR.
Prejav predsedu MS..
Prejav zástupcu biskupského úradu.
Prejav predsedu NSK
Pieseň „Kto za pravdu horí“.
13. 00 Ukončenie podujatia.
13. 30 Obed pre pozvaných hostí.
Zdroj: https://matica.sk/oblastne_strediska/historicky-odbor-matice-slovenskej/