„V tomto prípade došlo ku hrubému porušeniu liturgických predpisov pri vysluhovaní sviatosti Eucharistie. Kňaz, resp. kňazi, ktorí takto konali, svojvoľne porušovali liturgické predpisy a aj ustanovenia Kánonického práva“.

Vdp. farár Štefan Mordel,
na sviatok Božieho Tela 30. 5. 2024 som bol na sv. omši v jednom kostole v Petržalke a dosť ma tak zarmútilo, akým spôsobom sa tam, na takýto veľký sviatok, rozdávala Najsvätejšia Eucharistia. Pán farár tesne pred svätým prijímaním oznámil dva spôsoby rozdávania Najsvätejšej Eucharistie. Najprv som sa potešil, lebo hovoril, že vzhľadom na sviatok Božieho Tela bude jednou s možností aj prijímanie Najsvätejšej Eucharistie pod obojím. No potom ale prišlo upresnenie, ktoré ma doslova zarazilo! A nebol som jediný!

Tou prvou možnosťou totiž bolo od pána farára, (kňazov počas rozdávania Najsvätejšej Eucharistie bolo viacero) prijímať na ruku a následne si veriaci mohol sám namočiť Najsvätejšiu Eucharistiu do kalicha, ktorý držal v ruke iný kňaz, a vložiť si Najsvätejšiu Eucharistiu do úst. Druhou možnosťou bolo prijímať do úst, ale už bez možnosti prijímať pod obojím. Teda kňaz rozdával Najsvätejšiu Eucharistiu sám, len s kalichom, v ktorom bolo Božie Telo. (Túto možnosť prijať Najsvätejšiu Eucharistiu pokľačiačky a do úst som využil aj ja). Nie je to diskriminácia? Tak, ako bolo vidieť, ani v jednom prípade nebola použitá paténa. Pán farár upozornil prijímajúcich pod obojím, aby si dali pozor, aby im Najsvätejšia Krv Ježišova nekvapla na zem. O možnosti prijímať Najsvätejšiu Eucharistiu pod obojím a pokľačiačky alebo postojačky, čo je normou podľa bodu 90 inštrukcie Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí REDEMPTIONIS SACRAMENTUM , sa nehovorilo.

Aj tu je podľa môjho názoru vidieť strata viery aj u kňazov, alebo to možno nazvať aj dekadenciou a vzrastajúcou neúctou voči Božiemu Telu. Je zarážajúce, že sa to deje presne naopak, ako by to malo byť podľa starodávneho zvyku na Slovensku a Tradície Cirkvi. Do popredia sa teda pretláča nielen samotné prijímanie na ruku, ale už aj prijímanie pod obojím len pre tých, čo prijímajú na ruku. Pre tých, čo prijímajú pokľačiačky alebo postojačky, čo je normou podľa bodu 90 inštrukcie Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí REDEMPTIONIS SACRAMENTUM do úst, sa taká možnosť neumožňuje. To že pán farár to ospravedlnil tým, že by to bolo zdĺhavé a technicky náročné na prevedenie, lebo už aj tak sa sv. omša predlžuje (svätá omša začala s desaťminútovým meškaním, za čo sa pán farár ospravedlnil) je podľa môjho názoru len slabá výhovorka. Prečo to nemohlo byť naopak? Veriaci, čo prijímajú pokľačiačky alebo postojačky čo je normou podľa bodu 90 inštrukcie Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí REDEMPTIONIS SACRAMENTUM do úst, mohli mať možnosť prijímať pod obojím a tí, čo prijímajú do rúk, nemali mať možnosť prijímať pod obojím.

Prečo dnes, na sviatok Božieho Tela neboli veriaci vyzvaní k tomu, aby aspoň na tento veľký sviatok, prijímali pod obojím, s najväčšou úctou z rúk kňaza na kolenách a do úst? Prípadne mali obe skupiny dostať rovnakú možnosť prijímania pod obojím a nediskriminovať a nerobiť žiaden rozdiel. Nie rozdeľovať veriacich, jedných zvýhodňovať a iných diskriminovať! Podľa mňa sa týmto prekračuje ďalšia hranica, ktorá povedie veriacich k ešte väčšej neúcte ku Najsvätejšej Eucharistii, aká tu nastala pri koronašialenstve. Ak si veriaci totiž môže sám namáčať hostiu do kalicha, tak prečo by si už v blízkej budúcnosti nemohol sám vyberať s kalicha aj Najsvätejšiu Eucharistiu?

Vdp. farár, prosím Vás, odpovedzte mi prosím fundovane na tieto otázky:

-Nie je podľa vás diskriminačné, a v rozpore s učením Katolíckej Cirkvi a Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí, aby mohli prijímať v prvom rade pod obojím len tí      veriaci, ktorí prijímajú na ruku?
-Je v súlade s učením Cirkvi a Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí, aby si veriaci prijímajúci pod obojím sám namáčal Najsvätejšie Božie Telo do kalicha s Krvou?
  Nie je to v rozpore s bodom 94 inštrukcie Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí REDEMPTIONIS SACRAMENTUM?
-To, aby si množstvo veriacich samo namáčalo Najsvätejšiu Eucharistiu do kalicha už nie je nehygienické?
-Ak si veriaci sami namáčajú Božie Telo do kalicha s Krvou, nemôže to viesť k tomu, že už sa v blízkej budúcnosti budú domáhať aj toho, aby si sami mohli vyberať   Najsvätejšiu Eucharistiu z kalicha?
-Nie je diskrimináciou jednej skupine umožňovať prijímanie pod obojím a druhej skupine nie?
-Prečo sa zvýhodňuje práve skupina veriacich, ktorá prijíma do rúk a nie skupina veriacich prijímajúca pokľačiačky alebo postojačky čo je normou podľa bodu 90   inštrukcie Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí REDEMPTIONIS SACRAMENTUM?
-Prečo sa na Slovensku pretláča ako prvoradá norma prijímania na ruku, keď základnou normou podľa bodu 90 inštrukcie Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí   REDEMPTIONIS SACRAMENTUM je pokľačiačky alebo postojačky?

Vopred Vám ďakujem za odpovede.

Boh Vás žehnaj.
Anton Čulen

Vážený pán Anton Čulen!
Vo svojom liste, ktorý ste mi poslali mailom, mi podrobne opisujete svoju skúsenosť a zážitok, ktorý ste mali včera na sviatok Božieho Tela, na sv. omši v kostole vo Vašej farnosti v Bratislave. Na konci svojho listu aj uvádzate otázky s prosbou, aby som na ne odpovedal. Predovšetkým hneď na úvod musím uviesť, že som zo situácie, ktorú ste podrobne opísali, veľmi smutný. Podľa môjho úsudku došlo pri podávaní sv. prijímania ku hrubému a flagrantnému zneužitiu liturgických predpisov. Mám dojem, že sa tam kňazi doslovne pretekajú, ktorý z nich bude otvorenejší a progresívnejší pri zavádzaní nových spôsobov rozdávania sv. prijímania. Zrejme majú svoj pohľad upriamený na Rakúsko a Nemecko, kde sa kňazi už usilujú prekonať všetky bariéry, ktoré chránia posvätnosť Eucharistie a zaviesť nové metódy, ktoré sa budú páčiť sekularizovaným veriacim. Je to veľmi smutný zjav.

Zdá sa, akoby aj kompetentné orgány pred takýmto zneužívaním toho najposvätnejšieho v liturgii, zatvárali oči. Je nepochopiteľné, že sa uplatňujú sankcie napr. voči kňazom, čo chcú slúžiť sv. omšu v tradičnom ríte, pričom tých, ktorí experimentujú v liturgii, zvyčajne nikto nenapomína. Taktiež sa hľadí krivým okom na veriacich, ktorí chcú prijímať po kľačiačky, pričom sa dôvodí tým, že je potrebné v týchto veciach zachovať jednotu. Je to pravda, jednota je užitočná, ale nemalo by sa prehliadať ani zneužívanie liturgie, ktoré oveľa viac narúša jednotu, ako sv. prijímanie po kľačiačky.
Teraz pristúpim ku Vaším konkrétnym otázkam: Pýtate sa, či nie je diskriminačné a v rozpore s učením Katolíckej Cirkvi a usmernenia Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí, aby mohli prijímať pod obojím len tí veriaci, ktorí prijímajú na ruku.

Za prvé treba uviesť, že sv. prijímanie podávané pod spôsobom chleba nie je diskrimináciou voči tým, čo prijímajú pod oboma spôsobmi. Keď prijímame pod spôsobom chleba, prijímame celého Krista, rovnako aj keď prijímame len pod spôsobom vína. Iba kňaz prijíma pod oboma spôsobmi, pretože to patrí k integrite eucharistickej obety. Aj kňazi, ktorí koncelebrujú prijímajú pod obojím, a to buď priamo z kalicha, alebo, namočením sv. Hostie do Pánovej Krvi v kalichu. Tu treba vedieť, že Pán Ježiš nie je rozdelený, na Telo a na Krv, že v Chlebe je iba Telo bez Krvi a v Krvi je zas iba Krv bez Tela, ale v oboch spôsoboch je prítomný celý Kristus so svojím osláveným Telom. To, že sa pri sv. omši obetuje chlieb a víno, ktoré sa stáva jeho Telom a jeho Krvou, je z vôle samého Krista, ktorý sa obetuje Bohu ako Boží Baránok. Baránka obetovali v SZ na veľkonočné sviatky a jeho krv bola vyliata na oltár a telo obetované, z ktorého potom jedli tí z rodiny, ktorí ho priniesli na obetu. Krv Božieho Baránka, Ježiša Krista bola tiež vyliata, a jeho Telo vydané moci smrti, bola obetou, ktorou sa zavŕšili všetky obety SZ. Je to hlboká symbolika, ktorú môžeme plnšie a hlbšie chápať práve vo svetle starozákonnej liturgie.

V ďalšej Vašej otázke vidím jadro celého problému. Pýtate sa, či je v súlade s učením Cirkvi a Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí, aby si veriaci, ktorý prijíma pod obojím, sám namáčal Najsvätejšie Božie Telo do kalicha s Krvou?
V rámci pokoncilovej liturgie je možné prijímať aj pod obojím, ale mala by byť k tomu nejaká príležitosť. Napr. sobáš, alebo krst, alebo nejaké jubileum, čo má zdôrazniť význam tejto liturgickej slávnosti. Či slávnosť Božieho Tela na ktorej sa účastní väčší počet ľudí je takou udalosťou, aby oprávňovala udeľovanie sv. prijímania pod obojím, pochybujem. To, čo píšete ďalej, že veriaci dostal Hostiu do ruky a potom si ju sám namáčal v Kalichu, tak to už nie je v súlade s liturgickými predpismi. Keď to kňaz robil, vážne sa previnil voči liturgickej disciplíne. Už sv. prijímanie na ruku je sporné a bolo to vynucované progresívnymi kruhmi v cirkvi, ale aby si sám veriaci bral Pánovu Krv z kalicha a tak prijímal, je absolútne cez čiaru.

Tu treba vedieť, že nijaký človek na svete si nemôže sám vziať žiadnu sviatosť; všetky sviatosti dostávame ako dar, čiže ich prijímame prostredníctvom služobníkov Cirkvi. Nikto sa nemôže sám pokrstiť, ani pobirmovať, a je to tak aj vo vzťahu ku Eucharistii, ktorá je darom Krista; Prijímam ju prostredníctvom kňaza a nie, že si ju sám beriem. Toto je zvýraznené aj tým, že ju neberiem do rúk ako iné veci, ktoré mi patria, ale prijímam ju priamo do úst. Dieťa je na matke úplne závislé a preto mu vkladá potravu priamo do úst a nie do rúk. Nepovedal Ježiš, ak nebudete ako deti, nevojdete do Božieho kráľovstva? Nebolo by užitočne aplikovať práve tieto jeho slová aj na prijímanie Eucharistie? Keď po II.VK nastala revolta a začali aktivisti argumentovať, že „sme predsa dospelí kresťania“ (wir sind mündige Christen), ktorí nepotrebujú aby ich niekto kŕmil; tak zaviedli, resp. si vynútili mnohé tie „novoty“.

Tu sa mi však žiada položiť si otázku: Kde doviedli tieto „novoty“ cirkev, nielen v Nemecku, ale aj v celom západnom svete? Už som aj unavený poukazovať na tie moderné „vymoženosti“, ktoré sa tam začali presadzovať. Keby sme porovnávali stav cirkvi, aký bol napr. v Nemecku, alebo Rakúsku v roku 1965 a v roku 2024, čiže takmer po 60-tich rokoch, čo by sme zistili? Odpoveď je jednoduchá; za tých 60 rokov nastal neodškriepiteľný úpadok a to na všetkých úrovniach cirkevného i spoločenského života, ktorého vrcholom je dnes ideológia genderizmu, legalizované homo-partnerstvá a mnohé iné, ako je napr. rozpad manželstiev a kríza rodiny, ktoré sa bolestne zažrali aj do Tela Kristovej Cirkvi.

Keď sa vrátim k ďalšej Vašej otázke, ktorú ste mi položili, či totiž nie je v rozpore táto udalosť s dokumentom Redemtionis sacramentum v bode 94, ktorý vydalo dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ktorá sa stala vo Vašom kostole včera na Slávnosti Božieho Tela. Tam si totiž pri prijímaní množstvo veriacich samo namáčalo Najsvätejšiu Eucharistiu do kalicha. Pýtate sa, či už toto nie je nehygienické; musím jednoznačne odpovedať, že tu v prvom rade nejde o hygienu, ale treba povedať, že takéto konanie je úplne v rozpore s uvedenou inštrukciou.

Udalosť ktorú ste mi opísali, je rozhodne v rozpore s pápežským dokumentom Redemtionis sacramentum. Kvôli dôležitosti tejto otázky, aby sa náležite osvetlila a podporila autentická cirkevná prax pri vysluhovaní posvätnej Eucharistie, uvádzam doslovne nasledovné ustanovenie tohto významného dokumentu sv. Jána Pavla II. zo dňa 25. marca, v roku 2004

Najprv bode 90 hovorí o tom, v akom postoji možno prijímať Eucharistiu: „Veriaci prijímajú pokľačiačky alebo postojačky, ako to ustanovila konferencia biskupov“ a potvrdila Apoštolská stolica. „Ale keď prijímajú postojačky, odporúča sa, aby pred prijatím sviatosti prejavili patričnú úctu, podľa tých istých stanovených noriem.“ Takže zdôrazňujem, že na prvom mieste je sv. prijímanie pokľačiačky a pýtam sa, prečo je potom až taká enormná averzia niektorých kňazov proti veriacim, keď chcú takto prijímať Eucharistiu? V ďalšom bode 91 sa hovorí o právach veriacich: „Pri rozdávaní svätého prijímania treba pamätať, že posvätní služobníci nemôžu odoprieť sviatosti tým, ktorí ich vhodne žiadajú, sú riadne disponovaní a právo im nezakazuje, aby ich prijali. Každý pokrstený katolík, ktorému podľa práva nie je zakázané, musí byť pripustený k svätému prijímaniu. Teda nie je dovolené odoprieť nikomu z veriacich sväté prijímanie len preto, lebo napr. chce prijať Eucharistiu pokľačiačky alebo postojačky.“

Tu by som mohol dodať, že na mnohých miestach dochádzalo ku hrubému zneužitiu právomoci kňazov, ktorí odmietli dať sv. prijímanie tomu, kto chcel prijímať pokľačiačky. Tento dokument takéto konanie jednoznačne zakazuje. Je zaujímavé, že k rozporom nedochádzalo, žeby bol niektorý kňaz odmietol sv. prijímanie postojačky, ale k problémom dochádzalo len vtedy, keď išlo o sv. prijímanie do úst a pokľačiačky. V ďalšom bode 92 sa hovorí o prijímaní na ruku, ktoré je možné iba s povolením Apoštolskej Stolice, ktoré si vyžiada Biskupská konferencia tej ktorej krajiny. Výslovne sa však v tomto bode žiada opatrnosť, aby nedošlo k znesväteniu; ak by takéto nebezpečenstvo hrozilo, sv. prijímanie na ruku sa má odmietnuť. Zároveň sa výslovne nariaďuje, že sa pri rozdávaní sv. prijímania má používať paténa. Doslovne sa v bode 93 hovorí: „Pri prijímaní veriacich treba držať paténu, aby sa vyhlo nebezpečenstvu, že svätá hostia alebo nejaký jej úlomok padne na zem.“ Tu vyvstáva otázka, ako zabezpečiť, aby nepadla na zem Hostia, alebo jej čiastočka, pri podávaní na ruku?

Napokon ku tej poslednej otázke, či je dovolené, aby si veriaci sám namočil Hostiu v kalichu a či to už nie je nehygienické? V tomto prípade naozaj nejde o hygienu, hoci možno predpokladať, že keď veľa veriacich si namočí malú Hostiu do kalicha, že môže dôjsť aj ku kontaktu prstov s Pánovou Krvou v kalichu, alebo zostane to veľmi ľahko aj na prstoch, pričom tu už jednoznačne dochádza k zneucteniu Pánovej Krvi, keď si prsty otrie o kabát, alebo košeľu. Takže samotný ten akt je veľmi povážlivý a nedovolený. Bod 94 hovorí konkrétne toto: „Nie je dovolené, aby si veriaci svätú hostiu alebo posvätný kalich „sami brali, tým menej, aby si podávali medzi sebou z ruky do ruky“. V tejto veci treba navyše odstrániť zlozvyk, že si snúbenci na sobášnej omši navzájom vysluhujú sväté prijímanie.“

Môžem k tomu dodať iba toľko, že v tomto prípade došlo ku hrubému porušeniu liturgických predpisov pri vysluhovaní sviatosti Eucharistie. Kňaz, resp. kňazi, ktorí takto konali a svojvoľne porušovali liturgické predpisy a aj ustanovenia Kánonického práva.

Kánon 898 hovorí toto. „Veriaci majú mať najsvätejšiu Eucharistiu v najväčšej úcte tým, že sa aktívne zúčastňujú na slávení najsvätejšej obety, s najväčšou nábožnosťou a často prijímajú túto sviatosť a uctievajú ju s najhlbšou poklonou; pri objasňovaní náuky o tejto sviatosti duchovní pastieri majú veriacich o tejto povinnosti horlivo poúčať.“ Čo to znamená mať v najväčšej úcte? Znamená to, že má ešte väčšiu úctu ako svojim blízkym, alebo ku drahokamom, šperkom, alebo zlatu… Tieto veci si ináč veľmi ceníme a chránime, ale vo vzťahu ku Kristovi ide o niečo oveľa väčšie a vznešenejšie. Ďalej sa hovorí, že veriaci majú sláviť s najväčšou nábožnosťou…to znamená s hlbokou vierou, úctou a oddanosťou vo vedomí, že sa stretávam so vznešeným Božím Synom. Ohľadom sv. prijímania pod oboma spôsobmi kánon 925 hovorí toto: „Sväté prijímanie sa má udeľovať len pod podobou chleba alebo podľa normy liturgických zákonov pod obojím spôsobom; avšak v prípade nevyhnutnosti aj len pod podobou vína“, takže pri stanovených liturgických úkonoch, pri mimoriadnych liturgických slávnostiach, ako to už bolo vyššie spomenuté.

Takže na záver už môžem len dodať, že došlo k veľmi vážnemu porušeniu cirkevného poriadku vo veci slávenia Eucharistie. Toto zneužitie právomoci kňaza by mala riešiť aj kompetentná autorita.

Môžem vyjadriť len svoje veľké počudovanie nad tým, že bol napr. potrestaný kňaz, ktorý nechcel podávať sv. prijímanie na ruku kvôli výhrade svedomia a tu pri takomto flagrantnom porušení liturgických pravidiel, sa môže prejsť bez povšimnutia? Podľa kánona 528 v § 2 „Farár je povinný starať sa o Eucharistiu, aby sa stala stredobodom života farnosti a je viazaný dozerať nato, aby sa do liturgie nevkradli zlozvyky.“ Ak sa farár spreneverí tejto povinnosti, mal by za to aj niesť zodpovednosť. Ani liturgia, ani sväté sviatosti, ani cirkev, nie sú naším privátnym vlastníctvom s ktorým môžeme narábať podľa ľubovôle, ale je to vlastníctvo Ježiša Krista, ktorého sme len neužitočnými sluhami; preto sme sa stali len správcami a nie majiteľmi tohto pokladu viery.

Dávajúc Vám túto obšírnu odpoveď na vedomie a ostávam s úctivým pozdravom!

Štefan Mordel
V Námestove dňa 31. mája 2024

Poslané aj biskupom Slovenska

Drahí katolícki biskupi Slovenska!