„Médiám, neziskovým organizáciám, a vzdelávacím inštitúciám sa podarilo ovplyvniť vedomie ľudí tak, že im tieto zvrátenosti prídu nielen normálne, ale dokonca ako niečo výnimočné“
Prague pride- ako sa indoktrinuje spoločnosť?
Nedávno sa konal ďalší ročník festivalu Prague pride, ktorý ospevuje okrem homosexuality i takmer ďalších 80 druhov pohlaví. Ako heterosexuál nemám nič proti homosexuálom, niekoľko ich poznám a v drvivej väčšine sa za akcie typu Prague pride absolútne hanbia. Aj keď ich priťahuje rovnaké pohlavia, napriek tomu nemajú potrebu to takto dávať najavo. My, heterosexuáli tiež neorganizujeme sprievody heterosexuálov.
Mnohí z vás sa pýtajú, ako je možné, že sa za posledných desať rokov spoločnosť takto indoktrinovala? Ako je možné, že mladej generácii vymývajú mozog niekoľkými desiatkami pohlaví, z ktorých niektoré sú priam absurdné? A ako je možné, že to dochádza až tak ďaleko, že chcú na školách dokonca budovať spoločné toalety pre všetky pohlavia? Je tomu tak vďaka bez štruktúrnemu riadeniu!
Metódy ovplyvňovania spoločnosti prostredníctvom médií veľmi dobre opísal dokument o priekopníkovi public relations Edwardu Bernaysovi. Bol to človek, ktorý napríklad naučil Ameriku fajčiť! A ktorý behom necelých dvoch rokov dokázal prostredníctvom médií vymyť Američanom mozog tak, že súhlasili s vojnou, a brali ju ako niečo normálne.
Odkaz na výborný dokument o Edwardovi Bernaysovi nájdete pod článkom na stránkach paralerne.cz. Aby ste pochopili, ako prebieha indoktrinácia u nás v Čechách, tak si pustíme dve ukážky. Obe sú zo súťaže Česko Slovensko má talent. Jedna je z roku 2011. Sledujte pozorne reakciu Lucie Bílé a Jaro Slávika.
Moderátor: „Tak tento súťažiaci nám prišiel ukázať, ako v letnom tábore zabáva deti. Mami, že už ma nikdy nepošleš do tábora? … Asi nemá rada túto pesničku!… To je chlape Jožko! Všetci si dobre zapíšte meno toho tábora..
Jaro Slávik: Tak vy robíte toto pred deťmi?
Súťažiaci: Áno.
Lucie Bílá: Toto robíte pred deťmi?
Jaro Slávik: Toto vedia aj rodičia? Alebo to zistili až teraz?
Súťažiaci: Tak…Vedia to aj rodičia. Áno.
Jaro Slávik: A rodičia s tým súhlasia?
Súťažiaci: Tak zatiaľ nikto…
Lucie Bílá: Nehnevajte sa, ale je to nechutné aj pre dospelého! Ak toto ukazujete pred deťmi, tak im strašne im strašne… alebo vlastne áno, možno dobre, že ste nám to prišiel ukázať, pretože ja vám to zakazujem navždy! A pre deťmi obzvlášť! Nechutné, blbé a nie! Ale okamžite! Veľmi sa hnevám! Ale naozaj“.
A teraz si pustime jedného účastníka tej istej súťaže, o takmer desať rokov neskôr.
Moderátori: „Jedno je tam. Týmto, týmto si podľa mňa zabezpečuje postup. To už ani nemusí byť, to ostatné! Ja som vedel, že tam niečo bude. Jasné!
Jaro Slávik: Myslím, že po dnešku, sa na šľahačku budem pozerať v obchode už úplne inak.
Členka poroty: Vaše piruety boli brilantné! Ste veľmi vtipný…
Jaro Slávik: Hovorím áno“.
Videli ste, ako sa Jaro Slávik krútil a odolával, a nakoniec sa pridal? Médiám, neziskovým organizáciám, a vzdelávacím inštitúciám sa podarilo ovplyvniť vedomie ľudí tak, že im tieto zvrátenosti prídu nielen normálne, ale dokonca ako niečo výnimočné.
Podarí sa im ovplyvniť spoločnosť aj v prípade zapojenia do vojnového konfliktu, ktorý nie je náš, tak, ako sa to podarilo Edwardu Bernaysovi v Amerike? Dúfam, že to nedovolíme!
Pripravil: A. Čulen