Nestojíme pred problémom prehĺbenia hospodárskych základov zvrchovanosti EÚ a aj Slovenska?
Čitateľ mohol dostať mail s článkom, ktorý mal nadpis: Rusko predložilo BRICS návrh nového platobného systému. Ba už mohol vidieť aj novú menu BRICS a aj jej niektoré výmenné kurzy. Ako mena BRICS zakýva výmennými kurzami? To je náročná otázka. V tlači sa už objavili negatívne články o mene BRICS. Problém výmenných kurzov je však aj ekonometricky náročný.
Nemôžem nezačať hlbšie v histórii. Lebo je poučná. Ba je jadrom problému a ho objasňuje. Hoc poznáme vedecké diela o výmenných kurzoch, či metodiky, ktoré určujú centrálne banky, musím sa vrátiť až ku Kopernikovi, ktorého riešenia nám uľahčia vnímať aj súčasné problémy s výmennými kurzami. Napísal zásadné ekonomické dielo Rozprava o razení mince. Funkciou generálneho administrátora biskupovi Warmie Koperník dosiahol najvyššie úradnícke postavenie. Cestoval po Warmii a vyberal naturálne a peňažné poddanské dávky. Práve zato sa Kopernik znamenitým spôsobom uplatnil pri riešení problematiky obehu mince v Prusku. Praktické problémy obehu peňazí mu nemohli byť vzdialené preto, že im musel venovať mimoriadne veľkú pozornosť pri výkone hospodárskej funkcie, ktorou bol fromborskou kapitulou poverený.
Na rokovaniach generálneho pruského snemu sa o problémoch mince pravidelne diskutovalo. Týchto rokovaní sa zúčastňoval aj Kopernik, ako delegát Warmie a zasahoval do rokovaní úvahami o obehu peňazí, ktoré vyústili do návrhu zásad pruskej monetárnej reformy. Prvá z nich tzv. Úvahy (Meditata) pochádza z roku 1517. Druhý text, známy v kratšej verzii ako Traktát o minciach (Tractatus de monetis) a v obsiahlejšej verzii ako Spôsob razenia mince (Modus cudendi monetatum), bol rozpracovaný ako príprava k vystúpeniu na pruskom generálnom sneme (sejme) v roku 1519. O monetárnych otázkach Kopernik hovoril 21. III. 1522 na sejme v Grudziaku a jeho rozpravu O oceňovaní mince (De estimatione monete) bola zaznamenaná v protokole stavovského rokovania. Pre snem v Malborku, ktorý sa konal v roku 1528, pripravil Kopernik dielo Rozprava o razení mince (De monete cudende ratio), ktorou svoje úvahy zakončil.
Uvedené texty spolu geneticky súvisia. Sú to v podstate prípravné varianty „Rozpravy“ z roku 1528, z ktorých už prvá obsahovala základné tézy Kopernikovej ekonomickej analýzy obehu peňazí, ktorú sa fromborský kanonik snažil presadiť.
Náročnosť problému bola veľká, predovšetkým si treba uvedomiť, že v obehu boli rôzne druhy mincí. V Prusku mali právo raziť a razili mince 3 mestá, Gdaňsk, Toruň a Elblag. Krížiaci mali mincovňu a razili vlastnú mincu. Vo vnútornom obehu boli aj poľské kráľovské mince, mince litovské, uhorské a české. Rôzne druhy mincí mali rôznu hodnotu, a preto bolo v praxi veľmi ťažké stanoviť, v akom pomere sa môžu mince vymieňať.
Najkvalitnejšou mincou bol červený uhorský zlatý dukát. Kráľovské Prusko vzhľadom na jeho účasť v medzinárodnom obchode malo veľký záujem, aby boli razené čo najkvalitnejšie druhy mincí. Takýto záujem nemal Poľský kráľ, a preto poľské kráľovské mince sa pomerne rýchlo znehodnocovali (polgroš Kazimíra IV Jagellonského mal v roku 1458 1,184 g striebra, v roku 1492 už iba 0,689 g striebra; v polgrošoch Zygmunta I. Starého bolo v roku 1507 iba 0,387 g striebra). Od križiakov sa dostávali do obehu veľmi zlé mince zvlášť v rokoch 1520-1521 v čase vojny.
Koperník zistil, že v takýchto pomeroch sú dobré mince z obehu neustále vytláčané mincou zlou, čo poškodzuje obchod a aj výrobu. Kopernik sa dozvedel, že tento jav už opísal M. Oresme a presnú definíciu dal Gresham a dostala názov Grehamov zákon. Zákon, ktorého prvá formulácia sa pripisuje sirovi Thomasovi Greshamovi, poradcovi anglickej kráľovnej Alžbety I., ktorý roku 1558 vyhlásil, že „zlá minca vytláča dobrú„. To znamená, že ak verejnosť nedôveruje jednej zložke ponuky peňazí, potom hromadí „dobré peniaze“ a usiluje sa zaplatiť „zlými peniazmi“ niekomu inému.
Od 16 storočia sa táto definícia často označuje ako Koperníkov a Greshamov zákon. Základom pre presné stanovenie hodnoty poľskej aj pruskej mince sa podľa Koperníka mala stať najkvalitnejšia a najhodnotnejšia minca dovtedajšieho obehu, za ktorú pokladal červený uhorský dukát razený zo slovenského zlata.
Zameniteľnosť pruských a poľských mincí znamenala, ba dôsledkom malo byť, podľa Koperníka, prehĺbené hospodárske základy zvrchovanosti poľského kráľa nad Pruskom, pričom panovník mal byť garantom stability novej meny.
Pozrime si problém výmenných kurzov v dnešnej podobe peňazí, v ich papierovej, či j bezpapierovej podobe. Nominálny výmenný kurz, či miera je cena jednej jednotky zahraničnej meny v jednotnej domácej meny. Aby som zostal v EÚ, tak napríklad výmenný kurz českej koruny a jedného eura je 0,040 (euro/ česká koruna). Nominálny výmenný kurz však neposkytuje informáciu o aktuálnej kúpnej sile daného množstva peňazí v rôznych krajinách. Ak auto Renault Espace stojí vo Francúzsku 25 000 eur a v ČR stojí 360 000 českých korún, kde je auto lacnejšie? Musíme si urobiť prepočet. Auto Espace vo Francúzsku stojí 25 000 eur, ale iba 0,040 x 360 000 = 14 400 v ČR v prepočte na eurá. Reálny výmenný kurz 0,040 x 360 000/ 25 000 = 0,576 znamená, že Francúzi zaplatia iba 57,6 percenta ceny za Espace na francúzskom trhu, ak si ho kúpia v ČR.
Nebudem rozoberať iné problémy, lebo som chcel iba čitateľovi ilustrovať súčasné problémy výmenných kurzov, zvlášť ak bude uvažovať n krajín. Očakávame, ako som spomenul, že sa reálne objaví mena BRICS. Bude krytá zlatom a ako? A aké budú výmenné kurzy BRICS?
Papierové peniaze významne negatívne ovplyvnili problém výmenných kurzov. V roku 1979 začal fungovať európsky monetárny systém (EMS). Objavil sa aj nový pojem peg (pojem často používal p. Klaus). Krajiny medzi sebou pegovali výmenné kurzy na oficiálnej parite. Oficiálnymi paritami sa rozumejú centrálne miery okolo ktorej môžu fluktuovať (teda nie je to jednoduché) a to vo vyhranených hraniciach. Horná hranica pásma bolo + 2,25 % a dolná bola -2,25 %.
Vznikol aj európsky mechanizmus výmenných kurzov (ERM), ktorý ustanovil, že výmenné kurzy môžu určiť iba trhové sily.
Ak EMS stanovuje cieľovú zónu výmenného kurzu ako sa mení správanie výmenného kurzu v priestore zóny?
Vidíme, že problémov je ozaj veľa. Teda tvorcovia hospodárskej politiky musia skutočne vedieť, ako sa výmenné kurzy správajú. Ako toto správanie ovplyvní nová mena BRICS? To musí vyriešiť ekonomická veda vopred, aby prax mala poznatky, ktoré bude treba využiť.
Naša metodika NBS definuje, že nominálny efektívny výmenný kurz (NEER) je váženým priemerom bilaterálnych výmenných kurzov domácej meny k menám relevantných obchodných partnerov určitej krajiny. Reálny efektívny výmenný kurz (REER) predstavuje vážený priemer relatívnych cien (meraných napr. CPI (indexom spotrebiteľských cien), PPI (indexom cien priemyselných výrobcov), PPI-manufacturing (indexom cien priemyselnej výroby), ULC (jednotkovými nákladmi práce), deflátorom HDP (hrubého domáceho produktu) alebo exportnými cenami) v domácej ekonomike a partnerských krajinách vyjadrených v jednej mene.
Aj cez indexy sa podstata stala ešte hmlistejšou. Z uvedeného vyplýva, že určenie výmenného kurzu sa dnes neopiera o niečo trvalé, ako za čias Kopernika.
Záver
Aby som čitateľa informoval o probléme výmenných kurzov zodpovedne, ta uvediem aj tento fakt:
„Zveřejňuje ECB směnné kurzy? Referenční směnné kurzy 31 měn vůči euru zveřejňuje ECB každý den kolem 16.00 SEČ. Tyto referenční kurzy jsou určeny pouze pro informační účely. Kurzy často používají podniky a veřejnost například pro výroční zprávy, daňová přiznání, statistické zprávy a hospodářské analýzy. Kurzy 31 měn vůči euru jsou průměry kurzů nákupů a prodejů a nemusí nutně odrážet kurzy, za které se uskutečňují samotné transakce na trzích. Pokud směňujete měnu, použitý kurz se odvozuje od tržních kurzů v reálném čase. ECB také zveřejňuje nominální efektivní směnný kurz eura založený na vážených průměrech kurz ukazuje, zda směna cizí měny za euro v průměru zlevňuje, nebo zdražuje.“
Uvedené tvrdenia neviem či čitateľovi uľahčia vnímať aj súčasné problémy s výmennými kurzami. Volatilita ekonomiky je teda úzko spojená s problémami výmenných kurzov.
Ekonomická veda, menovite aplikovaná ekonometria dôkladne formuluje a analyzuje problémy výmenných kurzov; uvediem dve diela: Dornbusch, Rudiger, 1976, Exchange Rate Expectations and Monetary Policy (Expektácie výmenných kurzov a monetárna politika), Salazar-Carrillo, The Purchasing Power Estimation of Equilibrium Exchange Rates, 1982 (Odhad kúpnej sily rovnovážnych výmenných kurzov).
Dnes teda musíme vyriešiť, ktoré premenné determinujú a čo ovplyvnia nové výmenné kurzy. Alebo inak, vieme zodpovedať otázku: dnešné výmenné kurzy a budúcnosť. Múdrosť vedy ekonómie sa nevyužíva.
Základom pre presné stanovenie hodnoty poľskej aj pruskej mince sa podľa Koperníka mala stať najkvalitnejšia a najhodnotnejšia minca dovtedajšieho obehu, za ktorú pokladal červený uhorský dukát razený zo slovenského zlata. Dnes to nemáme.
Nestojíme pred problémom prehĺbenia hospodárskych základov zvrchovanosti EÚ a aj Slovenska?
Prečo sa výmenné kurzy líšia? Čo chcú politici?
Prof. J. Husár
https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/caka-nas-zmena/