Dostal som mail, kde nositeľ Nobelovej ceny za ekonomiku Joseph Stiglitz vyslovil zaujímavú myšlienku.
Povedal:
„Východná Európa je minimálne dvakrát chudobnejšia, než by bola, keby nevstúpila do EÚ. Toto je krutá rana pre najväčší úspech globalizmu a neoliberalizmu – vytvorenie najväčšej samostatnej ekonomiky na svete, ktorá pozostáva z 28 samostatných krajín, z ktorých niektoré majú spoločnú menu. „Východná Európa“ je od začiatku 21. storočia veľkým prepadákom. V súčasnosti platí západu a hlavne Nemecku 300 – 400 miliárd dolárov ročne.“
V druhom dlhom maily Ing. P. Zajac-Vanka konotuje vyjadrenia prof. Kellera: „Začnem názvom článku českého sociológa dr. Jana Kellera: „Chtěli jsme kapitalismus?„ Svoju konotáciu končí Chceli sme kapitalizmus?
Slovenskí ekonómovia po roku 1964 dôkladne analyzovali fungovanie ekonomiky, ba boli zapojení do riešenia problémov na Slovenskej plánovacej komisii. Prof. J. Sojka, vedúci mojej katedry, vydal dielo Ekonomická dynamika a rovnováha v r. 1970. Kapitol 6 má názov Optimálne cesta rozvoja ekonomických systémov a kapitola 7 názov Všeobecná ekonomická rovnováha a ekonomická reforma. V nej rozoberá prvú fázu ekonomickej reformy a aj druhú fázu ekonomickej reformy. Zásadnou je časť Federalizácia ekonomiky a jej vplyv na ekonomickú rovnováhu.
Citujem:
„ V štátoch, ktoré majú federatívne štátoprávne usporiadanie, vystupuje do popredia najmä otázka rovnováhy a jej zabezpečenie prostredníctvom federálnych orgánov, ako a orgánov národných. Vážnejší problémom vzniká pri podsystémoch, v ktorých je jeden podsystém technologicky vyspelejší ak druhý, a obidva podsystémy majú k dispozícii určité množstvo mobilných zdrojov. Pri podsystémoch v ktorých sú výhodnejšie technológie, a sú teda technologicky produktívnejšie bude sa spravidla stávať, že tieto podsystémy budú odčerpávať mobilné zdroje, ktoré vlastní systém s menej výhodnými technológiami a nebudú poskytovať za odčerpané zdroje ekvivalentnú náhradu.“
Záver odvodil z dekompozičného modelu, ktorý má na s. 293.
Vedeli to naši vyjednávači vstupu do EÚ. Vedel to eurokomisár pre rozširovanie EÚ?
Za podstatné považujem aj tvrdenie:
„Je otázkou „morálky“ ekonomiky, aký spôsob úhrady, prípadne rozdeľovania príjme. Aby sme diferencovali pojmovo a obsahovo, označme pojmom agresívny ekonomický systém taký systém, ktorý je agresívny voči svojim podsystémom v takom zmysle, že podsystémy realizujú taký stupeň úhrady, prípadného rozdeľovania, pri ktorom technologicky vyspelejšie podsystémy neuhradzujú stratu technologicky menej vyspelým podsystémom, ktorá vzniká v dôsledku toho, že sa vzdali využitia svojich mobilných zdrojov“.
Po vstupe do EÚ nám neboli odčerpané iba mobilné zdroje, boli zničené podniky (na internete bol ich 12 stranový zoznam), napr. ZSMK Tlmače, kde som nastúpil po VŠ a ktoré vyrobili najväčší elektromotor na svete a mali teda vysokokvalifikovanú pracovnú silu a to 8 000.
Boli sme ekonomicky donútení dovážať predovšetkým produkciu odvetvia poľnohospodárstva a potravinárstva, niekedy aj ekonomicky. Nuž a veru sme mali aj extraaktivizmus politikov.
Nemôžem nespomenúť aj dielo prof. V. Pavlendu, môj učiteľ, Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v ČSSR. Aby čitateľ získal poznatky uvediem jeho obsah:
-Prvá kapitola Východisková interpretácia problému
1. Teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkach
2. Hlavné hľadiská medzioblastného vývoja v československých podmienkach
3. Jednotná socialistická ekonomika a národnostná otázka
-Druhá kapitola Teoreticko-metodologická expozícia problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania
1. Hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania
2. Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania
3. Meranie (miery, ukazovatele) národohospodárskej efektívnosti medzioblastného ekonomického vyrovnávania
– Tretia kapitola Realizácia hlavných atribútov medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
1.Východiskové poznámky metodologického rázu
2. Realizácia prvého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
3. Realizácia druhého atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
4. Realizácia tretieho atribútu medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
-Štvrtá kapitola Sústava spoločenského riadenia a medzioblastného ekonomického vývoja v československých podmienkach
1.K otázke modelu riadenia socialistickej ekonomiky
2. Model spoločenskej ekonomiky a model riadenia socialistickej ekonomiky
3. Doterajšia sústava riadenia a medzioblastný ekonomický vývoj
4. Nová sústava riadenia československého národného hospodárstva a medzioblastný ekonomický vývoj
5. Model riadenia československého národného hospodárstva a oblastné riadiace orgány
-Piata kapitola Ekonomické riešenie problému národností
1.Miesto národností v ekonomickej teórii socialistického riešenia národnostnej otázky v Československu
2. Limitujúce skutočnosti ďalšieho vývoja ekonomického riešenia národnostnej otázky v ČSSR
-Celkové závery
-Prílohová časť
I. Stranícke materiály o ekonomických základoch riešenia národnostnej otázky v československých podmienkach
II. Vybrané dokumenty šesťdesiatych rokov, upravujúce pôsobenie slovenských národných orgánov
III. Názory a skúsenosti z riešenia oblastnej problematiky – u nás i v zahraničí
Prehľad najdôležitejších údajov o rozvoji Slovenska v československej socialistickej ekonomike. Táto časť obsahuje spolu 43 tabuliek, ktoré zväčša spracovali asistenti a odborní asistenti a ja som bol jeden z nich. Mnoho tabuliek je aj v texte knihy. Na s. 27 uvádza účasť predstaviteľov slovenského národa v orgánoch celoštátneho riadenia. Bieda. Na Ministerstve spravodlivosti nepracoval ani jeden Slovák.
Z diela Pavlendu a diela Sojku, verím, že čitateľ zistil, ako hlboko treba poznať a vnímať ekonomické pojmy a ekonomickú vedu.
Dnes sa to nenosí, ani v EÚ.
V roku 1965 vyšla v Bratislave na tú dobu a situáciu v krajinách RVHP svojím spôsobom originálna učebnica Politickej ekonómie socializmu, ktorú vypracoval kolektív vedený V. Pavlendom. Bola všeobecnou ekonomickou teóriou. Definovala princípy fungovania socialistickej ekonomiky.
Originálne už bolo zloženie autorského kolektívu, lebo na rozdiel od dovtedajšej sovietskej tradície v ňom neboli len učitelia z Katedry politickej ekonómie VŠE. Popri nich sa na príprave učebnice výrazne podieľali také uznávané ekonomické osobnosti ako J. Ferianc, H. Kočtúch, Z. Hába, L. Klinko a J. Rosa.
Vďaka tomu, že prof. Pavlenda sa rozhodol do spracovania ekonomického diela zapojiť nielen čistých politekonómov, bolo možné učebnicu koncepčne obohatiť a prekonať dovtedy prevládajúci schematizmus sovietskych učebníc. Spomenutí ekonómovia sa stretli v pravý čas. Po roku 1970 nás povyhadzovali zo zamestnania aj zo strany.
Záver
Kde sme mohli byť?
Verím, že čitateľ na základe úvahy zistil obrovské úsilie ekonómov a ich riešenia z rokov 1960 – 70. Zistil ich hlboké poznatky a vedecké riešenia, ktoré ekonomika SR potrebovala. Zistil, čo ovplyvňuje ekonomický rast a fungovanie ekonomiky – výrobný potenciál, ale hlavne konkurencieschopnosť, otvorenosť ekonomiky a integráciu do svetovej ekonomiky, kvalitu inštitúcií (a v nej jednotlivcov) krajiny, ktoré uskutočňujú ekonomickú prácu, a nakoniec úspešných tvorcov jej koncepcie pri posudzovaní opatrení nutných pre makroekonomickú stabilitu (rovnováhu) ekonomiky.
Nuž a nakoniec Krvavé sonety – skladba obsahuje 32 sonetov. Je ostrým protivojnových protestom. Hviezdoslav vyslovuje svoje rozhorčenie nad tým, že ľudstvo tak hlboko pokleslo, kladie si otázku, kto je za túto hrôzu a utrpenie zodpovedný. V záverečných sonetoch vyslovuje básnik túžbu po mieri, dúfa, že sa ľudstvo poučí a po skončení tohto strašného krviprelievania bude žiť v mieri.
Zmením otázku prof. Kellera: Potrebovali sme kapitalizmus?
Prof. J. Husár
https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/kde-sme-mohli-byt/