„Pane, koľkí prichádzajú a tlačia sa okolo tvojho oltára na nedeľnom zhromaždení, koľkí z tých sa ťa i dotýkajú pri svätom prijímaní, aby boli zbavení svojich duševných a telesných neduhov. A predsa, keď odchádzajú, mnohí nie sú spokojní“
Nemajú vieru
Ako šiel, tlačil sa naňho zástup. Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. Minula na lekárov celý svoj majetok, ale ani jeden ju nemohol vyliečiť. Pristúpila odzadu, dotkla sa obruby jeho šiat a hneď prestala krvácať. Ježiš sa spýtal: „Kto sa ma to dotkol?“ Keď všetci popierali, ozval sa Peter: „Učiteľ, veď sa tlačia zástupy a tisnú sa na teba!“ Ale Ježiš povedal: „Niekto sa ma dotkol, lebo som cítil, že vyšla zo mňa sila.“ Žena vidiac, že sa neutají, prišla s chvením, padla pred neho a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako hneď ozdravila. A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji“ (Lk 8, 43-48).
Pane, koľkí prichádzajú a tlačia sa okolo tvojho oltára na nedeľnom zhromaždení, koľkí z tých sa ťa i dotýkajú pri svätom prijímaní, aby boli zbavení svojich duševných a telesných neduhov. A predsa, keď odchádzajú, mnohí nie sú spokojní. A ani ty nie si spokojný.
Ich bolí, že nič nedostali, a teba bolí, že si im nič nemohol dať pre ich slabú vieru. Mnohí ťa totiž tak prosia, že sa pritom ani sami nepočujú, a tak sa ťa dotýkajú, že to necítiš ani ty, ani oni. Neprosia a nedotýkajú sa ťa s vierou.
Pane, nauč nás modliť sa….
Ján Augustín Beňo, Deň čo deň
Pripravil: Anton Čulen