„V nedávnej minulosti sme boli svedkami mnohých šikanovaní, a to aj samotný pápež hovoril, že vakcína je láska, naša prezidentka, že vakcína je sloboda, tak sme počuli. Do tejto šikany sa zapojili aj samotní biskupi, kňazi, politici, lekári, zdravotníci, v súvislosti s očkovaním experimentálnou vakcínou. Ak naše svedomie hovorilo, že to nemáme urobiť, mali sme mať právo na rešpektovanie našej ľudskej dôstojnosti a našej slobody“
Prof. Helena Hrehová: Prečo je dôležité viac veriť Bohu, ako ľuďom?
V dnešnej progresívnej dobe, ak nechceme zblúdiť v správnom nasmerovaní k poslednému cieľu – finis ultimus, ako to vždy zdôrazňoval Tomáš Akvinský, máme mať na pamäti, že Cirkev je jediná svätá, katolícka a apoštolská. S nekresťanskými náboženstvami spája Cirkev puto spoločného pôvodu, ako napríklad židovské náboženstvo, alebo moslimské náboženstvo, veď všetci sme boli stvorení Bohom.
Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) § 846 ale hovorí: „Mimo Cirkvi niet spásy“. Lebo spása pochádza od Ježiša Krista, ako to zdôrazňovali Cirkevní otcovia. Cirkev je hierarchická, ale nie demokratická, ako by chcel progresívno-liberálny svet. Sám Pán Ježiš je pôvodcom tejto služby v Cirkvi. On túto službu ustanovil, a dal apoštolom moc, poslanie, zameranie a cieľ.
Rímsky pápež ako nástupca v Petrovom úrade, by mal byť prirodzenou autoritou Cirkvi a to svojim živým príkladom viery a skutkov spolu s kolégiom kardinálov, biskupov. Ich poslanie je učiť pravdy viery a mravov, spolupracovať s kňazmi a posväcovať veriacich.
Úlohou veriacich je hľadať Božie Kráľovstvo. Veriaci majú pritom právo starostlivo rozlišovať medzi slobodou, ktorá je Božím darom, medzi právami a povinnosťami, a nechať sa viesť v každej veci vlastným svedomím. Ale tiež aj dbať na to, aby nikto nežil v mylnom svedomí! Svätý Tomáš hovorieval, ak niekto zistí, alebo ho niekto iní upozorní na to, že žije v omyle, mal by okamžite hľadať všetky spôsoby na to, aby sa vrátil k pravde, aby vyšiel z mylného svedomia.
V nedávnej minulosti sme boli svedkami mnohých šikanovaní, a to aj samotný pápež hovoril, že vakcína je láska, naša prezidentka, že vakcína je sloboda, tak sme počuli. Do tejto šikany sa zapojili aj samotní biskupi, kňazi, politici, lekári, zdravotníci, v súvislosti s očkovaním experimentálnou vakcínou. Ak naše svedomie hovorilo, že to nemáme urobiť, mali sme mať právo na rešpektovanie našej ľudskej dôstojnosti a našej slobody. Ak Boh hovorí v našom svedomí, my máme povinnosť rešpektovať tento Boží hlas, a druhí sú povinní rešpektovať naše právo.
O vakcinácii, o šikane v súvislosti s vakcináciou, bolo počuť mnohé sťažnosti aj z Vatikánu, keď neočkovaní nemohli prísť do práce. My máme s tým tiež svoju skúsenosť, keď sme nemohli ísť na liturgiu, ak sme neboli očkovaní.
Pápež prehliadol hlas svedomia, a tento Boží hlas v našom svedomí, ktorý je v každom človeku, a rovnako aj mnohí biskupi a kňazi. My sami dnes vidíme, že v Katolíckej cirkvi dochádza k decentralizácii Cirkvi. V aplikácii doktrinálnej náuky podľa lokálnych štruktúr. Počujeme o amazonskej liturgii, proste prispôsobovať sa jednotlivým lokalitám a jednotlivým špecifikám, ktoré sa môžu aplikovať do liturgie.
Synoda o synodalite, ktorá trvala tri roky, a pravdepodobne bude kontinuálnou, ako vyplýva s jej záverov, vnáša do Cirkvi európsku progresívnosť, etický relativizmus, vrátane ideológie LGBT+. Pápež iniciuje niektoré reformy, ktoré majú tendenciu protirečiť jeho predchodcom, pápežom. Plazivou formou sa nám tak vnucuje protestantizácia. Veriacim je odopieraná úcta k Eucharistii, rovnako aj prijímanie klasickým spôsobom ako sme boli zvyknutí prijímať – pokľačiačky a do úst. Zosmiešňuje sa tradičná náuka Cirkvi, vrátane tradičnej liturgie, a tiež sa spochybňuje náuka o manželstve a o Eucharistii. Je naštrbená aj prirodzená autorita pápežstva, a konferencie biskupov v rôznych krajinách dostávajú právomoc vypracovávať a schvaľovať preklady liturgických textov, ktoré často urobia laici, a preto dochádza aj k veľkým takýmto, povedala by som, terminologickému pokriveniu slov. Ako napríklad Ruža duchovná sme mali v litániach – Rosa mystica, a nie ruža tajomná. No tak tajomná je tak Mona Líza, o ktorej stále píšu, aká je tajomná. Mne prekáža viac takýchto vecí… Alebo ako v litániách – keď na konci hovoríme Baránok Boží a hovorievali sme ako? Odpusť nám Pane, však! Dnes hovoríme že: „zľutuj sa nad nami Pane“. Všimnite si, ako humánnosť dostáva prioritu pred úctou k Bohu. Veď Boh jediný je ten, ktorý nám odpúšťa hriechy. Zľutovať sa môže aj človek, ale nemôže nám odpustiť hriechy! Tieto nám môže odpustiť iba Boh.
Synoda a synodalite podporuje vznik ďalej takých obligatórnych grémií pri jednotlivých biskupstvách, a hľadá sa súhlas s kontinuálnou synodalitou, ktorá má pokračovať v intenzívnejšom venovaní sa úlohe žien v Cirkvi, aj keď sa zdá, že zatiaľ niet zhody na vysvätenie žien za diakonky, kňažky, či dokonca biskupky.
Kritika Cirkvi sa netoleruje, vidíme v poslednom čase viaceré exkomunikácie, Bohu žiaľ, či to bol arcibiskup Viganò, alebo teraz najnovšie, bosý karmelitán Giorgio Mária Faré, alebo je to arcibiskup Strikland v Spojených štátoch. Toto je výzva pre nás, kresťanov-katolíkov, aby sme sa viac vzdelávali v otázkach viery a morálky. Máme byť veľmi pozorní na to, aby sme žili podľa Božích prikázaní, bez ohľadu na to, čo sa nám laxne ponúka ako progresívny štýl.
Zdá sa, akoby cesta, pokánia už ani neexistovala. V Cirkvi sa šíri chaos, nič nie je jasné, jednota je vážne narušená, a hlavne sa všetko spochybňuje. Nehovorí sa otvorene o cudzoložstve, o antikoncepcii, o aborte, eutanázii, korupcii, o klamstvách, ktoré sú vnútorne zlé. Všetko je dnes spontánne, bez morálnych regúl.
Je veľmi dôležité si v týchto časoch uvedomiť, že Katolícka cirkev je súborom veľkej tradície, ktorá sa kreovala po celé stáročia, dvetisíc rokov. Pastoračná múdrosť Cirkvi je dvetisícročná. Toto dedičstvo treba chrániť a zachovať, nie rozbíjať a vysmievať sa z neho.
Ak naša viera nebude viac vierou našich prarodičov, apoštolov a mučeníkov, tak aká bude naša viera? Čím teda bude? … Kto kedy nútil katolíkov veriť, že rímsky pápež je vždy múdry v úsudkoch, a rozvážny vo výrokoch. To nikde nie je napísané. Pápež Benedikt XVI. v máji v roku 2005 pri jednej so svojich prvých homílií, zacitujem tento jeho výrok, ktorý povedal v tejto homílii a hovorí doslova toto: „Pápež nie je absolútnym vládcom, ktorého myslenie a chcenie by malo byť zákonom. Naopak, pápežská služba je zárukou poslušnosti Ježišovi Kristovi a jeho slovu.
To sú moje dôvody, prečo treba viac poslúchať Boha, ako ľudí. Ďakujem.
Prof. ThDr. Mgr. Helena Hrehová, PhD
Zdroj TVV • TELEVÍZIA VECI – VEREJNÉ
Pripravil: Anton Čulen