Dostal som mail, v ktorom autor poukazoval na problémy investičnej politiky SR. Spomenul aj problémy programu InvestEU.
V Prahe sa konala medzinárodná konferencia „Globální výzvy současnosti: vzdělávání, věda, průmysl“, která se konala 6. prosince 2024 v sídle Mezinárodního centra vědeckých a technických informací (ICSTI). Účastníkom boli napr. Finančná univerzita v Moskve, či Rusko-talianska medzinárodná univerzita (RIM University). Slovenské ekonomické fakulty neboli, hoc to bolo významné podujatie. Dnes stojíme pred globálnymi výzvami ako to zaznelo na konferencii v Prahe. Making Europe responsive to the challenges of the future je nadpis v odbornom časopise Academia.
O programe InvestEU som si pozrel informácie na internete. Ozaj musím z neho uviesť dlhší citát, aby splnil svoj účel:
„Europarlament odobril program InvestEU, zmobilizuje investície do 400 mld. eur. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok schválili nový program InvestEU, ktorý má za cieľ zmobilizovať verejné a súkromné investície a zjednodušiť prístup k ich financovaniu. Za predbežnú dohodu vyjednávačov EP a Rady EÚ (členské krajiny) o pravidlách fungovania nového investičného programu zahlasovalo 496 poslancov, 57 bolo proti a 144 sa zdržalo hlasovania.
Program InvestEU by mal pomocou záruky v objeme 26 miliárd eur (v bežných cenách) vyčlenenej v rozpočte EÚ zmobilizovať až 400 miliárd eur. Táto suma by mala byť v období 2021 – 2027 preinvestovaná v celej Európskej únii. Nový program je súčasťou balíka obnovy EÚ po koronakríze v hodnote 750 miliárd eur. Jeho cieľom je podporovať strategické, udržateľné a inovatívne investície, a pomôcť riešiť zlyhania trhu, suboptimálne investičné situácie či nedostatok investícií v cieľových sektoroch. Program InvestEU sa zameria na podporu strategických investícií do produkcie farmaceutických výrobkov, zdravotníckych pomôcok a potrieb, ktoré sú v období pandémie nevyhnutné, ako aj komponentov a zariadení pre informačné a komunikačné technológie v EÚ. Pomôže tiež financovať udržateľné projekty s dokázateľne pozitívnym sociálnym vplyvom a vplyvom na životné prostredie a klímu.
Tieto projekty budú musieť rešpektovať zásadu ,,nespôsobenia významnej škody„, čo znamená, že nesmú mať nepriaznivý vplyv na plnenie cieľov EÚ v oblasti životného prostredia a sociálnej oblasti. Poslanci zabezpečili, aby InvestEU prispel k dosiahnutiu cieľa vyčleniť do roka 2027 minimálne 30 percent finančných prostriedkov EÚ na splnenie klimatických cieľov. Investície by mali smerovať aj na podporu malých a stredných podnikov, ktoré koronakríza tvrdo zasiahla a ktorým hrozí platobná neschopnosť. Záruka z rozpočtu EÚ, ktorá by mala prispieť k mobilizácii dodatočných investícií vo výške 400 miliárd eur v celej Únii, sa použije na nasledovné ciele – udržateľná infraštruktúra (okolo 38 percent), výskum, inovácie a digitalizácia (25 percent), malé a stredné podniky (26 percent), sociálne investície a zručnosti (11 percent). Európsky investičný fond (EIF), ktorý prispeje k realizácii programu InvestEU, získa navyše dodatočnú sumu vo výške 375 miliónov eur. Po Európskom parlamente musí uvedené nariadenie schváliť aj Rada EÚ. Do platnosti vstúpi dvadsať dní po jeho zverejnení v Úradnom vestníku EÚ
Počas marcového plenárneho zasadnutia poslanci Európskeho parlamentu odobril vytvorenie investičného programu InvestEU na obdobie 2021-2027. Tento program je nástupcom Európskeho fondu pre strategické investície, ktorý bol zriadený v roku 2015 ako súčasť Junckervho plánu na mobilizáciu investícií z verejných aj súkromných zdrojov. Nový program InvestEU spojí finančné nástroje zamerané na podporu investícií, ktoré sú rozhodujúce pre hospodársky rast. EÚ chce stavať na doterajších investičných úspechoch. Keď bol Jean-Claude Juncker v roku 2014 zvolený za predsedu Európskej komisie, predstavil svoj investičný plán na prekonanie následkov hospodárskej a finančnej krízy, ktorá vypukla v roku 2008.
V rámci nového programu bude zriadená záruka EÚ vo výške približne 26,2 miliárd eur. Tá investičným partnerom umožní prevziať vyššie riziká a podporí tak projekty, ktoré by sa inak nemohli uskutočniť. Hlavným investičným partnerom bude aj naďalej Európska investičná banka. K záruke EÚ budú mať tiež priamy prístup aj národné záručné banky a medzinárodné finančné inštitúcie. Podporou projektov, ktoré prilákajú mnohých ďalších investorov, by mal program InvestEU zmobilizovať investície v celej EÚ vo výške viac ako 372 miliárd EUR. Prispeje to k oživeniu hospodárstva a plneniu dlhodobých priorít EÚ. Krajiny EÚ budú môcť alokovať zdroje pre InvestEU zo štrukturálnych fondov alebo z prostriedkov, ktoré dostávajú z fondu.“
Vôbec som to nepochopil.
Text je nedôstojný pre poslancov a pracovníkov EÚ. V materiáli som hľadal spôsoby realizácie investícií, podľa štátov, teda metódy zabezpečujúce efektívne využitie investícií podľa krajín, predvídanie ich vplyvu. Zistil som iba neurčité, neisté, nepresné, nejasné a tým pochybné všeobecné konštatovania.
Prekvapili ma vágne vyjadrenia, ktoré so v texte vyčiernil. Text hovorí o formálnom prístupe k súčasným globálnym reálnym výzvam, ktoré sú, žiaľ, nezvratná skutočnosť. V materiáli som hľadal spôsoby realizácie investícií, teda metódy, ktoré zabezpečia efektívne využitie investícií podľa krajín. Zistil som iba všeobecné konštatovania typu by mal, by mala, budú môcť teda inak by bolo, bolo by.
Čo som očakával v InvesEU si dovolím zjednoznačniť. Odvolávajúc sa na konferenciu v Prahe, dovolím si citovať Ing. L. Žáka:
„Pokud se mám přidržet tématu naší konference, kterou jsou současné globální výzvy, pak zcela jistě je klíčovou globální výzvou zabezpečit dostatek produkce pro spokojení potřeb stále rostoucího počtu obyvatel planety. Určitě vás nepřekvapí, když řeknu, že základním výzvou pro průmysl je vyrábět. Vyrábět více a vyrábět efektivněji.“
Úloha je jasná, vyrábať!
Aby si čitateľ hlbšie uvedomil všeobecnosť programu InvestEU, predovšetkým musím spomenúť významné dielo Prof. Kočtúcha. Svoje poznatky publikoval v knihe Ekonomická efektívnosť investícií, v ktorej autor ukázal, že investície sú oblasť, ktorá sa musí stať v každej v ekonomike základom hospodárskej politiky. Z analýz, ktoré sú v diele vyplynulo, že maximálna ekonomická efektívnosť investícií je syntetickým dôsledkom splnenia všetkých v diele uvedených objektívnych podmienok, ktoré ju určujú a ktoré sa odvodzujú z teoretického rozboru mnohotvárnych investičných procesov.
Odborne dôležitou a obsah určujúcou častou práce je Časť druhá a to Faktory podmieňujúce optimálny objem investícií s časťami
1. Minimálny objem investičnej výstavby,
2. Maximálna hranica investičnej výstavby,
3. Formulácia podmienok pre skúmanie optimálneho objemu investícií.
Z pohľadu metodológie vedy pokladám za rozhodujúcu Časť tretiu:
Metodologické otázky výpočtu únosných investícií, ktorá sa hlbšie člení na:
1. Ceny a hodnota, zložky ceny a cenové relácie,
2. Problémy konštrukcie cien pre výpočet únosných investícií,
3. Otázky odchýlok cien od hodnoty.
V programe InvestEU som nič také nečítal.
A práve výpočet efektívnosti investícii (nie by mala, čo uvádza program) vyžaduje náročné matematické výpočty, ktoré sú v jeho knihe rozpracované.
Analogicky N. Laopodis napísal významné dielo Understanding Investments: Theories and Strategies, teda Porozumenie investíciám: teória a stratégie. Nemôžem nepovedať, že autor definoval pojem stratégie.
Stratégia, ako hovorí, totiž rieši najzávažnejšie, zásadné a rozhodujúce problémy ekonomiky, ktoré sa týkajú prosperity a fungovania ekonomiky. Strategické rozhodnutia majú konkrétny a dlhodobý charakter. Laopodis chápe investičnú stratégiu aj ako plán alokácie finančných prostriedkov do rôznych ekonomických nástrojov pre určitý investičný horizont pri daných cieľoch.
To nie je v InvestEU.
Ivanovič (môj učiteľ) išiel ešte ďalej. Jeho model s názvom Predvídanie vplyvu investícií na budúci rast ekonomickej rozvoja regionálnych jednotiek špecifikuje viacero druhov vplyvov investičnej aktivity. Práve preto nemôžem nespomenúť kapitolu 9 z knihy Ivanoviča, ktorý matematicky formuloval pojem stupeň ekonomického rozvoja pomocou I-vzdialenosti (písal som o tom v minulej úvahe), Vplyv investícií, ako hovorí, musíme rozčleniť do troch fáz, ktoré nemusia byť vždy sukcesívne.
V prvej fáze vplyvom uskutočnených investícií získame bezprostredná zväčšenie hodnôt ekonomických veličín v konkrétnej lokalite, napr. zvýšenie počtu km diaľnic, či iných ukazovateľov, ktoré nazýva prvostupňovým zväčšením.
V druhej fáze sa prejavia tie faktory, ktoré môžeme nazvať internými faktormi danej lokality (diaľnica priláka investície napr. obchodný dom a v tretej fáze sa prejavia externé faktory, teda vplyv na susediace lokality, regióny. Prvostupňové zvýšenie investícií meria rastom ukazovateľa I-vzdialenosti takto:
Odvodil vzťah aj pre druhostupňové a treťostupňové zvýšenie. Ekonomika je zložitý organizmus a tak potrebuje modelové zobrazenie ekonomických skutočností v nej.
Výsledky akejkoľvek zložitejšej činnosti sú predovšetkým závislé od toho ako sme schopní túto činnosť riadiť a organizovať.
Schopnosť riadiť znamená správne rozhodovať, jeho zmyslom je vyhľadať optimálny cieľ a vhodný spôsob konania v určitej situácii. Spočíva v uskutočňovaní určitých krokov, ktoré vedú k vybratiu jednej možnosti z možných riešení daného problému. Rozhodovanie má vyústiť do rozhodnutia, čo robí aj EÚ. A nakoniec nemôžem nespomenúť, že ekonometria nám poskytuje celý rad modelov optimalizácie investícií.
Naša investičná realita je smutná. Nová električková trať v Petržalke bude mať dĺžku cca 4 km. Plánované náklady na výstavbu boli pôvodne 78,5 mil. eur, pričom väčšia časť zdrojov pochádza z eurofondov. Po korekciách sa cena zvýšila na 89,5 mil. eur. Aktuálne sa už odhaduje na minimálne 99 miliónov eur. V Stupave vznikne koncová stanica. Treba však dodať, že pôjde o veľkú investíciu, ako hovorí minister J. Ráž, a dlhoročný proces, ktorý je ešte len v rovine úvah, minister Jozef Ráž avizuje veľké zmeny. Súvislá diaľnica do Košíc stále neexistuje, ale pri Bratislave vraj treba najdlhšiu „rúru“ na Slovensku. Podľa p. ministra nie je jasné ani to, koľko bude tunel Karpaty stáť. Myslí si, že zlacniť by ho mohlo napríklad zapojenie výrobcu špeciálnych raziacich strojov. Taký si bol nedávno pozrieť v Číne.
A čo naše stavebníctvo?
Záver
Verím, že z mojej úvahy vyplýva, že jednou z hlavných úloh dnes v celej EÚ je zvýšiť odôvodnenosť a opodstatnenosť hospodárskych rozhodnutí, menovite investičných. Z toho plynú rastúce požiadavky na ekonomickú informáciu: na sústavu ukazovateľov, na ich hodnovernosť, a podrobnosť. Opodstatnenosť rozhodnutí iste závisí od toho, aké poznatky a údaje sme použili pri zdôvodnení rozhodnutia, ako boli tieto údaje interpretované a aká bola ich kvalita.
To všetko mi chýba v InvestEU.
Zvlášť mi chýba akceptovanie poznatkov či súboru poznatkov ekonometrie o investičnom rozhodovaní. Tie majú mimoriadny význam práve v takej oblasti ako sú investície, a to pre ich rozsah a rôznorodosť. V 20. storočí sme mali nevídaný pokrok ekonomických vied. Politici na to zabudli. Ako vlaky zmenili svet.
Čítal som nadpis Stavebníctvo sa naďalej trápi, chýbajú veľké investície. Na Slovensku ešte žijú ľudia, ktorí riadili, či stavali veľké závody ako VSŹ Košice, či ZSMK Tlmače.
Do čoho a ako budeme investovať? Ekonomika je zložitý organizmus.
Prof. J. Husár
https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/do-coho-a-ako-budeme-investovat/
Foto zdroj: Internet