Naša krajina dostala nový šat štátnej hymny. Svetlo je hneď v úvode sprievodného videa nového aranžmánu, keď vyhupne nad našou domovinou prekrásne veľké slnko – úsvit, ako symbol obnovujúcej sa nádeje.
„Nádej“ je aj mottom jubilejného roka Cirkvi! Následná smršť obrazov krížov a kostolov, ktorých stihli autori vložiť v krátkom čase okolo sedemnásť, poukazuje jasne od koho táto nádej prichádza. V ústrednom obraze drží Kráľovná Slovenska pevne svoje žezlo nad krajinou a jej náručie je trónom pre novonarodeného Mesiáša, Boha Kráľa a Spasiteľa, Ježiška, ktorý z tohto trónu neprestáva žehnať slovenský národ a jeho krajinu aj dnes.
I dnes, potom, čo bol v minulom storočí Ježiš Kristus o svoju dominantnú pozíciu pripravený. Prvý krát, v roku 1918, to bolo skryto, pod kepienkom sekulárnosti 1. československej republiky a národ bol takto oklamaný. [1]
Bohu sa štát znovu na krátky čas podriadil vo svojej slovenskej ústave z r. 1939. Potom už bez schovávania, otvorene ateistický režim znovu odvrhol vládu Pána Ježiša Krista a prenasledoval ho v jeho veriacich. Keď bol v roku 1989 slovenský národ zbavený okov bezbožného režimu, zmýšľanie generácie, ktorá mala prevziať moc v štáte už bolo dokonale premenené a nebolo nikoho, kto by pozdvihol hlas a nastolil Krista opäť nad Slovenskom.
Dnes, v čase, keď Slovensko, v susedstve vojnového konfliktu, keď vďaka vyvinutej technológii zbraní každý takýto konflikt sa môže stať fatálnym pre mnohé krajiny, kladie si otázku, kde sme urobili chybu. Okrem sklamania z režimu, ktorý sme si pri jeho nastoľovaní idealizovali, je tu teraz jeho čím ďalej, tým neúnosnejšia prevádzka, a aj príliš vysoká cena zaplatená za „slobodu zvoliť si“ nekompetentných predstaviteľov do vedenia štátu, prekvapení a zhrození spoznávame príčinu: Pozbavili sme v našom štáte Ježiša Krista jeho kráľovskej hodnosti! [2].
Petícia za intronizáciu Krista Kráľa Slovenska
Iniciatíva za intronizáciu Krista Kráľa na Slovensku žiada a prosí, od r. 2019, KBS o urgentné nastolenie Pána Ježiša, slávnostným spôsobom a za prítomnosti predstaviteľov vlády. Hmla, ktorá pokrýva celý svet, neumožňuje, žiaľ ani mnohým z nášho kléru, ktorý si slovenský národ tak veľmi váži a miluje ho, vidieť túto skutočnosť v pravde. Nedávajú si do súvisu deviácie v mnohých oblastiach života a dramatické ohrozenia národa s obmedzením vlády svojho Pána na oblasť vo vnútri náboženstva a na súkromie jej členov. Neuvedomujú si, že keďže Boh je zároveň Kráľom, tak vycúvaním z akejkoľvek oblasti života, či akéhokoľvek i toho najmenšieho územia ako je aj náš slovenský štát, robíme z jediného všemohúceho, všadeprítomného a vševládneho Boha v našom náboženstve „bôžika“. [3]
Nečudujme sa potom odlivu veriacich z takéhoto náboženstva, ktorého pravdepodobne hlbšiu príčinu vyslovil hlavný hrdina v trilleri prichádzajúceho kresleného filmu o Ježišovi, Kráľ Kráľov: „Ak tento príbeh nie je o Kráľovi, nemám záujem! Slovenské scenérie pokryté bielym snehom vo videu hymny symbolizujú ponuku očistenia sa od hriechov voči Bohu a ponuku obnovenia Božieho pokoja. Toto spracovanie hymny končí vážnym zatrasením, aby sa to Slovensko naše prebralo, sprevádza ho aj zatrúbenie na fujare, ako nášho variantu biblickej trúby, ktorá, tak ako volala do boja vyvolený biblický národ, tak aj nás teraz volá do boja [4] za práva nášho Boha a zároveň za nás samých: „Za Boha a za národ!“
Vážnosť okamihu ešte umocňuje zvonenie kostolných zvonov a obraz kríža, nachádzajúceho sa na najvyššom bode krajiny. Tesne pred záverom si môžeme ešte z neobvyklého pohľadu pozrieť, ako symbol moci v štáte, bratislavský hrad, ani zospodu, ani zvrchu, akoby s otázkou: Tak pre čo sa rozhodneš, Slovensko? Cez slovenskú zástavu, ktorej slovenský znak s dvojkrížom vo vetre ožíva a bije ako srdce Slovenska, dáva autor nápovedu: „Slovenský národ, vyber si ŽIVOT!“ (por. Dt 30, 19)[5]
Slováci, ako to už toto audiovizuálne spracovanie slovenskej hymny zahájilo, urobme všetko preto, aby sa v tomto jubilejnom roku príchodu Boha na svet vrátila verejná úcta Ježišovi Kristovi [6] v slovenskom národe a štáte! Urobme to tak, ako to on sám chce a ako nám to dal aj vedieť cez svojho proroka, ctihodnú služobníčku Rozáliu Celakownu, slávnostnou intronizáciou najvyššími cirkevnými predstaviteľmi, za účasti najvyšších predstaviteľov štátu a veriaceho ľudu!
Určite nie je náhodou, ale Božím zámerom, že meno proroka, ktorý nám túto požiadavku ohlásil cez nový aranžmán slovenskej hymny, je rovnaké, aké si dala organizácia, ktorá sprevádzala Poľsko k intronizácii Krista za Kráľa Poľska: „RÓŻA“, podľa skráteného krstného mena proroka intronizácie, Rozálie. Najviac prekvapený tomu možno bude samotný autor nového aranžmánu Oskar Rózsa, ale je to už tak, že všetci sme len služobníci Boží, či o tom vieme alebo nie.
Viera Parasková
————————————————
1) „Ak je Boh a Ježiš Kristus,“ tak sme sa vtedy sťažovali: „… vytesnený zo zákonodarstva a z verejného života, a keď sa autorita už viacej neodvodzuje od Boha, ale skôr od ľudí, tak bol odňatý samotný základ tejto autority. (kap.6., enc. Pia XI., QUAS PRIMAS)
2) Ľudia a štáty oddelené od Boha sa rútia planúcou nenávisťou a vnútornými otrasmi do svojej skazy a záhuby. (kap.1., enc. Pia XI., QUAS PRIMAS)
3) Ak však túto záležitosť preskúmame viac do hĺbky, zistíme, že kráľovské meno a kráľovská moc Kristovi ako človeku prináleží i vo vlastnom zmysle slova. Lebo iba o Kristovi ako o človeku možno povedať, že prijal „moc, slávu a kráľovstvo“ od Otca. Božie Slovo je jednej podstaty s Otcom, má s ním všetko spoločné a má teda nevyhnutne najvyššiu a absolútnu nadvládu nad všetkými stvorenými vecami.(…)
4) Základ Kristovej kráľovskej dôstojnosti. To, na akom základe spočíva táto dôstojnosť a moc nášho Pána, to vhodne naznačuje už Cyril Alexandrijský: „Aby som to stručne vyjadril, moc, ktorú má Kristus nad všetkým tvorstvom, neuchvátil násilím, ani ju neprijal zvonku, ale naopak, má ju zo svojej podstaty a prirodzenosti.“ To znamená, že jeho výsostná kráľovská moc pochádza zo spojenia, ktoré nazývame hypostatickým. Z toho vyplýva, že anjeli a ľudia sa majú Kristovi klaňať nielen ako Bohu, ale majú ho tiež poslúchať ako človeka a podriadiť sa i jeho zvrchovanému pozemskému panstvu, pretože už z hypostatického spojenia má Kristus moc nad všetkým tvorstvom. (kap.2., 5., enc. Pia XI., QUAS PRIMAS)
5) Ak však veriaci pochopia, že pod znamením Krista Kráľa sú povinní bojovať statočne i neúnavne, a keď budú preniknutí týmto ohňom apoštolátu, budú sa snažiť získať pre svojho Pána odpadlíkov alebo nevedomých a budú brániť jeho práva, aby neboli nijako porušované. (kap.10., enc. Pia XI., QUAS PRIMAS)