„Pokiaľ ste prišli k človeku hlúpemu, márna je vaša námaha. Ak ma ale pokladáte za rozumného, staňte sa tým, čím som ja, pretože dobré je treba napodobňovať. A ja som kresťan“
Bol veľmi rozumný, a čo bolo zaujímavé, neučil sa čítať a písať, a predsa to bol človek bystrého a prenikavého ducha. Raz k nemu prišli dvaja pohanskí filozofovia a domnievali sa, že môžu Antona skúšať. Anton bol pod horou. Z ich tvári pochopil, čo sú to za ľudia, vyšiel k nim a prostredníctvom tlmočníka im povedal. „Prečo sa toľko vzrušujete, vy, filozofovia, pre človeka hlúpeho? Keď mu odpovedali, že Anton nie je úplne hlúpy, ale naopak, veľmi rozumný, pokračoval: „Pokiaľ ste prišli k človeku hlúpemu, márna je vaša námaha. Ak ma ale pokladáte za rozumného, staňte sa tým, čím som ja, pretože dobré je treba napodobňovať. Ak ste prišli ku mne, staňte sa tým, čím som ja a ja som kresťan“. Filozofovia odišli s údivom, lebo videli, že aj démoni sa Antona boja.
Keď sa s ním stretli mimo hory ešte iní, podobní tým filozofom, a mysleli si, že sa mu vysmejú preto, lebo nevie čítať a písať, Anton sa ich spýtal: „Čo poviete na toto? Čo bolo prvé rozum, alebo písmena? A čo je príčinou čoho? Rozum písmen, alebo písmena rozumu?“
Keď odpovedali, že prvotný je rozum a ten vynaliezal písmená, Anton im povedal: „Teda ten, kto má zdravý rozum, nepotrebuje písmená.“ Táto odpoveď porazila filozofov a vôbec všetkých, ktorí u neho boli. Odišli a divili sa, že v neučenom našli toľko dôvtipu.
Anton nebol človekom hrubých mravov, aj keď vyrástol a zostarel na hore, ale naopak, bol milý a spoločenský. Jeho slovo bolo okorenené Božou soľou, a preto k nemu nikto nepociťoval nenávisť, ale všetci, čo k nemu prišli, sa uňho radovali.
A keď hovoríte o kríži, čo poviete, že je lepšie: vziať kríž za úkladné neprávosti, ktoré sme spôsobili, a ani dosť málo sa nedesiť privolanej smrti, alebo skladať básne o putovaní Osiris a Isidy, o úkladoch Tyfonových, o úteku Kronovom a bájiť o pohlcovaní detí a o otcovrahoch? Veď toto sú vaše múdrosti.
Ale prečo, keď sa posmievate krížu, neobdivujete zmŕtvychvstanie? Lebo tí, čo povedali jedno, napísali aj druhé. Lebo prečo, keď spomínate kríž, mlčíte o vzkriesených mŕtvolách, o slepcoch, ktorí začali vidieť, o vyliečených chorých, o očistených malomocných, o chodení po mori a o iných znameniach a zázrakoch, ktoré dokazujú, že Kristus je nielen človek, ale i Boh?
„Zdá sa mi, že ste veľmi nespravodliví sami k sebe a správne ste nečítali naše Písma, ale čítajte ich a uvidíte, že tie diela, ktoré Kristus vykonal, dosvedčujú, že je Boh ktorý prišiel pre spásu ľudí.“
Zdroj: sv. Atanáz, Život svätého Antona Pustovníka
Pripravil Anton Čulen