Človek sa často zúfalo snaží pochopiť a definovať rozdiel medzi dobrom a zlom. Problém je v tom, že teória a vzdelanie nám pritom veľmi nepomôžu.
Otec bol mimoriadne vzdelaný človek, ale vysokú školu neurobil, lebo nemal žalúdok na skúšky z marx – leninizmu a vedeckého ateizmu. Ja som tiež mal na filozofickej fakulte samé jednotky, ale odišiel som, lebo takisto mi žalúdok nedovolil hovoriť to, čo si nemyslím. Človek v podradnom postavení takisto nemôže vždy hovoriť, čo si myslí, ale predsa častejšie a ak sa aj snaží manévrovať a taktizovať, nemusí natoľko ponižovať samého seba a hanbiť sa za to.
Mimochodom, pochopí aj všeličo, čo by mu ako teoretikovi a vzdelancovi ušlo. Fyzici sa už dlhodobo snažia pochopiť definíciu časopriestoru a pritom, ak robotníkovi poviete, že má kopať odtiaľto až do večera, možno pochopil niečo trochu iné, ale dosť podobné a rovnako hlboké.
Už v Starom Zákone sa uvažuje o tom, v čom sa človek líši od zvierat, a aj v knihe Kazateľ, aj v knihe Jób sa vyjadrujú veľké pochybnosti o tom, či sa vôbec od nich podstatne líšime. Lebo aj v prírode sa chytračí, klame a podvádza, aby sme si uchytili väčší kus žrádla, priestoru a či iných benefitov pre seba a svoju rodinu. U tých vyšších živočíchov sa pritom možno vyskytne aj nejaký ten zárodok pocitu viny. Človek sa snaží vynikať a chytračiť nielen v tej živočíšnej, sexuálnej a potravinovej oblasti, ale aj v mnohých iných sférach, v ktorých sa realizuje.
Samozrejme, bez viery, že niečo dokážeme, že sme lepší a vyvolení, ťažko niečo dosiahneme. Nemôžeme sa však za takých považovať a ukazovať prstom na iných , že sú horší, nemorálnejší a živočíšnejší. To je fakt, ktorý sa nám snažil vysvetliť Ježiš Kristus a hovorí o tom celá jeho história. Preto je síce pravda, že bol vyslaný predovšetkým k strateným ovciam domu Izraela, ale my nemôžeme obracať jeho učenie naruby a tvrdiť, že žiadne stratené ovce neexistujú!
Napísal som už dávnejšie recenziu na knihu diakona Andreja Kurajeva „Kak delajut antisemitom“, ktorá vyšla v Moskve r. 2006. Uvediem z nej voľne preloženú dlhšiu citáciu: „Prototypom ženy – revolucionárky v Starom Zákone môže byť Ester z rovnomennej biblickej knihy. Vďaka jej účinkovaniu bola vyvraždená celá elita Peržanov – okolo 75 000 ľudí. Desať detí veliteľa perzskej armády Hamana bolo surovo popravených. Práve tento Haman plánoval, ako by sa Perzská ríša zbavila príliš vplyvných Židov. Táto likvidácia bola ešte len zamýšľaná, vôbec sa nezačala. Židia teda už 25 storočí radostne tancujú na pamiatku masového vyvražďovania. Práve po tomto masakre začala Perzia upadať a za necelých sto rokov podľahla Alexandrovi Veľkému.
Práve kniha Ester markantne ukazuje, že Starý Zákon nachádza svoj zmysel iba ako predchodca Nového Zákona. Zvlášť historické knihy sú vlastne len zbierkami receptov na krvavé zúčtovanie s nepriateľmi, prípadne len inými, ktorí zavadzajú a prznia „čistú rasu.“
8. marec – to nie je len deň žien, ale určitého typu ženy. V r. 1910 medzinárodná konferencia socialistiek v Kodani vedená Klárou Zetkinovou naplánovala „Deň revolucionárky.“ Nič sa tu ešte nehovorí o presnom dátume. V 1911 roku sa MDŽ v Nemecku, Rakúsku, Dánsku a Švajčiarsku oslavovalo 19. marca. V 1912 roku zase 19. mája. V r. 1913 v Nemecku 12. marca a v Rusku 2. marca. Také skoky sú charakteristické pre liturgický lunárny kalendár. Dve náboženstvá majú túto prax, kresťanské a židovské.
Európske komunistické hnutie začiatkom 20. storočia bolo v značnej miere židovským. To nie je mýtus, ale holý fakt. Spojenie Purimu s MDŽ predpokladá aj Ústredný židovský internet „sem40.ru“. O tom, že 8. deň prvého jarného mesiaca je spojený s revolucionárkou Klárou Zetkinovou vedia všetci, ale prečo práve 8. vedia máloktorí. Tento dátum vybrali práve podľa sviatku Purim a rozhodla o tom Kominterna.
Významné je aj to, že Purim padol na 8. marca aj roku 1917 podľa nového kalendára a podľa starého na 23. februára. A práve v tento dátum sa začala Februárová revolúcia. Vzbury sa začali v radoch na chlieb. V dokumentoch petrohradskej ochranky z predošlého roku čítame: „V Petrohrade všetok obchod s obilím sa bez výnimky deje prostredníctvom Židov, ktorí sú veľmi dobre informovaní o náladách davu.“ Fakt je teda jasný. MDŽ, začiatok ruskej revolúcie a aj židovský Purim sa stretli pri dátume 23. februára podľa starého kalendára platného do revolúcie v Ruskom impériu.“
Dnešné židovstvo sa od starozákonného líši tým, že kým to dávne si pri nešťastiach vždy spytovalo svoje svedomie, novodobé za všetko obviňuje tých iných. Myslím si, že nie je žiadnym antisemitizmom upozorniť ho na nebezpečenstvo takéhoto správania.
Lžami, manipuláciami a nepodloženými obvineniami druhých iste môžeme dosiahnuť veľkú kariéru a významné postavenie. Je to tak aj v osobnom, aj v národnom živote. Veď aj pri Ježišovom podobenstve o Pánovej vinici adresáti pochopili, že to hovorí o nich osobne… /Mat. 21, 33 – 34 Mar. 12, 1 – 12 Luk. 20, 9 – 19/ Starajme sa teda dobre o svoje vinice a vyznávajme pritom aj svoje viny. Židia aj kresťania, rovnocenne, pravdivo a opravdivo.
Vlado Gregor
Obsah knihy Ester (Est!)
Est 1 Asuer (Artaxerxes), ktorý kraľoval od Indie po Etiópiu, usporiadal pre svojich popredných mužov veľkú hostinu, aby im poukazoval bohatstvá svojho kráľovstva, čo trvalo 180 dní. Potom ešte pozval na 7-dňové hodovanie všetok ľud, ktorý bol v Súzach. Jeho vysoký úradníci núkali pri stoloch. Aj kráľovné Vasti usporiadala hostinu pre ženy v paláci. Vínom rozpálený kráľ dal zavolať po svojich siedmych komorníkoch kráľovnú, aby sa pochválil jej krásou, no ona odmietla prísť. Keď sa kráľ pýtal svojich mudrcov, čo by si za to kráľovná zaslúžila, ozval sa Mamuchan, že kráľovná dala zlý príklad pre všetky ženy a preto by mala jej kráľovská hodnosť pripadnúť inej žene. Kráľ postupoval podľa jeho rady.
Est 2 Na radu dvorných úradníkov začali pre kráľa zháňať krásne panny a ktorá sa mu najviac zapáči, bude kráľovnou. V meste Súzy býval aj Žid Mardochej, ktorý vychovával dcéru svojho brata Edisu, ktorá sa iným menom volala Ester. Stratila totiž obidvoch rodičov. Bola veľmi pekná. Aj Ester odovzdali komorníkovi Egejovi, ktorý bol strážcom kráľovských žien. Ozdobené ženy vchádzali do kráľovej spálne. Keď prišiel raz na Ester, kráľovi sa zapáčila viac ako ostatné, tak ju ustanovil za kráľovnú namiesto Vasti, pričom usporiadal hostinu. Ester neprezradila svoju vlasť a národ. Mardochej sa zdržoval pri bráne kráľovského paláca a dozvedel sa, že dvaja kráľovi komorníci chcú zabiť kráľa, tak to povedal Ester a ona to povedala kráľovi. Keď to vyšetrili a preukázalo sa to, komorníkov obesili.
Est 3 Kráľ Asuer povýšil Amana nad všetky kniežatá a preto sa mu všetci kráľovskí sluhovia klaňali, iba žid Mardochej nie. Všimol si to aj Aman, veľmi sa rozčúlil a zaumienil si, že dá vyhubiť všetok židovský ľud v kráľovstve. Ponúkol 10000 talentov striebra do kráľovskej pokladnice. Získal si na to kráľov súhlas a dostal aj kráľov prsteň. Aman napísal v kráľovom mene listy okolitým národom, aby v trinásty deň dvanásteho mesiaca pozabíjali všetkých Židov od dieťaťa až po starca a ich majetok si rozdelili.
Est 4 Keď sa o tom dopočul Mardochej, obliekol sa do vrecoviny, posypal si hlavu popolom a vyšiel do mesta s hlasným nárekom. Ester poslala komorníka Atacha za ním, aby zistila, prečo je vo vrecovine. On mu všetko povedal a napomenul Ester, aby predstúpila pred kráľa a prosila za svoj ľud. Ona mu oznámila, že platí zákon, ak by vošiel do kráľovskej siene niekto vopred neohlásený, bude popravený. Iba ak by kráľ priklonil svoj zlatý prút na znak milosti, bude zachránený. Ako teda môže vôjsť ku kráľovi, keď ju už 30 dní k sebe nezavolal? Mardochej jej odkázal, nech si nemyslí, že sa práve ona zachráni a možno dostala kráľovskú hodnosť, aby bola naponúdzi v takýto čas. Nato ho Ester vyzvala, aby sa za ňu všetci Židia modlili, že to predsa len skúsi a vystaví sa smrteľnému nebezpečenstvu.
Est 5 Na tretí deň si Ester obliekla kráľovské rúcho a postavila sa do vnútorného dvora kráľovského domu. Kráľ práve zasadal, keď ju zbadal. Zapáčila sa mu, napnul oproti nej zlatú berlu a povedal jej, že hoci by si žiadala polovicu kráľovstva, dostala by ju. Ona ho požiadala, aby prišiel aj s Amanom na hostinu, ktorú pripravila. Prišli teda na hostinu a keď sa jej kráľ znova pýtal, čo si praje, podedala, aby prišli opäť zajtra na jej hostinu. Aman videl pri bráne Mardocheja, ktorý sa mu nepoklonil a to ho nahnevalo. Na radu svojej ženy Zares a priateľov dal postaviť šibenicu, na ktorej chcel dať Mardocheja ráno obesiť.
Est 6 V tú noc kráľ nemohol zaspať, tak mu čítali z letopisov, kde sa dočítal, ako mu Mardochej zachránil život, keď odhalil sprisahanie. Dozvedel sa, že mu za to nedal nijakú poctu. Aman vošiel ku kráľovi, naviesť ho, aby Mardocheja obesili. Keď sa ho kráľ opýtal, akú poctu by mal dostať človek, ktorého chce vyznamenať, mysliac si, že kráľ chce vyznamenať jeho mu povedal, že takého muža by mali previesť v kráľovskom rúchu na kráľovom koni a korunou na hlave a vyhlasovať to. Nato kráľ prikázal Amanovi, aby ho teda on takto previedol na koni. Aman ho previedol a rozžialený so zakrytou hlavou šiel domov.
Est 7 Kráľ s Amanom došli k Ester na hostinu a opýtal sa jej, čo si praje. Ona mu povedala, že ona a jej národ sú vydaný na zabitie neprajníkovi. Keď sa kráľ opýtal, kto to je, povedala, že Aman. Kráľ sa veľmi nazlostil a vyšiel do záhrady. Aman prosil Ester o zmilovanie. Keď sa kráľ vrátil, našiel Amana na pohovke, kde spočívala Ester a ešte väčšmi sa rozčúlil, že chce kráľovnú znásilniť. Keď jeden z komorníkov spomenul kráľovi šibenicu, ktorú mal vo svojom dome, nakázal na nej obesiť Amana.
Est 8 Asuer daroval Ester Amanov dom. Priznala sa, že Mardochej je jej strýc. Kráľ dal zobrať Amanovi svoj prsteň a dal ho Mardochejovi. Ester padla kráľovi k nohám a prosila ho, tak vydal nový výnos, ktorým dovolil Židom brániť svoje životy. Židia sa veľmi tomu radovali.
Est 9 Židia sa zhromaždili a dali na odpor proti nepriateľom, pričom v Súzach pozabíjali 500 mužov. Na prianie Ester dal kráľ rozkaz, aby na druhý deň povešali 10 Amanových synov. Aj v ostatných krajinách Židia pozabíjali spolu 75000 mužov, no ich majetok si nerozdelili. To sa stalo na trinásty deň mesiaca adar a na štrnásty deň už nezabíjali. Mardochej rozposlal listy všetkým Židom a vyhlásil štrnásty a pätnásty deň za sviatočné, tzv. Purim, kedy budú všetci hodovať a rozdelia sa aj s chudobnými.
Est 10 Nato kráľ Asuer uvalil daň na celú krajinu. Mardochej, druhý človek po kráľovi, sa stal obľúbeným u Židov. Mardochej hovoril, že tie veci sa stali Božím riadením a spomínal sen, kde sa malý prameň rozrástol na rieku a zmenil sa na svetlo. Rieka, ktorá sa rozvodnila znamenala Ester. Dvaja draci boli on a Aman. Jeden lós bol ustanovený za Boží národ a druhý pre všetky národy.
Est 11 V druhom roku kraľovania kráľa Artaxerxa mal Mardochej sen, v ktorom počul hrmot, videl dva draky pripravené bojovať proti sebe, národy bojovali proti spravodlivému národu a ten volal k Bohu, na čo sa malý prameň rozrástol na mohutnú rieku, vyšlo slnko a upokoreným sa dostalo povýšenia. Mardochej rozmýšľal nad významom tohto sna.
Est 12 Mardochej sa zdržiaval na nádvorí, odhalil sprisahanie proti kráľovi a kráľ dal dvoch sprisahancov obesiť. Aman bol najvplyvnejším mužom u kráľa a chcel škodiť Mardochejovi a jeho národu.
Est 13 Kráľ Artaxerxes napísal list čelným správcom krajín, že Aman, človek druhý v poradí po kráľovi, ho informoval, že je nepriateľský ľud, ktorý opovrhuje kráľom a preto majú byť zničený na štrnásty deň dvanásteho mesiaca. Mardochej sa modlil k Bohu o zmilovanie a vyznal, že sa Amanovi neklaňal preto, aby mu nevzdal úctu, ktorá partí iba Bohu.
Est 14 Ester odložila kráľovské rúcho, posypala si hlavu popolom a postila sa. Modlila sa a prosila o pomoc.
Est 15 Mardochej vyzval Ester, aby prosila u kráľa za svoj národ. Obliekla si nádherné rúcho, vzývala Boha a predstúpila pred kráľa. Kráľ mal však neprívetivý pohľad, no Boh zmenil kráľovho ducha, takže napokon zoskočil z trónu a vzal ju do náručia. Upokojoval ju, no Ester bola stále rozrušená.
Est 16 Artaxerxes poslal druhý list, v ktorom písal, že mnohí zneužili svoju hodnosť a svojim zlým našepkávaním kazia dobré úmysly kráľa. Aman sa však vyvyšoval, zamýšľal zlé veci a úkladmi vyžiadal smrť pre Mardocheja a jeho národ a preto sa Židom dovoľuje na trinásty deň zabiť tých, čo by im chceli ublížiť a tento deň vyhlásil za sviatočný.