Píšete nám- Vec : Dôchodkový systém – likvidácia dôchodcov?
Dňom 1. januára 2019 sa mi „zvýšil“ dôchodok zo zákona o 2,6%. Táto suma je však veľmi fiktívna. Na základe návrhu Vašej politickej strany sa „upravili“ ceny o 2,5%. Údajne z dôvodu dodatočného odvodu. Teda, tým pádom sa mi „zvýšil“ dôchodok o reálne 0,1%. Jednoduchá matematika. Prosím dočítajte do konca, môžete si zatiaľ myslieť čo chcete a komentovať to.
Od 1. januára t.r. sa však zvýšila aj cena tepla, elektriny, vody, plynu o x percent. Ako sa k výsledným cenám jednotlivé subjekty dopracovali, nezistí nikto. Zrejme sa používali albánske indexy, bulharské koeficienty a rumunské konštanty. Ak si napríklad žiadate v súlade so zákonom údaje o cene, BVS a.s. vám to nedá, odkazuje vás na iné úrady. Lenže, táto spoločnosť, ktorá si určuje ceny vody a stočného nemá ani základný prehľad o svojom majetku a žiada dokladovať ich majetok od vás, ako občana. To je sekundárne.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, k tomto listu ma nedonútil nikto, ani hlad, ani iný problém. Som zhrozený nad tým, ako sa pristupuje k dôchodcom, k ich potrebám, k ich starostlivosti zo strany štátu. To ani nehovorím o tom, že sa porušuje aj základný zákon štátu – Ústava Slovenskej republiky. Som zhrozený tou zrejme tichou genocídou tejto sociálnej skupiny.
Lekári nemajú podpísané zmluvy so VšZP – všetci sú zhrození a skáču okolo nich, aby bol len ich záujem uspokojený. Nikoho však nezaujíma, že tí istí lekári bez potvrdenia si vypýtajú 25 € za vyšetrenie, lebo nemajú zmluvu. Nezaujíma ich, že pacient je dôchodca. Na drevo plať a hotovo.
Pri každoročnej „úprave“ dôchodkov ( 1,90 eura, to už len bola úprava) sa spomína tzv. dôchodcovská inflácia. Aká je to inflácia?
To sudcovia, vojaci, policajti, remeselníci, projektanti majú každý svoju infláciu? Tu sa nejedná o skvalitnenie života tých ľudí, čo celý život pracovali ale zrejme o ich urýchlený znížený počet. Lebo podľa MPSVaR SR sú dôchodcovia príťažou štátneho rozpočtu. Ale ani ja, ani nikto z dôchodcov nechce od štátu nič, len vrátiť to, čo štátu požičal počas aktívnej pracovnej činnosti. To v tom parlamente skutočne schválite a akceptujete každý nezmysel? Lebo ide o politické body? Doteraz mi nikto nevedel vysvetliť, čo to tá dôchodcovská inflácia je, ani čo je to „dôchodcovská solidarita“ Načo sú potom v parlamente 3 čítania zákonov a dôvodové správy? To každý tam zhltne? V odôvodnení SP s v rozhodnutí o úprave dôchodku uvádza : „Váš starobný dôchodok je zvýšený o pevnú sumu 8,40 € mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného nárastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov , čo predstavuje 3,60 € mesačne.“
To si fakt celý sociálny výbor aj ministerskí úradníci myslia, že ak má niekto dôchodok, že stratil rozum, myslenie, úvahu a celá rodina sa mu presťahovala do Afriky?
Národná rada, ktorej ste predsedom a národ Vám dal dôveru by mala postupovať v súlade s platnou legislatívou. Tak prosím vysvetlite mi Vy, alebo sociálny výbor, alebo ústavný výbor, čo je to za pojem „ prednosta domácnosti“. Hľadal som to v Zákone o rodine, OZ, ObZ, platných súvisiacich predpisoch a nikde som to nenašiel. Ale SŠÚ mi bohorovne oznámi, že je to východzí podklad, od ktorého sa odvíja výška dôchodcovskej inflácie. Tak čo tu vlastne máme? Rodovú nerovnosť? Nerovnosť medzi manželmi? Prednostu domácnosti nepoznám, poznám prednostu úradu, kliniky, stanice, a pod.
Pri zbieraní politických bodov sa vytešujeme, že ako nám klesá nezamestnanosť, ako nám ide hore ekonomika. Ale kto povie, ako nám klesá životná úroveň dôchodcov? Zvýši sa minimálna mzda – zvýšia sa ceny, narastá kúpna sila ESO ( ekonomicky silný občan), ale dôchodca to pocíti len na zvýšení ceny, znížení svojej kúpnej sily. Dokonca sa už vyskytli verejne názory politikov, že dôchodcovia by si mali vymeniť byty za menšie ak im dôchodky nestačia. To je ďalší krok k tichej genocíde dôchodcov? Keď niekto niekde žije takmer celý život, má sa vysťahovať do absolútne cudzieho prostredia? Lebo tam sa veľmi ťažko prispôsobí so všetkými dôsledkami, bez priateľov, rodiny, spôsobu života ?
Nedoplácajú dôchodcovia na to, že štát si nevie vybudovať také mechanizmy, ktorými by vedel skontrolovať reálne príjmy, odvody, dane povinných subjektov? Ja nie som povinný byť solidárny s daňovými podvodníkmi, asociálmi, ktorí nikdy nechceli pracovať a ani nebudú, nemienim doplácať na to, že štát v mene ktorého schvaľujete zákony, ich novely, a pod. si nevie odkontrolovať správnosť odvodov. Štát má k tomu nástroje, ale ich nevyužíva, alebo nechce využívať. Naopak, ešte takýmto skupinám ľudí vyrovnáva tzv. minimálne dôchodky. Tu asi bude len jedno riešenie, ak si dôchodcovia založia politickú stranu a dôkladne budú svoje práva na slušný a zaslúžili dôchodok brániť. Čo myslíte, koľko hlasov by dostali pri voľbách? A zrejme nahradia to ROH pri JDS.
Moja otázka je, čo mienite ako predseda parlamentu urobiť, aby sa zabránilo doslova genocíde dôchodcov tým, že sa im neustále zhoršujú ich životné podmienky.
Kópiou tohto listu žiadam o stanovisko aj výbor pre sociálne veci a súčasne aj ministra p. Richtera. Nie je predsa možné, aby penzisti žili rok od roka horšie.
Bratislava 5. januára 2019
S úctou JUDr. Imrich Hurinský
Prečo naši ľudia musia (majú) trieť biedu? Máme 700 tisíc ľudí pod hranicou chudoby a 8 370 poberateľov dôchodku do výšky 130 euro mesačne. Obe sú to hrozivé čísla
Motto:
Kapitalisti vôbec neveria v kapitalizmus.
Veria v socializmus pre bohatých. Chcú mať istotu,
že vláda sa postará iba o nich,
a ostatní si to nevšimnú.
Michael Moore
Dňa 24/6/2013 STV 1 priniesla vo večerných správach informáciu, že máme 700 tisíc ľudí pod hranicou chudoby. Ale ak si otvoríme Správu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny tam sa dozvieme veľa konkrétnych čísel. Napr., že máme 8 370 poberateľov dôchodku do výšky 130 euro mesačne. Obe sú to hrozivé čísla. Ale nepočul som vyjadrenie pp. M. Kňažka, J. Budaja, či J. Čarnogurského, že vedia ako sa má Slovensko zbaviť chudoby. Vedeli kričať “Pravda a láska zvíťazí ….”.Ale zato, ako sa dozvedáme z novín, aj vyše 23 rokov po páde socializmu ešte je stále čo ukradnúť.
Ekonómia odpovedá na tri otázky: čo vyrábať?, ako vyrábať? a pre koho vyrábať? Prečo na Slovensku v 21. storočí hovoríme o chudobe? Ako ekonóm sa chcem držať faktov, vlastne konštatovať fakty. Je ich veľmi veľa a preto to budú zväčša “suché” fakty bez sprievodného slova.
Minimálna mzda je 337,70 ale matka dvoch detí musí vyžiť z 240 Eur. To sa v inej krajine nevidí, lebo všade inde dostane matka minimálne minimálnu mzdu. Človek ktorý pracoval 50 rokov – nemá na lieky! Takéhoto zúfalca nemá žiadna krajina.
Máme 5 440 000 obyvateľov a nedokážeme si poradiť so svojvôľou 150 členov parlamentu nerešpektujúcou vôľu tých, ktorých zastupuje. V každej krajine sú vážení vedci a humanisti, len u nás máme celebrity ako Martinka z Turca a pseudofarmára Jana, z čoho vyplýva, že vysoké IQ je už dávno prežité; na to sme prišli my prví! V pohode dávame daňové úľavy zahraničným investorom a nedokážeme bojovať proti daňovým rajom. Pozrime si však závažnejši fakty, vlastne príčiny biedy.
Totiž základom každej ekonomiky je jej výrobný potenciál, výrobná štruktúra danej ekonomiky. Na nej budujú známe poznatky input-output analýzy. Uvediem zoznam podnikov, ktoré boli vybudované alebo zmodernizované v rokoch 1948-1989, a vďaka privatizácii, žiaľ, zničené. Aby čitateľ dostal hrubý prehľad uvádzam prehľad, ktorý si čitateľ môže iba narýchlo prezrieť (získal som ho z rôznych zdrojov):
1. TATRASKLO – Trust sklárskych podnikov v Trnave.
– Spojené sklárne v Lednických Rovniach
– Stredoslovenské sklárne v Poltári
– Slovenské závody technického skla v Bratislave
– Skloplast v Trnave
– Skloobal v Nemšovej
2. SLOVAKOTEXT – Trust textilných, odevných a pletiarskych podnikov v
Trenčíne.
– Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku
– Závody MDŽ v Bratislave
– Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši
– Tatraľan v Kežmarku
– Ľanárske a konopné závody v Holíči
– Lykové textilné závody v Revúcej
– Slovena v Žiline
– Merina v Trenčíne
– Poľana v Lučenci
– Tatrasvit vo Svite
– Slovenska v Banskej Bystrici
– Pleta v Banskej Štiavnici
– Trikota vo Vrbovom
– Odevné závody v Trenčíne
– Makyta v Púchove
– Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove
– Zornica v Bánovciach nad Bebravou
3. SLOVCEPA – Trust podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnym
riaditeľstvom v Banskej Bystrici. V roku 1978 mal 17370 pracovníkov,
priemerný mesačný zárobok bol 2420 Kčs, produktivita práce na pracovníka
229000 Kčs.
– Juhoslovanské celulózky a papierne v Štúrove
– Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku
– Bukóza vo Vranove nad Topľou
– Grafobal v Skalici
– Harmanecké papierne v Harmanci
– Chemicelulóza v Žiline
– Turčianske celulózky a papierne v Martine
– Slavošovské papierne v Slavošovciach
– Gemerská celulózka a papiereň v Gemerskej Hôrke
– Drevokup v Ružomberku
– Slovpap. Obchod. Podnik v Bratislave
– Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave
– Projektová organizácia Celprojekt v Ružomberku
4. Slovchémia – Trust podnikov chemického priemyslu: V roku 1978
amestnával 63505 pracovníkov.
– Slovnaft Bratislava, Vybudovali 1957-1963, postupne sa rozširoval, v
roku 1978 mal 8173 pracovníkov.
– Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave
– Matador v Bratislave
– Benzinol v Bratislave
– Chemika v Bratislave
– Petrochémia v Dubovej
– Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch
– Chemolak Smolenice
– Považské chemické závody v Žiline
– Slovenské lučobné závody v Hnúšti
– Duslo Šala
– Chemko strážske
– Fosfa Poštorná
– Chemlon v Humennom
– Chemosvit vo Svite
– Slovenský hodváb v Senici
– Gumárne 1. mája v Púchove
– Gúmárne SNBP v Dolných Vesteniciach
– Plastika v Nitre
5. VSŽ Košice.
Výstavba Východoslovenských železiarní začala v roku 1960. Prvý valcovaný
plech za studena sa vyrobil v roku 1964. Prvá vysoká pec začala prevádzku 1965
Prvú oceľ vytavili v roku 1966. V roku 1976 pracovalo v podniku 23 302 robotníkov.
6. Závody ťažkého strojárstva (ZTS), generálne riaditeľstvo so sídlom v Martine, okolo 70000 pracovníkov.
– ZTS Martin n.p.
– ZTS Detva n.p.
– ZTS v Dubnici nad Váhom
– ZTS v Košiciach n.p.
– ZTS Bratislava
– ZTS v Komárne
– Účelové organizácie Závodov ťažkého strojárstva
– Martimex v Martine
– ZTS projekčno organizačný ústav v Banskej Bystrici
– ZTS obchodný podnik v Banskej Bystrici
– ZTS ústav technológie a racionalizácie v Bratislave
– ZTS výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne
– ZTS Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici
– ZTS Výskumný a vývojový ústav v Martine
– ZTS Výskumný a vývojový ústav vo Zvolene
– ZTS Výskumný a vývojový ústav v Košiciach
– ZTS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov v Dubnici
7. Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom.
Výroba obuvi:
v roku 1950=11,1 milión párov obuvi
v roku 1960=20,7 milión párov
v roku 1970=28,3 milión párov
V roku 1980=32,8 milión párov.
8. Hlinikáreň – Závod SNP v Žiari nad Hronom.
– v roku 1980 mal 16000 pracovníkov. Produktivita práce na pracovníka v
roku 1980 bola 411000 Kčs.
9. Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie – národný podnik so sídlom v Bratislave.
10. Trust podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v Žiline.
– Bučina Zvolen
– Drevina Turany
– Drevoindustria Žilina
– Smrečina banská Bystrica
– Preglejka Žarnovica
– Piloimpregna Košice
– Mier Topoľčany
– Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava
– Tatra nábytok Pravenec
– Nový domov v Spišskej Novej Vsi
11. Koncern: Slovenské energetické podniky. So sídlom v Bratislave
v roku 1978 mal 20000 pracovníkov, priemerný plat bol 2837 Kčs.
Produktivita práce na pracovníka 307 887 Kčs.
– Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch
– Koncern Elektrárne Nováky
– Koncern Vodné elektrárne v Trenčíne
– Koncern Atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach
– Koncern Stredoslovenské energetické závody v Žiline
– Koncern Východoslovenské energetické závody Košice
– Elektrovod v Bratislave
12. Slovenské energetické strojárne S.M. Kirova v Tlmačoch. Bol monopolným
výrobcom komponentov pre jadrový program na Slovensku. Po VŠE som nastúpil pracovať do tohot závodu s 2 500 pracovníkmi. V najväčšom rozkvete zamestnával až 8 000 ľudí.
13. Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody ťažkého strojárstva, národný podnik v Komárne.
14. Slovenské magnezitové závody v Košiciach, mali závody v:
– v Hačave
– v Jelšave
– v Lovinobani
– v Košiciach
– v Lubeníku
– v Banskej Belej
– v Kalinove
– v Kunovej Teplici
15. Naftový a plynárenský priemysel. Generálne riaditeľstvo v Bratislave.
V roky 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov, mesačný zárobok bol 2740
Kčs, v cenách 1978, produktivita práce na pracovníka bola 208000 Kčs.
16. Trast podnikov Pivovary a Sladovne v Bratislave.
počet pracovníkov v 1977 bol 5786, produktivita práce na pracovníka bola
289000 Kčs, mesačný plat 2230 Kčs.
– Slovenské sladovne národný podnik v Trnave začlenený do GRT Pivovary a
sladovne v Bratislave
17. LIKO -Trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho, mraziarenského,
rybného a škrobárenského priemyslu v Bratislave. V roku 1977 tam pracovalo
10460 pracovníkov, mesačný zárobok 2164 Kčs, Produktivita práce na
pracovníka bola 247000 Kčs.
– Slovlik v Trenčíne
– Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši
– Frukona v Prešove
– Slovenské škrobárne v Trnave
– Mraziarne v Bratislave
18. Slovakofarma v Hlohovci.
– závod Liečebných rastlín v Malackách
19. Cementárne a vápenky – generálne riaditeľstvo Trenčín.
– Stredoslovenké cementárne Banská Bystrica
– Východoslovenské cementárne a vápenky Košice
– Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava
– Azbestocementové závody Nitra
– Výskumný a vývojový ústav maltovín v Trenčíne
– Cementáreň Lietavská Lúčka
– Ladecká cementáreň Ladce
– Hornosrnianska cementáreň Horné Srnie
– Cementáreň Bystré v Bystrom
– Stupavská cementáreň Stupava
20. Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne
– CALEX Zlaté Moravce
– Elektrosvit Nové Zámky
– Kovosmalt Fiľakovo
– Slovenská armatúrka Myjava
– Srojsmalt Medzev
– Strojsmalt Pohorelá
– Tatramat Poprad
– Obchodnoservisný podnik Strojsmalt Piešťany
– Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru Piešťany
21. Strojstav – n.p. v Bratislave.
– závod v Bernolákove
– závod v Novom Meste nad Váhom
– závod v Záhorskej Vsi
– závod v Sečovciach
– závod v Šahách
– závod v Prešove
– závod v Senci
– stredisko obchodno-technických služieb v Bratislave – v Devínskej Novej Vsi.
Po roku 1989, všetky privatizujúce vlády spôsobili, že všetky priemyselné podniky boli zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do zahraničia. Videli sme neraz zábery v TV.
Mám však aj niekoľko otázok. Kto vybudoval školské budovy s telocvičňami a ihriskami? Kto zabezpečil naozaj bezplatné školstvo na všetkých stupňoch? Kto vybudoval pionierske domy a staral sa o aktivity mládeže vo voľnom čase? Kto postavil rekreačné zariadenia? Kto postavil zimné hokejové štadióny, futbalové štadióny, športové haly, plavárne a iné športové zariadenia? Kto vybudoval bezprašné cesty tak, aby bolo spojenie do každej dediny? Kto vybudoval železničné trate, kto ich elektrifikoval? Kto zabezpečil lacné spojenie do každej dediny od rána do polnoci? Kto poskytoval zľavy na dopravu pre študentov a pracujúcich? Kto elektrifikoval krajinu? Kto nastaval vodné a tepelné elektrárne? Kto plynofikoval krajinu? Kto postavil fabriky v každom meste? Kto vybudoval poľnohospodárske družstvá vo väčšine dedín a miest? Ľudia tejto krajiny. Ľudia, ktorí majú viac ako 50 rokov a súčasní penzisti, ktorých je u nás podľa spomenutej správy 1 301 055. Mám osobnú skúsenosť akú kvalitu mali naše JRD pretože som robil po vylúčení zo strany a z vysokej školy 20 rokov v poľnohospodárskom výskume. Chodili sa k nám učiť z USA aj z Nemecka a Francie. Mám písomné dokumenty. Ľudia tejto krajiny trpia chudobou, ako to povedali v správach. Nevedia kto je vlastníkom SPP či VÚB.
Prof. Ing. J. Husár
25/6/2013.